Scarlet Deer Inn – Spojenie folklóru, hororu a vyšívania

Už dávno som nebol taký plný očakávaní z hry od našich českých susedov ako v prípade Scarlet Deer Inn. Hra ma okamžite zaujala svojou prezentáciou, unikátnym animovaným štýlom a využitím folklórnych prvkov. Hneď ako som videl prvý trailer, bolo mi jasné, že si toto dielko nemôžem nechať ujsť, a bol som zvedavý, aký príbeh nám predstaví. Po tom, čo sa mi ho podarilo úspešne zakončiť, som dospel k záveru, že moje očakávania boli možno nastavené o niečo vyššie, no o sklamaní určite nemôže byť reč.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavnou hrdinkou je majiteľka hostinca menom Eliška. Chce len navštíviť svoju susedu Dorotu a vyzdvihnúť si od nej tuniku, ktorú vyšívala pre jej dcéru Báru. Tá však s prácou ešte nie je úplne hotová, no sľúbi jej, že ak pre ňu vybaví niekoľko jednoduchých povinností, všetko dokončí. Znie to jednoducho. Vyzdvihnúť košeľu od vinára a sľúbené mäso od včelára. Počas plnenia týchto úloh však Eliška odhalí tajomstvo, ktoré sa nikdy nemala dozvedieť. Hoci sa jej podarí uniknúť smrti, nebezpečenstvo teraz hrozí aj jej deťom. Musí preto pozbierať všetky sily a postaviť sa zlu, ktoré v dedine volajú Poludnica.

Ak je niečo, za čo musím tvorcov pochváliť hneď na úvod, tak je to spôsob, akým zachytili dedinské prostredie z obdobia monarchie. Ak ste niekedy navštívili skanzen, budete mať pocit, akoby ste sa ocitli v takmer identickom svete. Budovy, remeslá aj množstvo drobných detailov pôsobia autenticky a verne pripomínajú obdobie osemnásteho až devätnásteho storočia.

Oceniť navyše musím aj už spomínaný vizuálny štýl, ktorý je skutočne unikátny. Prostredia a pozadia sú spracované v klasickom 2D formáte, no samotné postavy boli vyšité v celej svojej kráse vrátane každého ich pohybu. Pomocou nasnímania jednotlivých obrázkov im následne vdýchli život a výsledok vyzerá jednoducho famózne. Scarlet Deer Inn jeho nádherný vizuál nikto nevezme.

Atmosféru navyše skvele dotvára aj hudba. Nájdete tu veľké množstvo folkových skladieb, ktoré v správnych momentoch dokážu budovať napätie, dodať energiu alebo dokonca rozprávať príbeh. Niektoré obsahujú aj spev v slovenskom jazyku a znie to fantasticky. Za absolútny vrchol považujem skladbu Kolovrátok, ktorá dokonale podčiarkuje jednu z najlepších misií celej hry. Autori si v tomto smere rozhodne zaslúžia môj rešpekt.

Príbeh ma tiež dokázal zaujať a bol som zvedavý, kam sa bude ďalej uberať. Chcel som vidieť Elišku zachrániť svoje deti, nájsť cestu v tuneloch a poraziť ústredného zloducha. Páčilo sa mi aj to, že najväčšou pomôckou sa jej napokon stali namaľované husy od jej dcéry Báry, ktoré predtým na stenách hostinca výrazne kritizovala. Teraz sa však stali symbolom nádeje, že svoje deti opäť nájde.

Otázkou však zostáva, ako je na tom samotná hrateľnosť. Z nej mám, bohužiaľ, trochu zmiešané pocity. Hra sa snaží kombinovať prvky príbehových adventúr a 2D plošinoviek. V zásade nejde o zlý nápad, no veľmi silno cítiť, ktoré časti sú spracované zaujímavejšie. Vo chvíľach, keď sa rozvíja príbeh, sledujete postavy, odhaľujete nové informácie a postupne napredujete, bol som z hry skutočne nadšený. Práve preto je misia so zlatým kolovrátkom najsilnejším momentom celej hry. Autorom sa v nej podarilo dokonale spojiť všetky jej najlepšie prvky.

Ako plošinovka však Scarlet Deer Inn nijako výraznejšie nevyniká. Samotné tunely sú síce celkom zaujímavou lokalitou a ich postupné objavovanie má svoje čaro, no budete mať pocit, že neustále len blúdite v kruhoch a opakujete tie isté činnosti. Atmosféru v týchto priestoroch najviac vytvára fakt, že si musíte strážiť oheň. Pokiaľ vám zhasne a nebudete ho mať kde znovu zapáliť, predstavuje to pre Elišku skutočne veľký problém.

Vo všetkom ostatnom však ide o klasickú plošinovku, kde na vás čaká množstvo skákania, prerážania stien, podliezania prekážok, vyhýbania sa pichliačom a nesmieme zabudnúť ani na utekacie sekcie. Tie sú mimochodom v niektorých momentoch naozaj frustrujúce. Prvé dve sú ešte relatívne jednoduché a krátke, no neskôr sa dočkáte až trojminútovej pasáže, počas ktorej musíte neustále prenasledovať akéhosi škriatka. Pokiaľ to nezvládnete, vrátite sa úplne na začiatok celej sekcie. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom tohto typu herných pasáží a ani tu ma nepresvedčili o opaku.

Na konci vás ešte čaká jeden súboj, na ktorý som síce potreboval zopár pokusov, no nejde o nič mimoriadne náročné. Útokom Poludnice sa dá relatívne jednoducho vyhnúť a príšery, ktoré na vás pošle, dokážete poraziť na tri rany. Pokiaľ budete pozorní, nemalo by vám to zabrať viac než pár minút. Súboj možno sklame hráčov, ktorí majú radi väčšie výzvy, no osobne si myslím, že vyššia náročnosť by hre iba zbytočne uškodila. S prihliadnutím na všetko ostatné je nastavená náročnosť úplne primeraná.

Tunely však ukrývajú aj niekoľko tajných miest, v ktorých môžete objaviť duše mŕtvych detí a ich hračky. Tieto pasáže sú na jednej strane veľmi zaujímavé a v celkovom kontexte aj silne atmosférické, no je škoda, že sa v každej jednej od Elišky dočkáte presne tých istých monológov. „Ako sa to ocitlo tu?“ Človek by si myslel, že po dvoch podobných skúsenostiach už ten prvotný wow efekt jednoducho vyprchá.

Pochváliť musím aj českú lokalizáciu. Hoci hra obsahuje kvalitné anglické titulky, v jej prípade jednoznačne odporúčam zapnúť češtinu. Dialógy v nej pôsobia oveľa prirodzenejšie a navyše mám pocit, že angličtina je určená predovšetkým zahraničným hráčom. Jedinou škodou je, že hra neobsahuje aj slovenčinu. Za normálnych okolností by som niečo také nekritizoval, no keďže jednotlivé skladby obsahujú spev v slovenčine, potešila by ma aj táto možnosť. Nechcem to však hre vyčítať príliš výrazne. Skôr ide o detail, ktorý by autori mohli v budúcnosti ešte zvážiť.

Stojí teda Scarlet Deer Inn za váš čas? Ak máte radi folklór obohatený o hororové prvky a dedinskú atmosféru, nemáte prečo váhať. Hra by mohla aj fanúšikov príbehových adventúr, hoci tí možno budú očakávať ešte väčší dôraz na dej. Sám by som si prial viac adventúrnych prvkov, no nemôžem napísať, že ako celok titul nefunguje. Spojenie oboch žánrov pôsobí prirodzene a funguje dobre. Tých pár hodín zábavy rozhodne stálo za to a som rád, že podobné projekty vznikajú. Dúfam, že Attu Games budú v podobnom duchu pokračovať aj naďalej.