Tento rok bol vskutku bohatý na zaujímavé hry, ktoré sa mi dostali do rúk. Len ťažko by som však dokázal porovnať herný zážitok, aký mi práve doručil Nighthawks. Toto nenápadné textové RPG, oznámené ešte v roku 2018, je totiž titulom, ktorý si zaslúži miesto v mojej tohtoročnej sieni slávy. Prinieslo všetko, čo som od neho očakával, a v niektorých momentoch dokonca dokázalo moje očakávania ešte aj prekonať. Ako sa to celé zomlelo, si povieme hneď po tom, ako si predstavíme príbehovú líniu.
Recenzovaná verzia: PC
V hre Nighthawks sa ocitnete v koži upíra, ktorý sa snaží nájsť posledné spojenie so svojím bývalým životom a zároveň nejakým spôsobom prežiť. Jeho kroky ho napokon zavedú do nočného klubu Nighthawks, kde padne do oka miestnemu kráľovi Tancredimu, ktorému podnik patrí. Ten sa rozhodne využiť vaše služby na splnenie niekoľkých drobných úloh. Istým spôsobom vám to však vyhovuje, pretože aj vy potrebujete z niečoho zaplatiť nájom a zabezpečiť si prežitie. Ako sa však čoskoro ukáže, s dobrými priateľmi po boku môžete dosiahnuť oveľa viac, než ste pôvodne plánovali. A keď kráľ padne, jeho trón môže pripadnúť práve vám. Zrazu tak dostanete príležitosť vybudovať si vlastné impérium.
Najsilnejším prvkom Nighthawks sú bez debaty postavy, ktoré počas hrania stretnete. Je ich veľa, každá má svoju osobnosť a väčšina z nich dostane priestor zažiariť vo vlastných momentoch. Či už ide o Agathu, ktorá rozumie potkanom, barmanku Beccu, záhadnú Madame Lux alebo silnú Saorsie, všetky vo vás zanechajú určitý dojem. Navyše s každou ďalšou kapitolou spoznávate nové tváre, ktoré vo vás môžu vzbudiť ešte väčší záujem než tie, s ktorými ste sa už stihli zblížiť. Práve toto považujem za jednu z najväčších predností hry, pretože neustále máte čo objavovať a vždy sa nájde niekto, koho osud vás dokáže zaujať.
Celé je to navyše zabalené do fantastického príbehu, ktorý som chcel preskúmať čo najdôkladnejšie. Nestačilo mi sledovať iba hlavnú dejovú líniu. Snažil som sa budovať vzťahy so svojimi spoločníkmi, pomáhať im riešiť ich vlastné problémy a absolvovať všetky vedľajšie misie, na ktoré som počas hrania narazil. Vďaka tomu som sa o jednotlivých postavách dozvedel oveľa viac, spoznal ich minulosť a pomohol im vyrovnať sa s vlastnými starosťami. Mnohé z týchto príbehov sú spracované formou vedľajších úloh, ktoré však svojou hĺbkou a emocionálnym dosahom neraz prekonávajú aj tie hlavné.
Za najvýraznejšie momenty v tomto smere považujem predovšetkým misiu s názvom „Broken Toys“, ktorá ma bude ešte nejaký čas strašiť, snahu pomôcť Hazel vymaniť sa z jej nepríjemného osudu, no najmä príbeh mojej červenovlasej barmanky Beccy, ktorá to mala počas záverečných aktov hry skutočne náročné. Osudy jednotlivých postáv som dokázal prežívať veľmi intenzívne a práve vďaka tomu mi hra dopriala zážitok, na ktorý len tak nezabudnem. Až mám chuť pustiť sa do celého dobrodružstva znova a tentoraz sa pokúsiť vyriešiť niektoré situácie trochu iným spôsobom.
Nechýba tu ani vynikajúci zmysel pre humor. Hra dokáže vytiahnuť skvelé narážky na projekty, ako sú Buffy, premožiteľka upírov, Joker, Peter Pan či Spider-Man. Nejde však o žiadne lacné fóry, ktoré by narúšali atmosféru. V tomto svete pôsobia prirodzene, sú výborne načasované a v kontexte ostatných udalostí dokážu skutočne pobaviť. Svojský zmysel pre humor majú, samozrejme, aj samotné postavy, pričom najviac ma v tomto smere bavili Agatha a Madame Lux. Zábavné bolo aj sledovať, ako sa jednotlivé postavy snažia zvýšiť sebavedomie mladého Alexa, ktorý by rád oslovil jedno dievča. Spôsob, akým mu s tým chcú pomôcť, ma úprimne rozosmial. Obzvlášť ma pobavil Veronicin zmysel pre módu.
Nie je to však len príbeh a jeho postavy, ktoré robia z Nighthawks nezabudnuteľný zážitok. Samotná hrateľnosť je spracovaná takmer ako textová detektívka, v ktorej musíte hľadať stopy, využívať svoje schopnosti a premýšľať nad tým, ako sa posunúť ďalej. Podobne ako v prípade Zero Parades, aj tu záleží predovšetkým na vás a na tom, ako sa rozhodnete vyrovnať s jednotlivými situáciami. Neexistuje univerzálne správna či nesprávna cesta. Dôležité je, akú osobnosť predstavuje vaša postava a aké rozhodnutia ste ochotní urobiť. Čo by ste v danej situácii urobili vy? Ako by ste sa zachovali? Hra vám nevnucuje jediné riešenie a práve v tom spočíva veľká časť jej čara.
O vynikajúcu atmosféru sa stará aj inštrumentálny soundtrack, ktorý sa mení v závislosti od prostredia. Kým v nočnom klube si môžete užiť poriadnu diskotéku, v múzeu vás čakajú pokojnejšie melódie a pri potulkách ulicami vám klavír neustále pripomína hrozbu, ktorá sa môže skrývať v temnote. Jednotlivé skladby sú výborne zvolené a dokonale podporujú atmosféru, ktorú sa tvorcovia snažia vybudovať. Hudba tu nie je iba nenápadnou kulisou, ale plnohodnotnou súčasťou zážitku, ktorá mu dodáva ďalší rozmer. Pokojne by som ju zaradil medzi najlepšie herné soundtracky tohto roka.
Imponovala mi aj vizuálna stránka. Jednotlivé prostredia sú síce statické, no napriek tomu dokážu veľmi dobre podnecovať predstavivosť. Najviac sa mi páčilo posedenie v múzeu a miesto pri spútanom strome, ktorý vo mne vyvolával dojem symbolického väzenia života. Keďže je však v Nighthawks prakticky neustále tma a prší, hra si dokáže udržať temnú vizuálnu identitu, ktorá jej dodáva nezameniteľný šarm. Miestami sa do toho navyše primiešava aj trochu erotického nádychu. Najvýraznejšie sa však práca umelcov prejavuje na dizajne jednotlivých postáv. Z Veronicy cítiť obrovskú noblesu, zatiaľ čo Agatha pôsobí ako niekto, kto vyrastal priamo na ulici. Madame Lux a Maze zase vyžarujú neuveriteľný upírsky šarm, ktorý ešte viac umocňuje ich tajomnosť. Každá z týchto postáv má vlastnú vizuálnu identitu, vďaka ktorej si ju dokážete okamžite zapamätať.
Znie to teda ako skutočný upírsky zážitok, ktorý tento rok už nič neprekoná. Prial by som si, aby som mohol byť až taký nadšený bez akýchkoľvek výhrad, no predsa len sa tu nájde niekoľko detailov, ktoré mi bránili užiť si hru naplno. V prvom rade musím spomenúť, že mi počas niektorých kapitol zostávalo pomerne veľa voľného času, ktorý som mohol vyplniť nanajvýš potulovaním sa po uliciach. Samo osebe by mi to neprekážalo, keby som mal k dispozícii aj ďalšie aktivity, ktorými by som sa mohol zabaviť. Ocenil by som napríklad možnosť zahrať si hazardné hry alebo si vyskúšať biliard formou minihry. Skrátka čokoľvek, čo by dokázalo využiť voľný čas a zároveň prinieslo niečo navyše.
Uvedomujem si, že keď mám všetky úlohy splnené, môžem jednoducho posunúť čas a prejsť k záverečnej misii. S tým sa však spája jedna menšia nevýhoda. Takýmto spôsobom sa totiž môžem nešťastne pripraviť o príležitosť vylepšiť svoj nočný klub alebo pomôcť spojencom, ktorí sa ocitli v núdzi. Každý týždeň totiž dostávate možnosť nejako vylepšiť svoje zázemie a posunúť sa o krok ďalej. Bola by škoda tieto príležitosti nevyužiť, no zároveň sa natíska otázka, ako zmysluplne stráviť zostávajúci čas. Hre by preto neuškodilo viac vedľajších misií alebo dodatočných aktivít. Spomínam si napríklad na moment, keď som si mohol sadnúť s partiou nadšencov v miestnom bistre a zahrať si Dungeons & Dragons. Podobných situácií by som si pokojne doprial oveľa viac.
Rovnako by mi neprekážalo, keby niektoré lokality ponúkali viac možností na preskúmanie. Je možné, že sa v tomto smere jednotlivé priechody hrou líšia v závislosti od vytvorenej postavy a zvolenej cesty, no často som mal pocit, že niektoré miesta toho nemajú veľa čo ponúknuť. Neraz sa objavili iba v rámci jednej úlohy a po jej dokončení som sa do nich síce mohol vrátiť, no už sa tam neodohralo nič nové. Pritom by bolo zaujímavé, keby sa tieto lokality postupne menili, sprístupňovali nové možnosti alebo ponúkali ďalšie príbehové momenty. Je to trochu škoda, pretože svet Nighthawks má dostatok osobitosti na to, aby si zaslúžil ešte dôkladnejšie preskúmanie.
Stále však platí, že Nighthawks patrí za mňa medzi najvýraznejšie herné zážitky tohto roka. S upírskou tematikou pracuje nevtieravo a originálne a ukazuje nám, že ľudia a upíri môžu fungovať v jednom svete aj bez toho, aby ich vzťah musel byť postavený výlučne na love a prenasledovaní. Predstavuje nám množstvo zaujímavých a zapamätateľných postáv, silné príbehové línie, bohatú ponuku vedľajšieho obsahu a jeden z najlepších soundtrackov, aké som si tento rok vypočul. Hru by som mohol chváliť donekonečna a už teraz sa teším, keď sa k nej niekedy vrátim. Rovnako by som uvítal aj pokračovanie, ktoré by mohlo zohľadniť naše rozhodnutia z predchádzajúceho dobrodružstva a pretaviť ich do úplne nového príbehu. Potenciál tohto sveta je obrovský. Dajme mu preto príležitosť ďalej rásť aj cez podporu jeho vývojárov.
