Je až neuveriteľné, keď si uvedomíte, ako rýchlo plynie čas a hry, s ktorými sme v detstve trávili obrovské množstvo času, zrazu prekračujú veľké míľniky. Séria Heroes of Might & Magic ma sprevádzala dlhé roky. Tretia časť tejto ťahovej stratégie mi absolútne učarovala, s Chronicles kampaňami som tiež strávil veľkú dávku času a rovnako som ocenil aj prístup Ubisoftu, keď vyšlo piate a šieste pokračovanie. Séria prešla rukami viacerých tvorcov. Začali sme pri New World Computing a postupne sme sa dostali až k najnovšiemu počinu od štúdia Unfrozen. No napriek tomu, že si za 30 rokov značka vybudovala veľmi silné meno, jej história nebola vždy práve prívetivá. Kniha Heroes of Might and Magic: Retrospektiva k 30. výročí veľmi dobre mapuje jednotlivé obdobia, každému pokračovaniu venuje dostatok priestoru a išlo z môjho pohľadu o veľmi zaujímavé čítanie.
Nechcem tu veľa prezrádzať, nakoľko by bolo určite lepšie, pokiaľ by ste si knihu prečítali sami, no je niekoľko vecí, ktoré musím výrazne vyzdvihnúť. Okrem toho, že je napísaná veľmi pútavo, mi v jednotlivých kapitolách dala odpovede na mnohé otázky, ktoré som si ako hráč kládol. Pochopil som tak udalosti, ktoré zasiahli štúdiá 3DO a New World Computing, prečo bola štvrtá epizóda tak diametrálne odlišná od svojich predchodcov, ale aj čo stálo za zlyhaním siedmej časti. Vždy je to kombinácia viacerých faktorov, ktoré, keď sa spoja, znamenajú pre tvorcov veľké problémy.
Ukazuje sa však veľmi dobre, že aj riadenie spoločnosti a tímu je často veľmi zaujímavá stratégia, v ktorej jednotlivé rozhodnutia môžu mať neskôr veľmi silný dopad. Najvýraznejšie som to vnímal práve počas obdobia New World Computing. Podarilo sa im stvoriť značku, expandovať s ňou do novej série, dosiahnuť svoj absolútny vrchol a následne spadnúť až na úplné dno. Istým spôsobom je vidieť, že najslávnejšia a najúspešnejšia tretia časť bola nielen obrovským hitom, ale zároveň aj prekliatím. Obzvlášť v momente, keď sa musíte snažiť plniť nereálne požiadavky zo strany 3DO. Celé je to vlastne len veľmi smutné.
Potešilo ma aj veľké množstvo obrázkov, ktoré sa do knihy dostali. Počas jednotlivých kapitol tak pekne ilustrujú jednotlivé hry, nápady, ktoré do nich boli vložené, a dokonca sme sa dočkali aj niekoľkých ukážok nevydaného materiálu. Najzaujímavejším momentom bolo pre mňa napríklad zistenie, že sa plánovalo deviate mesto, ktoré sa malo volať The Forge (v českom preklade Výheň), kde sme mohli mať k dispozícii vojakov viac z oblasti science fiction. Odozva zo strany fanúšikov však nebola taká, akú si tvorcovia predstavovali, a tento nápad, bohužiaľ, skončil v koši. Z knihy však vyplýva, že keby sa to celé možno komunikovalo inak a spracovalo o niečo lepšie, mohlo z toho niečo byť. Nápad to určite nebol na zahodenie.
Kniha mi tiež pomohla k tomu, aby som mal k určitým aspektom série, ktoré mi úplne neimponovali, viac úcty. Dokázal som napríklad lepšie pochopiť víziu autorov štvrtej časti a pozrieť sa na jednotlivé nápady trochu inými očami. Značka by mala ostať dostatočne známa, no súčasne je potrebné vždy priniesť nejaké novinky, ktorými sa od svojich predchodcov odlíši. Kým tretia časť vylepšila technické aspekty dvojky, no hrateľnosť ostala prakticky nezmenená, štvrtá časť dala hrdinovi oveľa väčšiu rolu. Bolo by možno zaujímavé sa k hre opätovne vrátiť a skúsiť, či by som sa tentokrát na tento koncept dokázal lepšie naladiť.
Ukázalo sa však aj to, že ani pod Ubisoftom nemali tvorcovia úplne na ružiach ustlané. Koniec koncov, o každý titul sa staral úplne iný tím a smutné bolo aj zistenie, že šiesta séria Heroes znamenala pre štúdio Black Hole zatvorenie. Navyšovanie rozpočtu na hru a odklady urobili rozhodne svoje. No rovnako tu máme aj situáciu, keď sa autori rozhodli držať plánu, vydať hru v stanovenom čase a nenavyšovať finančný rozpočet. Výsledkom bol Heroes VII, ktorý oproti svojmu predchodcovi skutočne vyzeral kvalitatívne oveľa horšie a pôsobil viac nedokončene. Celé je to jedna veľká dvojsečná zbraň.
Ak by som mal knihe niečo naozaj vyčítať, tak som s ňou mal len jeden zásadnejší problém. Primárne sa venuje histórii ako takej, čo je inak skvelé. No rovnako je v nej aj niekoľko extra odbočiek, ktoré slúžia ako také minikapitoly. Dozvieme sa nejaké zaujímavosti zo štúdia, pozrieme sa na extra materiál, rozoberieme si príchod série Heroes na konzolu Game Boy a podobne. Všetko je to, samozrejme, v poriadku a tieto malé vsuvky dobre dokresľujú všetko, čo bolo napísané. Často sú však umiestnené tak, že ústredný text na stránke nemá ani len ukončenú vetu, kým ďalšia je venovaná tejto extra informácii. Ideálne je preto najprv dočítať hlavný text a následne sa k týmto vsuvkám vrátiť. Lepším riešením by možno bolo najprv venovať priestor samotnej histórii a tieto drobnosti zaradiť na záver, kde by sme si ich mohli prečítať samostatne a neodbiehať zbytočne od hlavného textu, prípadne ich nemusieť cielene preskakovať.
Až na tento detail však musím prácu Neila Hallforda výrazne vyzdvihnúť a som vďačný, že som si túto knihu mohol prečítať. Ak máte radi sériu Heroes of Might & Magic alebo len samotnú Might & Magic, určite si ju prečítajte. Za tých pár hodín vášho času to určite stojí. Poklona však patrí aj Xzone za vynikajúci preklad, bez ktorého by som si knihu s takou ľahkosťou určite nevychutnal.
