GRIME 2 recenzia: Tvrdá akčná hra, ktorá vás najprv zničí a potom vás donúti ju dohrať

GRIME 2 je presne ten typ hry, ktorú by ste si na prvý pohľad možno ani nezapli. Nevyzerá ako veľký hit, nemá okolo seba výrazný rozruch a určite nepôsobí ako niečo, čo si zahrá každý. A práve preto je taká zaujímavá. Už po pár hodinách je jasné, že nejde o titul, ktorý sa vám chce zapáčiť. Ide si vlastnou cestou a je len na vás, či na jej tempo a štýl pristúpite.

Recenzovaná verze: PC

Ak ste nehrali prvý diel, vôbec to nevadí. Funguje úplne samostatne a nič zásadné vám neunikne. Možno práve naopak, vstupujete do hry bez očakávaní a bez porovnávania, čo je v tomto prípade skôr výhoda. Tento titul vám totiž nič nevysvetľuje priamo. Skôr vás hodí do sveta, ktorý je zvláštny, temný a miestami až nepríjemný, a nechá vás, aby ste si všetko poskladali sami. Už od začiatku je cítiť, že nejde o hru, ktorá by vás chcela vodiť za ruku. Skôr vás prinúti prispôsobiť sa jej tempu.

A práve svet je jedna z vecí, ktorá vás chytí ako prvá. Má jeden z najvýraznejších vizuálov za posledné roky a nejde len o to, že je temný, ale hlavne o to, že je zvláštny a miestami až nepríjemný. Organické tvary, deformované štruktúry a nepriatelia, ktorí vyzerajú ako niečo medzi sochou a živou bytosťou, vytvárajú pocit, že ste vo svete, ktorý nedáva úplnú logiku, no aj tak vás núti pokračovať. Niektoré oblasti pôsobia ako umelecké galérie, zatiaľ čo inde sa dostanete do úzkych, stiesnených pasáží, ktoré vás tlačia do rýchlych reakcií a presného načasovania. Tento kontrast funguje veľmi dobre a robí objavovanie zaujímavým, aj keď nie vždy príjemným.

Mapa je jedna z vecí, ktorá prekvapí asi najviac, pretože je výrazne väčšia, než by ste čakali, a zároveň funguje ako plnohodnotný systém, nie len ako kulisa. Jednotlivé oblasti sú prepojené šikovne a vizuálne sa od seba líšia, čo pomáha orientácii, no veľmi rýchlo zistíte, že nejde o lineárnu cestu. Po krátkom čase je jasné, že toto nie je hra, ktorú môžete hrať bez rozmýšľania. Ak sa ponáhľate, začnete prehliadať skratky, vylepšenia aj celé cesty, ktoré sú často mimo hlavnej trasy.

Každá sekcia mapy je plná tajných miest, skratiek a materiálov na vylepšenie, ktoré nie sú položené priamo pred vami, ale často sú schované v pozadí alebo mimo hlavnej cesty. Postupne začnete vnímať prostredie úplne inak, pretože nestačí sledovať len to, kde stojíte, ale musíte vnímať celú obrazovku. Od tohto momentu začnete hrať pozornejšie a viac vnímať prostredie.

Zaujímavé je aj to, ako funguje odhaľovanie mapy a rýchle cestovanie, pretože nič z toho nie je automatické. Keď vstúpite do novej oblasti, nemáte ju hneď odkrytú a musíte nájsť konkrétny bod, aby ste ju sprístupnili, čo podporuje objavovanie. Ešte výraznejšie je to pri rýchlom presune, ktorý nie je samozrejmosťou a často si ho musíte doslova zaslúžiť. Body presunu sú pomerne vzácne a nie vždy ľahko dostupné, čo môže byť mierne nepríjemné, no zároveň to posilňuje pocit, že svet musíte naozaj spoznať.

Príbeh je skôr v pozadí a funguje ako doplnok k atmosfére, nie ako hlavný dôvod, prečo hru hráte. Nedostanete klasické rozprávanie, ale skôr útržky informácií, symboly a náznaky, ktoré si musíte poskladať sami. V niektorých momentoch môžete mať pocit, že viete, čo sa deje, no o pár minút neskôr si už nie ste istí ničím. Funguje to dobre pri budovaní sveta, no z dlhodobého hľadiska nedokáže udržať pozornosť a často pôsobí skôr ako kulisa než aktívna súčasť zážitku.

Súbojový systém je základ celej skúsenosti a zároveň miesto, kde hra ukazuje najväčší posun. Pôsobí ťažšie, má váhu a núti vás premýšľať nad každým pohybom. Na začiatku môžete mať pocit, že je hra nefér, pretože nepriatelia dávajú veľké poškodenie a ich útoky nie sú vždy jasne čitateľné. Postupne však zistíte, že problém nie je len v obtiažnosti, ale aj v nedostatku informácií na správne rozhodnutie, najmä v chaotickejších situáciách. Prvé hodiny skôr reagujete než premýšľate a väčšinu súbojov len prežívate.

Postupne sa to však začne meniť a moment, keď vám začnú veci dávať zmysel, patrí medzi najsilnejšie v celej hre. Musíte si zapamätať ich útoky a tempo, pretože každý nepriateľ má svoj rytmus a ak ho nepochopíte, hra vás potrestá. Najlepšie fungujú súboje jeden na jedného, kde máte situáciu pod kontrolou a súboj pôsobí ako čistý duel. V takých momentoch je hranie mimoriadne uspokojivé a presné.

Zaujímavé však je, že titul vám zároveň dáva väčšiu slobodu, než by ste čakali. Ovládate bytosť, ktorá dokáže absorbovať nepriateľov a využívať ich schopnosti, čo výrazne mení spôsob, akým pristupujete k jednotlivým situáciám. Namiesto jednej správnej cesty máte viac možností, ako riešiť rovnaký problém, čo ovplyvňuje tempo hry. Tento pocit slobody patrí medzi najväčšie rozdiely oproti prvej hre, no zároveň si začnete všímať, že niektoré mechaniky je veľmi ľahké prehliadnuť.

V určitom bode si môžete uvedomiť, že ste niekoľko hodín nepoužili schopnosť, ktorá by vám výrazne pomohla, len preto, že ste na ňu zabudli. Keď ju začnete využívať, hra sa okamžite zjednoduší a začne dávať väčší zmysel. Hra vás k tomu nenúti, ale odmeňuje vás, keď sa rozhodnete skúšať rôzne možnosti a využívať všetko, čo ponúka.

Veľkú rolu zohráva aj práca s prostredím, pretože niektoré súboje vás nútia využívať okolie vo svoj prospech. Prostredie nie je len kulisa, ale nástroj, ktorý môžete použiť na získanie výhody alebo spôsobenie poškodenia. Ak tieto mechaniky ignorujete, budete sa viac trápiť, no keď ich začnete využívať, hra začne fungovať oveľa plynulejšie.

Zaujímavý je aj systém energie, ktorý funguje inak než v klasických hrách tohto typu. Nemáte pocit, že vás limituje každý pohyb, ale skôr to, ako efektívne pracujete s útokmi. Čím lepšie hospodárite s energiou, tým väčšie poškodenie dokážete spôsobiť, čo pridáva ďalšiu vrstvu rozhodovania.

Boss súboje patria medzi najsilnejšie momenty hry a práve tu sa ukazuje, čo titul dokáže. Pri niektorých protivníkoch môžete mať pocit, že ich nedokážete poraziť, pretože im po každom pokuse uberiete len malú časť života a oni vás zničia na pár úderov. Pôsobia chaoticky a ťažko čitateľne, no po niekoľkých pokusoch sa to začne meniť a postupne začnete chápať ich útoky. V momente, keď ich konečne porazíte, nejde len o víťazstvo, ale aj o dôkaz toho, že ste sa zlepšili.

Je však dôležité povedať, že čím viac času v hre strávite, tým viac začnete vnímať aj jej slabšie stránky, ktoré nie sú hneď viditeľné. Podobne aj súboje, aj keď sú silné, sa v niektorých momentoch príliš opierajú o odrážanie útokov a práve tu začína byť systém limitujúci, pretože aj keď máte viac možností, hra vás nepriamo tlačí k jednej najefektívnejšej.

Objavovanie má síce silný základ, no nie vždy je úplne vyvážené, najmä čo sa týka orientácie a čitateľnosti prostredia. Niektoré pasáže pôsobia chaoticky a namiesto pocitu objavovania prinášajú skôr frustráciu. Zároveň systém progresu a schopností pôsobí plytšie, než by ste čakali, a často nemáte pocit, že vaše rozhodnutia výrazne menia spôsob hrania.

Tempo hry navyše nie je vždy ideálne a vracanie sa do už prejdených oblastí, ktoré je síce prirodzenou súčasťou žánru, v niektorých momentoch pôsobí skôr ako zbytočné natiahnutie času než ako odmena za objavovanie. Keď sa opakovane vraciate cez rovnaké pasáže bez výraznej zmeny, začnete cítiť, že hra zbytočne spomaľuje tempo medzi silnými momentmi.

Najväčší problém je, že potenciál tejto hry je väčší než to, čo z neho reálne využíva.

Nie je to hra pre každého, no ak jej dáte čas a prijmete jej pravidlá, dokáže vás odmeniť spôsobom, aký dnes veľa titulov neponúka. Ide o zvláštny mix frustrácie a odmeny, ktorý vás drží aj napriek tomu, že nie vždy funguje dokonale. GRIME 2 je presne ten typ hry, ktorá nie je dokonalá, no napriek tomu si ju zapamätáte viac než väčšinu dnešných titulov.

Na záver stojí za zmienku ešte jedna pozitívna správa pre hráčov z nášho regiónu. GRIME 2 obsahuje český preklad, ktorý však nevznikol oficiálne, ale ide o fanúšikovskú lokalizáciu. Napriek tomu dokáže výrazne zlepšiť prístupnosť hry a spríjemniť orientáciu v jednotlivých systémoch. Vďaka češtine si titul môžu bez problémov vychutnať hráči zo Slovenska aj Česka, ktorí preferujú hranie v rodnom alebo blízkom jazyku. Preklad pokrýva väčšinu dôležitých prvkov vrátane menu, popisov či udalostí, takže nie je nutné spoliehať sa výhradne na angličtinu. Pre fanúšikov hier tohto typu ide o príjemný bonus, aj keď treba počítať s tým, že ide o komunitné riešenie.

Za recenzní kopii děkujeme společnosti Kwalee