Apex Legends: Desková hra - Ako preniesť deathmatch na kuchynský stôl

V 90. rokoch ešte minulého storočia bol multiplayer v hrách niečím novým a nevídaným. Celé to začalo zľahka, no až s príchodom prvého Doomu sa do povedomia más dostal jeden z prvých a dodnes populárny deathmatch/tímový deathmatch. Ten sa tak veľmi rýchlo stal povedomý a rôzni vývojári sa tak sústredili aj na multiplayer v svojich pripravovaných tituloch. Tak sme sa postupne dočkali v žánri FPS viacerých ďalších režimov ako capture the flag či take & hold, no aj mnoho ďalších. Multiplayerove tituly sa z roku na rok vyvíjali a hráčom už klasické svižné režimy nestačili, tak vstúpili na scénu prvé battle royale hry, ktoré zaviedli do takýchto hier trochu sofistikovanejšiu taktiku spojenú s prieskumom rozľahlejších herných oblastí oproti klasickým deathmatchom v komornejšom prostredí arén. Jednou z týchto hier sa v roku 2020 stal aj Apex Legends od štúdia Respawn Entertainment, ktorý vyšiel pod taktovkou Electronic Arts. Názory na túto hru sú dnes viac-menej zmiešané, no svoju hráčsku základňu si tento F2P titul stále drží, keďže je tu s nami aj po viac ako 5 rokoch. Nasledujúca recenzia sa však tak úplne netýka tejto hry a ani žiadneho ďalšieho videoherného multiplayerového titulu. Opusťme (aspoň na chvíľu) obrazovky a poďme sa spoločne pozrieť na spoločenskú hru inšpirovanú práve vyššie zmieneným Apex Legends. Súboje „na život a na smrť“ sa tak presúvajú na stôl vo vašej obývačke. A my si v krátkosti povieme, ako to dopadlo.

Unboxing a dojmy komponentov

Apex Legends: Desková hra je jedným z kickstarterových projektov, ktorému sa podarilo veľmi rýchlo uspieť a osloviť hŕbu potencionálnych hráčov. Túto spoločenskú hru vytvoril tím Glass Cannon Unplugged, samozrejme, v spolupráci s vývojármi videohernej predlohy. Preto ak patríte k jej fanúšikom (a máte v svojej blízkosti aj ďalších náruživých hráčov multiplayerových FPS), tak je to pre vás jasná voľba, ako sa odtrhnúť od obrazovky, no nestratiť kontakt s videoherným svetom. Všemožné známe multiplayerove režimy sa v okamžiku (metaforicky) zjavia na vašom stole a vy sa môžete ponoriť do tohto videoherného žánru aj v reálnom svete odpútanom od toho virtuálneho. Znie to vskutku skvelo, no poďme sa Apex pozrieť pekne po poriadku, od samého začiatku... ktorým je unboxing.

Dovolím si povedať, že základ stolnej hry Apex Legends je obsiahnutý v jednej z najväčších krabíc, aké som v radoch stolných hier dodnes videl. Preto neprekvapí aj hmotnosť samotnej hry, ktorá činí skoro 6,5 kg, čo už je poriadne množstvo obsahu. Samozrejme, ide len o základné komponenty, ktoré si môžete nahradiť alebo rozšíriť o mnohé dostupné rozšírenia, no k tomu sa ešte dostaneme. Po otvorení krabice sa vám do rúk dostane predovšetkým hŕba papierového/kartónového obsahu, za ktorým nasleduje množstvo plastových insertov na usporiadanie herných komponentov. Musím podotknúť, že bez poskytnutých insertov si ani netrúfam povedať, ako by som všetky herné materiály skladoval, aby v tom nevznikol totálny chaos. Takto máte rovno k dispozícii aj krátke inštrukcie, ako správne hru v jednotlivých insertoch zbaliť, čo je veľmi šikovná pomôcka, no hneď v úvode dokáže človeka zaskočiť. Zároveň stojí za zmienku aj to, že tieto inserty pôsobia veľmi krehko, a trochu sa aj bojím odhadovať, akú majú vlastne životnosť. Keďže už po prvotnom rozbalení som si všimol, že viaceré z nich boli natrhnuté, čo sa ich manipuláciou len zhoršuje.

Nechajme však insert insertom a poďme ďalej. Ako som už spomínal, väčšina herných materiálov je kartónová alebo papierová. Než sa pustíte do prvej hry, čaká vás poriadne dlhá prvotná príprava. V podstate celý prvý večer som strávil len tým, aby som povylupoval a poskladal všetky kartónové materiály a bola to poriadna štreka. Hráči stoloviek už od nepamäti vedia, že kartónové komponenty vedia poriadne pohnevať. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Musíte si, samozrejme, dávať pozor, aby sa vám nič nepotrhalo. Čo je vskutku výzva... viaceré komponenty je potrebné „odkartónovať“ aj zvnútra, čo predstavuje len malé kúsočky kartónu, ktoré držia ako čert, a keď si už myslíte, že ste odviedli 100 % prácu, tak si všimnete, že tu sa vám kúsok natrhol či odtrhol. Čo už, nádych, výdych, a ide sa ďalej... Potom sa však dopracujete k tabuľkám označujúcim život a štít postáv (legiend). Tie si musíte taktiež sami zložiť. Vyzerá to ako hračka... no radšej sa najprv pozrite na manuál, pretože ak ich už zložíte, veľmi pravdepodobne sa vám ich už nepodarí rozobrať, aby ste to mohli opraviť. Verte mi, sám som to za vás vyskúšal.

Ak sa vám podarí úspešne zdolať tento boj, určite vám hneď napadne a čo teraz so všetkými tými komponentmi. S týmto inserty počítajú a teda nemusíte sa báť, všetko má svoje miesto, kde to pekne zapadne. Má to však jedno veľké ale... už to zrejme vidíte, máme pred sebou snáď najpútavejšiu zložku tejto stolovky, ktorou sú budovy. Tie pozostávajú zo stien a zo stropov. A pozor! Tieto budovy už svoje miesto v krabici nemajú. Takže vždy si ich musíte poskladať, a potom rozobrať. Nie je to najšťastnejšie riešenie a dosť vás to pred každou hrou zdrží, ale čo sa dá robiť. Na mieste sú však obavy, koľkokrát sa vám to podarí poskladať a rozobrať, než siahnete po lepidle.

Herná plocha pozostáva zo 4 jednostranných štvorcových plôch. Na tých sú jemne znázornené polia, po ktorých sa budete s vašimi legendami presúvať. Poskladaná herná plocha pôsobí nevinným komorným dojmom... neurobte však moju chybu, neverte jej! Ak sa rozhodnete hrať predovšetkým režim battleroyale budete potrebovať haldu priestoru pre každú legendu. Dovolím si povedať, že v hre so 4 legendami raz toľko priestoru, ako má samotná herná plocha, čo už chce trochu väčší stôl a poriadne sa logisticky zamyslieť, čo ďalšie na neho ešte chcete postaviť, aby ste sa mali kam pohnúť.

Vráťme sa však späť k unboxingu, keďže o hre a jej režimoch si povieme až za chvíľu. Základom Apex Legends sú v prvom rade jej legendy. V základnej hre dostanete 6 z nich: Gibraltar, Bangalore, Wraith, Bloodhound, Lifeline a Pathfinder. Každá z postáv má vopred určené herné materiály, ktoré má vždy hráč, ktorý s nimi hrá. Legendy sú plastové. V tomto prípade musím povedať, že figúrky sú veľmi kvalitné a detailné. Dodatočný život im môžete vdýchnuť ešte namaľovaním. Viaceré figúrky majú aj prvky z prehľadného plastu, ktoré by mali reprezentovať napr. energetické štíty a podobne. Je to veľmi zaujímavý a aj pôsobivý element. Má to však jeden háčik. Minimálne pri postave Gibraltara mu tento štít, čo má na ruke, vkuse padá. Neviem, či je to takto urobené zámerne, aby sa figúrka lepšie maľovala a následne sa to celé zlepilo, alebo to je mierny nedostatok. V takejto šedej podobe vás však tento štít bude skôr rozčuľovať, keďže skoro v kuse odpadáva. Každá z postáv má zároveň aj ďalšie plastové komponenty, ktoré reprezentujú jej špeciálne schopnosti. Pre každú postavu tak ide o jedinečný prvok. K tomu máte ku každej postave aj kartónové žetóny a viacero kariet (karty činov a karty schopností).

Väčšina takto ladených stolných hier využíva na rozhodovanie rôzne druhy kociek, čo z nich robí hry o štastí. Apex Legends je v tomto prípade dosť unikátnou stolovkou. Žiadne kocky tu nehľadajte - o šťastene tu rozhodujú karty mierenia, ku ktorým je priradená aj doska mierenia, čo je v podstate trochu netradičné pravítko. V priebehu hry tak budete vo veľkej miere pracovať s kartónovými žetónmi a, samozrejme, s rôznymi druhmi kariet. V tomto prípade najväčšie množstvo kariet predstavujú zbrane a ich varianty podľa vylepšení. Zvyšné karty sú charakteristické pre jednotlivé herné režimy alebo adaptácie. Posledným komponentom v krabici sú vrecúška na žetóny. Tie už na prvý pohľad pôsobia veľmi kvalitným dojmom, na dotyk sú hebké a rozhodne si ich nechcete zašpiniť.

Teraz už viete, čo vás v základnej krabici s Apex Legends čaká. No povedzme si aj to, čím si môžete svoj zážitok z tejto hry zdokonaliť, keďže k dispozícii sú mnohé rozšírenia. Niektoré len kozmetické, iné vám môžu poskytnúť nové herné možnosti. Ak ste si ako zdroj primárnych informácií zvolili Kickstarter, musím povedať, že hneď v úvode zákazníkov trochu mystifikujú. Ide o to, že hra je síce určená pre 1-6 hráčov, ale len VTEDY, keď vlastníte rozšírenie pre jedného hráča a kooperáciu. Čo môže vyznieť trochu ako podpásovka. Na stránke ALBI už však uvádzajú, že základ je určený pre 2-6 hráčov. Tak či tak, rozšírenie Sólo & Koop pridáva len karty a žetóny, takže osobne by som asi skôr uvítal, ak by bolo priamo súčasťou základnej hry. Ak sa teda chcete ponoriť do tejto hry osamote, musíte siahnuť ešte raz po peňaženke. Keďže však ide o primárne kompetetívnu hru, môžeme jej to v tomto prípade odpustiť. Mohli si však odpustiť zmienku o tomto rozšírení v základných pravidlách, rovnako tak uvádzať príklady k postavám s tým, že sa používa Loba, ktorá je opäť postavou z rozšírenia.

Vo videohernej podobe Apexu máte k dispozícii viacero postáv, z ktorých sa v stolnej hre objavilo len niekoľko. Keď prišiel ku mne švagor si túto hru zahrať po prvýkrát, hneď mi hovorí: „Beriem si Revenanta!“ To však nebolo možné, keďže ten je až súčasťou rozšírenia Družstvo, ktoré pridáva 6 ďalších legiend. Nuž, čo už. Ak si už pri kúpe základnej hry myslíte, že vám nestačí základná šestica legiend, môžete siahnuť po menšom rozšírení Loba, ktoré viete získať za symbolickú cenu (aj keď chvíľu po vydaní bolo dlhšie nedostupné). Keď siahnete po týchto rozšíreniach, celkovo budete mať na výber až 13 legiend.

Ak sa vám základná mapa a jej 3D kulisy zunujú, prípadne by ste chceli mať väčšie bojisko, môžete si zakúpiť rozšírenie „Mapy“, ktoré zároveň pridáva aj jeden nový herný režim. Zároveň sa však pripravte, že budete potrebovať ešte väčší stôl. Ak už pri základnej hre zápasíte s nedostatkom priestoru, tak na väčšiu hernú plochu radšej zabudnite. V prípade, že vám skladaná herná plocha nevyhovuje, môžete si zakúpiť neoprénovú. Tá je už tentokrát obojstranná. Jedna strana predstavuje mapu zo základnej hry a druhá strana zase mapu z rozšírenia „Mapy“. V prípade neoprénovej hernej plochy mi však jednu vec hlava neberie... neoprénová mapa je len jedna, takže týmto si asi hernú plochu veľmi nezväčšíte.

Posledné rozšírenia sú už skôr ochranné a čisto kozmetické. Môžete si zakúpiť figúrky pre zásoby, ktoré vám plastovými komponentami nahradia kartónové makety pre moduly a kontajnery. V prípade kontajnerov to možno nie je až taký zlý nápad, keďže kartónové kontajnery pôsobia na bojisku fakt dosť mätúco a hráči často nevedia, na ktorom poli sa reálne ten kontajner nachádza. V prípade, že kontajner slúži ako prekážka, nedá sa veľmi nahradiť, keďže pri hre ho z bojiska odstránite a dáte namiesto neho žetón otvoreného kontajnera. K dispozícii máte následne aj obaly na karty, ktoré sú priamo určené na karty zo základu aj rozšírení, a potom aj veľký úložný box na všetky komponenty. To by vysvetľovalo dosť diskutabilnú kvalitu insertov v základnej krabici. Ak si chcete hru maximálne vylepšiť a následne zrejme aj plastové komponenty namaľovať, môžete si zakúpiť diorámové podstavce pre jednotlivé legendy (dioráma pre Lobu je v rámci jej mini rozšírenia).

Dojmy z hry

Po dôkladnej analýze a roztriedení herných komponentov (bola to vcelku fuška) sa konečne dostávame k herným pravidlám. K dispozícii máme 2 knižky. Prvá predstavuje Základné pravidlá a druhá Sprievodcu súbojmi. V úvode je pre vás podstatná len prvá zmienená. Pripravte sa na to, že vás čaká viac ako 40 strán pravidiel, cez ktoré sa musíte prehrýzť, než sa pustíte do samotnej hry. A musím priznať, že po prvom prečítaní vám viaceré drobnosti môžu stále unikať, takže prvých niekoľko hier budete mať knihu stále po ruke. Samozrejme, musíte počítať s tým, že vaším spoluhráčom sa to celé čítať veľmi nebude chcieť, takže budete radi, ak pravidlá aspoň rýchlo preletia a zvyšok im postupne vysvetlíte počas hry. Pripravte sa však na to, že to môže byť drina. Pravidlá sú však napísané vcelku prehľadne a český preklad od ALBI je vskutku profesionálny. V preklade som nenarazil ani jednu časť, ktorá by si nesprávnym prekladom s niečím protirečila. Zároveň, keď si dobre spomínam, narazil som len na jeden preklep v časti o granátoch. Takto rozsiahle pravidla však môžu občas pôsobiť trošku chaoticky. Hneď v úvode ma trochu zarazilo, že v prvej hre by sa malo hrať len s jednou legendou. No následne sa dočítate, že modrý a červený tím majú mať po 2 alebo 3 legendy. Zároveň by som podotkol, že časť hovoriaca o tom, že každá legenda má mať na začiatku hry hneď k dispozícii 3 karty činov by mohla byť zmienená už pri vybavovaní legendy a nie až pri výsadku na mapu, keďže kartu činu môžete vymeniť za 1 bod pohybu. Už v prvej hre, čo sme hrali, som vedel, že nejaké karty na začiatku treba mať k dispozícii, no dané pravidlo som v rýchlosti nevedel vyhľadať. Keďže sme spočiatku hrali bez arény, aby sme si to vyskúšali, tak som na túto informáciu narazil až pri druhom čítaní pravidiel.

Hlavnými nepriateľmi stolovky Apex Legends je čas a priestor. Minimálne battle royale vám obsadí neuveriteľne veľa priestoru na stole a keď si k tomu pripočítate, čo všetko ešte ďalšie potrebujete mať po ruke, tak hneď budete mať z toho ťažkú hlavu. Priznám sa, že si fakt neviem predstaviť, ako by sme toto mali hrať 6 alebo jednoducho so 6 legendami. Po rozmiestnení hernej plochy vrátane 4 legiend a jednotlivých kôpok s potrebnými kartami sme mali zaprataný celý jedálenský stôl pre 6 ľudí. Takže ak plánujete hru kupovať pre väčší počet hráčov, vopred si pripravte dostatok priestoru. Druhý spomínaný je čas. Rozložiť 3D komponenty na mapu zaberie naozaj dosť veľa času, hlavne keď musíte skladať aj jednotlivé budovy. K tomu musíte pripraviť aj jednotlivé komponenty pre legendy. Tento proces vám zaberie pokojne polhodiny a možno aj viac. Keď sa hru rozhodnete zbaliť, opäť počítajte s podobným časom. A to aj vtedy, keď len chcete pripraviť novú partiu alebo dokonca zmeniť rozmiestnenie mapy. Samozrejme, niektoré herné režimy, napr. klasický deathmatch, využívajú trochu odlišné herné komponenty, čo vám ušetrí trošku herného priestoru, ako aj času na prípravu. Stále mi však príde, že battle royale je tu primárnym režimom, na ktorý je braný najväčší dôraz.

Hrateľnosť je podobná ako vo väčšine hier tohto charakteru. Každá postava môže počas svojho ťahu vykonať dve základné akcie. K tomu však môže pomocou kariet schopností či kariet činov vykonať nejakú akciu aj počas ťahu iného hráča. Základné akcie sú tak spojené s pohybom, interakciou s objektmi, streľbou a prípadným oživovaním sa (nie oživenie spoluhráčov). Každá legenda sa musí oživiť za svoje vlastné body akcie. A tu sa dostávame k jednej zaujímavosti, čo mi hneď udrela do očí. Neviem prečo, ale akosi mi tu chýba možnosť interakcie s ostatnými postavami. Čo znamená výmena vybavenia, ale čo mi vadí trošku viac, možnosť vyliečiť spoluhráča. Stále ide o tímovú hru, preto mi príde trochu divné, že jedna postava nemôže minúť svoj bod na poskytnutie lekárničky spoluhráčovi. Takéto niečo sa však v pravidlách nikde neuvádza, preto predpokladám, že to asi nie je povolené.

Jedným z najcharakteristickejších prvkov, a možno aj najoriginálnejším, je v tomto prípade streľba. Ako som už spomínal predtým, tá prebieha pomocou kariet mierenia a dosky mierenia. Vždy musíte počítať s tým, ako ďaleko ste od svojho cieľa a na akú vzdialenosť je vaša aktuálne zvolená zbraň efektívna. Ak sa cieľ nachádza príliš ďaleko alebo príliš blízko, dostávate postih ku streľbe. To, či svoj cieľ trafíte, záleží od vašej zbrane a jej modifikácii, charakterizuje to tzv. náročnosť zásahu. Následne má každá zbraň určitú kadenciu, čo znamená, koľko kariet mierenia si musíte vytiahnuť. Karty mierenia následne ukladáte na dosku mierenia. Každá ďalšia vytiahnutá karta obdrží stále väčší postih. Ak sa rozhodnete útočiť s nevylepšenými zbraňami a k tomu z väčšej vzdialenosti, ako je ich efektívny dostrel, tak môžete počítať s tým, že jednoducho miniete. Stále je však šanca na zasiahnutie cieľa v rukách šťasteny. Sám som mal momenty, kedy sa môj cieľ nachádzal doslova 2-3 polia od mojej legendy a proste ani jedna karta mierenia neznamenala zásah, čo je fakt riadna smola.

Boj tak môže byť občas dosť frustrujúci. Ak ste z videohier zvyknutý, že kryt vám poskytuje bonusy, tak v tomto prípade je to len taká malá útecha, keďže len 2 karty mierenia znamenajú, že vás protivník minie, ak ste v kryte. Väčší zmysel v hre dávajú vyvýšené pozície, keďže tie buď rovno znamenajú zásah alebo v druhom prípade to, že vás nepriateľ nezasiahne. Popri klasickej streľbe môžete spôsobiť aj zásah do hlavy, čo opäť definujú karty mierenia. Zásah do hlavy môže cieľ vykryť pomocou svojej helmy, ktorá sa však časom opotrebuje. Hra ako taká sa snaží pracovať s tým, že sama seba limituje ťahmi, aj preto má všetko svoju životnosť, a zrejme aj kvôli tomu vyškrtla viaceré aspekty spolupráce, vrátane liečenia spoluhráčov.

Okrem streľby máte k dispozícii aj granáty a útok nablízko. Granáty sú opäť vcelku zaujímavým aspektom. Hádzanie granátov je dosť nevyspytateľné, keďže sa opäť riadite kartami mierenia. Táto časť mi však príde trošku nedomyslená. Granát môžete hodiť len do určitej vzdialenosti, no kvôli kartám v podstate môže dopadnúť ešte o ďalšie dva polia ďalej. Čo je ešte zvláštnejšie, tak môže skončiť aj na dvojposchodovej budove. Boj nablízko má tiež svoj význam. Môže sa hodiť, keď nemáte muníciu alebo vtedy, keď používate režim arény, aby ste vystrčili protivníka mimo arény, čím utrpí zranenie. Keď už sme pri aréne, tak zrejme každý z vás si spomína, ako prebieha deathmatch a podobné zápasy. Zabiješ sa sám, obdržíš záporný bod. Čo sa však stane v tejto stolovke, keď sa hráč rozhodne zabiť svoju legendu arénou? Získa tým bod protihráč? Tak či tak, bojom nablízko dokážete niekedy spôsobiť väčšie škody, ako svojou zbraňou. Len opäť musíte mať šťastie.

Poslednou útočnou zložkou sú špeciálne schopnosti jednotlivých legiend (dané schopnosti však nemusia byť výhradne útočné, líšia sa podľa zvolenej legendy). A tu sa stretávame s dosť zaujímavým, ale hlavne mätúcim počítaním. Každý zápas pozostáva z 8 kôl, no každé kolo pozostáva z ťahu modrého tímu, ťahu červeného tímu a fázy prechodu. Ak vám určitá schopnosť povie, že sa aktivuje (odklad) alebo trvá 2, to znamená 2 ťahy = 1 kolo. Ak sa však na schopnosti píše, že odpočinok trvá 2, tak to znamená 2 kolá. Neviem, kto toto vymyslel, ale budiš. Prejdime však na jednotlivé herné režimy a adaptácie.

Battle royale

O tomto režime som už toho napísal mnoho, dá sa povedať, že všetko doteraz zmienené platí práve k nemu. Pointou tohto režimu je v prvom rade urobiť rýchly prieskum aktuálnej mapy a nájsť čo najlepšie vybavenie. Keď si to tak vezmeme, zapojíte sa do lotérie a budete dúfať, že práve vám padne do rúk niečo užitočné. V tomto režime musíte počítať s tým, že munícia je obmedzená a získate ju len zo zbraní, ktoré nájdete v kontajneroch. Zbrane, na rozdiel od ostatných žetónov s vybavením, z mapy zmiznú. K dispozícii máte len základne zbrane a tie si musíte čo najviac vylepšiť. Práve v tomto režime sa tak stretnete s tým, že už vylepšené zbrane sú označené polovične zaplneným slotom pre vylepšenie. Niečo takéto sa však v pravidlách nenachádza, čo môže pôsobiť trochu mätúco. Napriek tomu sme považovali daný ukazovateľ akoby za prázdny, teda že sa nedá prekryť vylepšením. Polovica zápasu mi vždy prišla ako hra na mačku a myš. Najprv sa snažíte otvoriť čo najviac kontajnerov, veď čo ak v nich bude niečo zaujímavé. Až tak idete bojovať. Nenecháte predsa súperovi možnú výhodu v ešte zatvorenom kontajneri.

Tímový deathmatch

Tento režim viac-menej pripomína ten videoherný. Ide o rýchlejší variant battle royalu a dokonca k nemu nepotrebujete až toľko herných komponentov. Horšie však je, že je trochu kompetetívnejší a tým sa rýchlejšie stáva jednotvárnejším. Väčší priestor tu dostáva boj a aj špeciálne schopnosti postáv. K tomu si môžete pripočítať rôzne adaptácie, ktoré dokážu zápas ešte viac ozvláštniť. Inventár v tomto prípade nahradí doska vybavenia, na ktorej máte viaceré druhy vybavenia. Po ich použití sa vám zamknú a musíte si ich nanovo odomknúť, aby ste ich mohli opäť použiť. K tomu používate karty tzv. predpripravených zbraní a tých je v hre len 8. V hre však figurujú kontajnery - po ich otvorení si môžete otočiť kartu zbraní. Tieto karty sú obojstranné. Suma sumarum ide vskutku o dosť zjednodušený herný režim.

Zmocni sa vlajky

Aj tento režim je už dávno známy a rozdiel medzi ním a deathmatchom spočíva vo vlajkách, ktoré si jednotlivé tímy navzájom kradnú. Nedarí sa vám zmocniť súperových vlajok? Nevadí, vyhrať môžete aj za podmienok deathmatchu. V tomto režime teda dosť záleží, akí sú vaši spoluhráči, či sa budú držať pravidiel, alebo sa vám budú snažiť čo najviac škodiť. Na multiplayerové hry nie som ktovieaký expert, ale vo väčšine hier bola k dispozícii len jedna základňa, do ktorej bolo treba dopraviť vlajku. V tomto prípade sú však až 2, čo situáciu svojím spôsobom trochu zjednodušuje a aj trochu núti hráčov, aby tento režim nehrali ako klasický deathmatch. No ľudia sú aj tak vynaliezaví.

Atentát

Pri týchto dvoch záverečných režimoch musím povedať, že som sa k nim nedostal, keďže na to nebol priestor. Atentát si vyžaduje zapojenie 6 legiend. Čo si vyžaduje fakt veľa miesta. Opäť ide o známy multiplayerový režim. Trojica hráčov predstavuje veliteľa a dvoch strážcov, to platí pre obidva tímy. Cieľom tohto režimu je eliminovať súperovho veliteľa, no súper nevie, ktorá nepriateľská legenda je veliteľom. K tomu okrem bežného vybavenia z battle royale dostanete aj karty rolí. Každá karta poskytuje legendám dodatočné bonusy.

Bossovia

Posledný režim je svojím spôsobom mixom deathmatchu a battle royal. Jeden tím predstavuje klasické legendy s bežným inventárom ako v battle royale. Zvyšné dve legendy, ktoré predstavujú bossov, majú dosky vybavenia ako v deathmatchi, ale karty zbraní ako v battle royale vrátane obmedzenej munície. Bossovia k tomu dostanú aj karty činov bossov. Jednej veci však nerozumiem, v hre je 12 ukazovateľov munície, 2 pre každú legendu, no bossovia majú neobmedzenú muníciu, takže načo im je vôbec ukazovateľ munície? Zároveň sa píše, že boss môže rovnakú akciu použiť viackrát, no v tomto prípade sa už nepíše, či sa to teda počíta aj pre streľbu. Keďže došlo k zmene pravidiel, mohlo to byť v pravidlách uvedené.

Aréna

Za mňa predstavuje aréna asi najlepšie vymyslenú a prispôsobenú adaptáciu. Hneď v úvode sa môžete rozhodnúť, či začnete zápas tesne vedľa seba, aby ste si od začiatku mohli škodiť, alebo na opačných stranách mapy, čím sa obidva tímy prakticky rovnocenne rozdelia o mapu. K tomu však obdržíte aj viacero ďalších bonusov v podobe vybavenia alebo žetóny arény. Následne nie je zápas len o hľadaní a boji medzi legendami, no musíte aj sledovať, ako sa bude aréna priebežne meniť, aby ste svojím pričinením alebo kvôli protivníkom neskončili za jej hranicami, čo vás bude stáť pomerne dosť veľa života. Aréna je v hre znázornená štyrmi plastovými rohmi, ktoré podľa kariet postupne presúvate. Aréna tak ponúka dodatočnú výzvu, ktorú netreba brať na ľahkú váhu.

Tepelné štíty

Tento režim sa v mnohom podobá na arénu, ale je, aspoň za mňa, menej predvídateľný. Umiestnenie tepelných štítov sa v priebehu zápasu 3x zmení. Na základe vylosovania karty a 2 žetónov. Štíty chránia legendy len v svojej tesnej blízkosti, čo je dosť obmedzujúce. Ak teda nechcete utrpieť zranenie, budete sa držať svojho štítu a nebudete tak zbytočne riskovať. Ide o zaujímavú adaptáciu, aj keď značne nepredvídateľnú.

Zásobovacie zhody

V prípade tejto adaptácie prichádza konečne na scénu legendárna korisť a unikátne zbrane. Tie získate prostredníctvom zhodených modulov, ktoré umiestňujete na mape podobne ako tepelné štíty. Padajúci modul sa dá použiť aj na spôsobenie zranenia protivníkom, ale zároveň je potrebné si dávať pozor, aby mu v ceste nestála práve vaša legenda. Táto adaptácia vám poskytne značné výhody. Je to zaujímavá adaptácia, ktorá však môže vo veľkej miere rozhodnúť o priebehu zápasu.

Replikátor

Ide o druhú adaptáciu, v ktorej figuruje legendárna korisť. V tomto prípade sa vám však dostávajú do rúk aj nové herné komponenty charakteristické len pre túto adaptáciu. Pravidlá k replikátoru mi už však prídu trochu odfláknuté, akoby sa už nepočítalo, že sa niekto dopracuje až k tomuto. V pravidlách sa objavuje pojem výrobník, čo asi má znamenať replikátor. A v príklade pre dopad žetónu výrobného materiálu je len skopírované v podstate to isté, čo bolo pri moduloch v predošlom prípade, keďže sa v tomto prípade vôbec nepoužíva ukazovateľ dopadu. Replikátor je tak opäť skvelou príležitosťou, ako dostať vzácne vybavenie alebo vylepšenia, no musíte byť rýchlejší ako vaši súperi.

Honba za zbraňami

V tomto prípade ide o asi najjednoduchší režim, ktorý je určený predovšetkým pre deathmatch a spriaznené režimy. Namiesto predpripravených zbraní máte plne vylepšené zbrane, ktoré sú na jedno použitie. Najväčší rozdiel je ten, že môžete za svoj ťah útočiť v podstate 2x.

Udalosti

Tento režim je len takým bonbónikom na záver. Udalosti sú reprezentované kartami, pričom každá vám poskytne nejakú inú situáciu, ktorá môže legendám poskytnúť bonus alebo im naopak uškodiť. Rozdiel medzi udalosťami je ten, že niektoré sú dlhodobé, takže platia vkuse, až kým sa nezmenia. A potom sú očakávané, na ktoré sa môžu hráči pripraviť a aktivujú sa až pri vytiahnutí novej udalosti. Celkovo môžete mať naraz aktivované až dve adaptácie, takže si nájdite svoje najobľúbenejšie a skúste ich skombinovať. V Sprievodcovi súbojmi sa uvádza, v ktorom režime môžete použité ktoré konkrétne adaptácie.

Apex Legends: Desková hra poskytuje množstvo herného obsahu aj herných možností. Ide o originálnu hru, ktorá vymenila vyhodnocovanie klasického systému náhody pomocou kociek za karty mierenia. V konečnom dôsledku hru vnímam vcelku pozitívne, no jej nevýhodou stále ostáva príliš dlhý čas na prípravu a odloženie hry, či až príliš veľa priestoru na samotné hranie. K tomu si treba pripočítať to, že ide o kompetetívnu stolovku, ku ktorej sa viac hodí väčší počet hráčov alebo aspoň počtovo vyvážené tímy. Ak už po nej chcete siahnuť, musíte si v prvom rade uvedomiť, že nejde o rodinnú spoločenskú hru, ale skôr o stolovku pre fanúšikov multiplayerových videohier, ktorí hľadajú zmenu, no zároveň musia mať okolo seba aj reálne osoby, ktoré by boli ochotné si Apex Legends v tejto podobe zahrať.

Z hľadiska pomeru ceny k hernému obsahu hodnotím Apex Legends: Desková hra vcelku pozitívne. Ak ste fanúšikom multiplayerových videohier a máte skupinku kamarátov či príbuzných, ktorí holdujú rovnakému koníčku, môže to byť pre vás skvelá možnosť, ako sa odreagovať od virtuálneho sveta. No počítajte s tým, že táto hra si vyžiada dosť veľa času na pochopenie, pripravenie a aj odloženie. K tomu si musíte navyše pripraviť dostatok priestoru. Nakoniec vám však poskytne hodiny zábavy.

Za poskytnutie spoločenskej hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ALBI.