Mortal Kombat II - Tvorcovia počúvli fanúšikov, vznikla dobrá adaptácia

Filmové adaptácie hier majú dlhodobo povesť problematického žánru, no Mortal Kombat II ukazuje, že keď sa tvorcovia poučia z vlastných chýb, výsledok môže byť viac než len pozerateľný. Druhý diel nadväzuje na udalosti predchodcu, no tentoraz ide oveľa viac „na istotu“, pričom práve to mu najviac pomáha. Film konečne prináša to, čo fanúšikovia očakávali už od začiatku: samotný turnaj Mortal Kombat, ikonické arény a naplno využité schopnosti jednotlivých postáv.

Značka Mortal Kombat patrí medzi najslávnejšie franšízy, ktoré kedy vznikli. Krvavú bojovku poznajú takmer všetci, či už patria medzi hráčov alebo nie. Dočkali sme sa už niekoľkých adaptácií, pričom tá úplne prvá z roku 1995 patrí k tomu lepšiemu, čo kedy medzi adaptáciami videohier vzniklo. Pokračovanie Annihilation z roku 1997 však pre zmenu patrí na opačný koniec a radí sa medzi to najhoršie. Hraný seriál Conquest nebol zlý, ale zapamätateľný je asi iba jeho úplný záver. Na dlhé roky tieto tri projekty znamenali pre hrané adaptácie koniec. Keď sa v roku 2010 objavil Mortal Kombat: Rebirth od Kevina Tancharoena, fanúšikovia spozorneli. Krátkometrážny projekt zaujal, no jeho nasledovník v podobe Mortal Kombat: Legacy už menej, hoci mal svoje svetlé momenty. Celovečerný film od Tancharoena nakoniec skončil v koši, čo je možno aj dobre, nakoľko Legacy postupne strácal identitu a pôsobil dojmom, že nik nevedel čo s projektom vlastne robiť. Potom prišla ďalšia pauza. V rámci covidového obdobia, presnejšie v roku 2021 uzrel svetlo sveta film Mortal Kombat od Simona McQuoida, ktorý sa sústredil na úplne novú postavu menom Cole Young, čo sa nestretlo s najlepšou odozvou. Film bol prinajlepšom priemerný, no potenciál tu bol, keďže mal aj niekoľko svetlých momentov. Teraz do kín prichádza pokračovanie, ktoré malo čo naprávať a zlepšovať. A ako sa to podarilo som zistil na predpremiére v bratislavskom IMAXe.

Prvým príjemným prekvapením je tempo filmu. Dej plynie prirodzene, bez zbytočných hluchých miest a dlhých dialógov, pretože autorom asi bolo po kritike jasné, že komplexný príbeh plný dialógov nie je to, čo práve vyhľadávajú. A aj keď ide o pomerne jednoduchú príbehovú štruktúru, funguje presne tak, ako má. V skratke, máme tu Shao Kahna, ktorý chce získať vládu nad Earthrealmom, a preto vyzve bojovníkov zo zemskej ríše na boj v turnaji Mortal Kombat, pričom ak vyhrá Kahn, naša planéta to má spočítané. Viac asi dodávať netreba. Nechýba akcia, nechýba humor a hlavne nechýba rešpekt k predlohe, ktorou je legendárna séria Mortal Kombat. Film a jeho tvorcovia si konečne uvedomili, čím je značka výnimočná, a nesnažia sa ju zbytočne meniť na niečo, čím nikdy nebola.

Najväčšiu pozornosť si prirodzene kradnú súboje, ktoré sú určite lepšie ako minule. Charakteristické pohyby postáv, známe arény, útoky a predovšetkým brutalita v podobe fatalít sú tu spracované s rešpektom a aj dávkou fanservice. Niektoré momenty pôsobia priam ako vystrihnuté z hry, čo je presne to, čo divák očakáva. Vrcholom je bezpochyby stret Liu Kanga s Kung Laom, ktorý patrí medzi najlepšie choreograficky zvládnuté pasáže filmu, no ani ostatné súboje rozhodne neurazia.

To však neznamená, že je všetko bez chyby. Choreografia ako taká by miestami potrebovala väčšiu precíznosť a plynulosť, pretože niektoré výmeny úderov pôsobia menej dynamicky, než by si zaslúžili. Podobne aj vizuálne efekty kolíšu. Zatiaľ čo niektoré scény vyzerajú výborne, inde by si zaslúžili viac času na doladenie. Občas rušia aj výrazné odlesky a lens-flare efekty, ktoré síce nie sú až tak časté, no ich intenzita dokáže zbytočne rušiť.

Herecké výkony sú ďalšou oblasťou, kde film mierne zakopáva. Niektorí herci pôsobia presvedčivo a svoje úlohy si užívajú, no inde má divák pocit, akoby sledoval skôr ochotnícke predstavenie než veľkorozpočtový film. Problém je najmä keď sa rozpráva, vtedy sú limity (alebo zlé pokyny od režiséra) znateľné. Opäť nemôžem pochváliť Raidena, ktorého stvárňuje Tadanobu Asano. Ani na druhý pokus nedokáže úplne presvedčiť, že ide o „toho pravého“ predstaviteľa boha hromu, hoci dizajn postavy je verný predlohe ako sa len dá. Moje očakávania nenaplnil naplno ani Karl Urban ako Johnny "fucking" Cage. Jeho verzia určite nie je zlá, no chýba jej väčšia drzosť a hlášky, ktoré by z postavy spravili skutočne zapamätateľný prvok. Ono to tu akoby je, ale pôsobí to kostrbato a akoby scenáristi nevedeli postave dodať dostatočnú "ľahkosť". Urban nemá s postavou ako takou najmenší problém, no podľa mňa mu nohy podkopával práve scenár alebo pokyny na pľace. Quan Chi taktiež pôsobí nedotiahnuto, hoci jeho postava bude, ak sa autori inšpirujú príbehom hier, dôležitejšia až v budúcnosti.

Naopak, niektoré postavy fungujú výborne. Hiroyuki Sanada síce nedostal toľko priestoru, koľko by si zaslúžil alebo koľko by som ja chcel, no každú minútu na plátne dokazuje, že svoju úlohu Scorpiona zvláda s prehľadom. Absolútnym kráľom zábavy je však opäť Kano, ktorého predstaviteľ Josh Lawson si kradne všetky scény pre seba a bez problémov sa zaraďuje k najvýraznejším prvkom celého filmu. Jeho humor funguje prirodzene a dodáva snímke potrebnú ľahkosť a je asi každému zrejmé, prečo sa vrátil zo záhrobia. Kitana, Jax, Kung Lao, Liu Kang, Jade, Noob Saibot alebo Shao Kahn taktiež patria k postavám, ktoré fungujú bez nejakých problémov, čo je fajn. Cole Young vo filme nechýba, no či už patríte medzi fanúšikov alebo opačnú stranu barikády, nie je pre príbeh veľmi dôležitým prvkom, takže v jeho prípade nemám tento raz ani dôvod na chválu v rámci nejakého zlepšenia, no ani na kritizovanie kvôli rovnakej nevýraznosti, ako pri predchodcovi.

Menším sklamaním pre mňa je spracovanie Baraku, ktorý sa charakterovo odkláňa od svojej hernej predlohy viac, než by bolo nutné. Nejde o zásadný problém, no fanúšikovia si to určite všimnú a bude na nich, ako to zoberú, keďže v rámci príbehu nejde o zásadnú postavu.

Napriek týmto nedostatkom je výsledok viac než pozitívny. Mortal Kombat II je presne tým typom filmu, ktorý dokazuje, že herné adaptácie nemusia byť automaticky odsúdené na kvalitatívny neúspech. Stačí iba nevymýšľať a držať sa toho, čo funguje a je overené rokmi, prípadne dekádami. Tvorcovia tentoraz totiž po kritike predchodcu pochopili, čo robí v očiach fanúšikov značku výnimočnou a doručili zábavný, svižný zážitok, ktorý nenudí a nemá vyslovene zlé či „na facku“ momenty.

V konečnom dôsledku ide o najlepšie filmové spracovanie tejto dlhoročnej značky (čo pri pohľade na predchádzajúce pokusy nemusí znamenať veľa), ktoré síce má k dokonalosti ďaleko, no jasne ukazuje, že autori nabrali správny smer. Ak budú tvorcovia v podobnom duchu pokračovať a doladia zvyšné detaily, ďalší diel by mohol byť ešte o úroveň vyššie. Zároveň sa nebojím povedať, že ide o jednu z tých lepších herných adaptácií.

Musím dodať, že som nemal priveľké očakávania, no nakoniec som z kina odchádzal spokojný. Videl som totiž zábavný film, ktorý dokázal, že filmové adaptácie videohier môžu nakoniec príjemne prekvapiť. Dúfam, že sa dočkáme sa aj tretieho dielu, pretože potenciálnych príbehov a zaujímavých postáv, súbojov či fatalít ponúka táto značka neúrekom. Nateraz vás môžem z mojej strany iba pozvať do kina, pretože v ňom uvidíte naozaj Mortal Kombat a nie iba niečo, čo sa snaží na slávnej značke priživiť, hoci nejaké tie muchy tu bez pochýb sú.