Island of Hearts – Ruža pre nevestu na ostrove

Táto recenzia bude možno pôsobiť trochu netradične, no občas sa nám do rúk dostanú aj skutočne neobvyklé herné projekty. Nikdy som cielene nevyhľadával tituly ako Island of Hearts, no keď som si začiatkom mesiaca vyskúšal jeho demoverziu, prebudila vo mne zvedavosť. A nie, dôvodom neboli len sympatické dievčatá, ako by si niektorí mohli myslieť. Demo ma zaujalo predovšetkým svojou nečakanou zábavnosťou a niekoľkými skutočne bizarnými momentmi. Veril som, že ich plná verzia ponúkne ešte viac – a v tomto smere hra rozhodne nesklamala. Napriek tomu by však autori mohli niektoré aspekty ešte viac doladiť.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh sa začína v momente, keď sa hlavný hrdina preberie na „Ostrove sŕdc“. Po nečakanom pošmyknutí v piesku (hoci to znie trochu absurdne) mu na pomoc prichádzajú tri dievčatá. Po tom, čo im rozpovie svoj príbeh a vysvetlí, ako sa na ostrov dostal, sa rozhodnú postarať sa oňho. Postupne spoznáva ďalšie obyvateľky ostrova, trávi s nimi čas a na záver si vyberá tú, ktorá sa stane jeho vyvolenou.

Hneď na úvod treba povedať, že ak od hry očakávate seriózny romantický príbeh budovaný cez kvalitné dialógy a uveriteľné situácie, Island of Hearts vás pravdepodobne neuspokojí. Hra je totiž preplnená klišé, bizarnými scénami, zvláštnymi dialógmi a nie vždy presvedčivými hereckými výkonmi. Ak vám napríklad v Interande prišli niektoré scénky umelé, tu sú miestami posunuté ešte o úroveň vyššie.

Na druhej strane sa však nedá povedať, že by som sa nudil. Práve naopak – hon na umelého švába, záchrana potenciálnej partnerky pred lupičom či kŕmenie klobásou patria medzi momenty, ktoré pôsobia až absurdne, no zároveň mimoriadne zábavne. O to viac, že hra často ponúka aj reakcie jednotlivých postáv, ktoré tieto situácie ešte podčiarkujú.

Keďže je už od začiatku zrejmé, že projekt sa neberie príliš vážne, pristupoval som k nemu rovnakým spôsobom. Vďaka tomu som bol schopný prehliadnuť viacero nedostatkov, ktoré by som v inom titule pravdepodobne kritizoval oveľa prísnejšie. Pomáha aj fakt, že samotné herečky sú sympatické a dokážu svoje postavy pomerne dobre stvárniť. Mia pôsobí vždy usmievavo a trochu naivne, Lily je hanblivá a ustráchaná, Chloe sarkastická a odťažitá, Gabby so strojčekom na zuby pôsobí milo a prirodzene, Emily je záhadná a Sophia zas predstavuje tvrdšiu osobnosť vo vzťahu, v ktorom nie je dostatočne oceňovaná. Výber charakterov je teda pomerne pestrý.

Hoci herecké výkony nie sú vždy ideálne, postavy si ma napriek tomu dokázali získať. Práve vďaka tomu, že majú jasne definované osobnosti, ma bavilo s nimi komunikovať, tráviť čas a zapájať sa do rôznych aktivít. Tie sú realizované buď prostredníctvom dialógov, alebo jednoduchých minihier založených najmä na práci s myšou. Nie sú náročné a nie vždy ani originálne, no sem-tam sa objavia aj zaujímavejšie nápady.

Kde však hra skutočne vyniká, je kreativita záverov. Tých je v hre približne pätnásť až šestnásť a delia sa na zlé, neutrálne a šťastné. V mnohých prípadoch však záleží na uhle pohľadu – najmä neutrálne konce pôsobia najrealistickejšie a najprirodzenejšie. Naopak, pri extrémnych (dobrých či zlých) zakončeniach hra ponúka niekoľko skutočne nečakaných momentov, ktoré rozhodne nebudem prezrádzať. Stačí povedať, že niektoré z nich sú naozaj originálne.

Aj keď som hre ochotný odpustiť viacero nedostatkov vzhľadom na jej odľahčený charakter, niektoré nemožno ignorovať. Najviac mi prekážal systém rozhodnutí – konkrétne absencia výraznejších negatívnych následkov. Až na jednu výnimku totiž nemôžete vo vzťahoch zbierať mínusové body. To by pritom mohlo výrazne obohatiť hrateľnosť. V niektorých situáciách je síce naznačené, že vaša odpoveď nebola ideálna, no hra to nedokáže dostatočne zdôrazniť.

Ďalším problémom je nevyvážený priestor pre jednotlivé postavy. Najviac pozornosti dostávajú Mia a Chloe, zatiaľ čo ostatné dievčatá ostávajú mierne v úzadí. Hoci sa hra snaží tento nepomer vyrovnať, nie vždy sa jej to darí.

Za zmienku stojí aj štruktúra kapitol. Ich dĺžka je značne nevyvážená – najmä tretia a štvrtá kapitola pôsobia problematicky. Tretia je zbytočne dlhá a pokojne mohla byť rozdelená, zatiaľ čo štvrtá, napriek tomu, že obsahuje napríklad promovanú párty na jachte, pôsobí príliš krátko a nevyužíva svoj potenciál. Záver tak prichádza rýchlejšie, než by si zaslúžil.

Celkovo však Island of Hearts hodnotím ako príjemné a zábavné prekvapenie. Nejde o titul, ktorý by si nárokoval na nejaké prestížne ocenenia, no to ani nie je jeho cieľom. Hra ponúka množstvo komických a bizarných momentov, ktoré dokážu úprimne pobaviť. Herečky sa snažia projekt „predať“ a vo veľkej miere sa im to aj darí.

Bonusom sú aj odomykateľné materiály v podobe obrázkov a videí zo zákulisia, ktoré ponúkajú pohľad na samotné nakrúcanie. Som rád, že som na tomto ostrove strávil niekoľko hodín – určite to bolo zaujímavejšie než napríklad sledovanie postáv v titule The Crush House.

Napriek tomu má hra svoje nedostatky, na ktoré by sa mohli autori zamerať v prípadnom pokračovaní alebo ďalšom projekte.