The End of the Sun - Dobrodružstvo slovanského mága

Sú hry, ktoré Vás chytia okamžite v prvých minútach, a potom sú hry, ku ktorým si musíte postupne nájsť cestu. U mňa patrila The End of the Sun práve do tej druhej skupiny. Keď som hru prvýkrát zapol, úprimne som úplne nevedel, čo presne mám očakávať. Vedel som len to, že ide o príbehovú adventúru zasadenú do sveta slovanskej mytológie. Už to samo o sebe znelo zaujímavo, ale prvá približne hodina hrania bola pre mňa miestami trochu mätúca. Hra vám totiž veľa vecí nevysvetľuje priamo. Nenájdete tu klasický tutorial, výrazné navigačné prvky ani ukazovateľ na mape, ktorý by vás neustále posúval k ďalšiemu cieľu. Zo začiatku som mal dokonca pocit, či mi niečo neušlo alebo či nerobím niečo zle. Nebola to ale chyba hry. Bol to zámer. Keď som titulu dal čas, začal som chápať, čo odo mňa hra vlastne očakáva.

Až postupne počas hrania mi začalo dochádzať, ako celý systém funguje. Pochopil som, že kľúčom k postupu nie je iba klasické objavovanie prostredia, ale hlavne prepínanie medzi rôznymi časovými obdobiami. To, čo v jednom období nedáva žiadny zmysel, môže v inom období odhaliť úplne novú časť príbehu. Miesta sa menia, udalosti dostávajú nový význam a zrazu začnete skladať celý obraz dohromady. Práve moment, keď mi hra „docvakla“, bol jeden z najsilnejších zážitkov z celého hrania. Zrazu som nehral len adventúru, ale mal som pocit, že skutočne pátram po udalostiach minulosti. Veľmi oceňujem aj to, že hra hráča nevedie za ruku ako rodič dieťa pri prvých krokoch. Musíte si všímať detaily, symboly, predmety a premýšľať nad tým, čo vidíte.

V príbehu sa ujímate postavy Ashtera, slovanského mága, ktorý ovláda silu ohňa a dokáže pracovať s časom. Dostávate sa do tajomnej dediny, kde na prvý pohľad nie je nikto živý. Vidíte len vyhasínajúce ohne, opustené obydlia a množstvo stôp minulosti. Veľmi rýchlo pochopíte, že sa tu stalo niečo vážne. Vašou úlohou je postupne odhaliť, čo sa stalo miestnym obyvateľom, aké udalosti viedli k ich osudu a ako spolu jednotlivé príbehy súvisia.

Veľmi silným prvkom príbehu je skutočnosť, že vám hra nič nepovie priamo. Musíte sami skladať jednotlivé udalosti ako puzzle. Sledujete tie isté postavy v rôznych obdobiach ich života, vidíte ich rozhodnutia, chyby, vzťahy aj následky ich činov. Práve vďaka tomu som mal pocit, že príbeh skutočne žijem, a nie že ho len sledujem.

Ak je niečo, v čom hra vyniká, je to atmosféra. Slovanská mytológia, staré drevené obydlia, lesy, posvätné miesta, rituály, oheň a tajomné symboly, všetko spolu vytvára svet, ktorý pôsobí veľmi autenticky. Veľakrát som sa pristihol, že som sa len zastavil a vnímal prostredie okolo seba. Hra má veľmi špecifickú energiu a dokáže vtiahnuť aj bez výraznej akcie, čo je príjemná zmena.

A ako je na tom technická stránka? Na PS5 hra beží slušne. Nie je to grafická extratrieda, ktorá by sa snažila konkurovať najväčším AAA titulom, ale má silný umelecký štýl. Najviac ma zaujala práca so svetlom, vďaka čomu večerné scény, lesy a svetelné efekty vytvárajú naozaj pôsobivú atmosféru. Objavilo sa pár drobných technických nedokonalostí, ale nič, čo by výrazne narušilo zážitok.

Zvukový dizajn patrí tiež medzi silnejšie stránky hry. Praskanie ohňa, vietor, zvuky lesa a ambientná hudba fungujú výborne. Odporúčam hrať so slúchadlami, pretože práve zvuk výrazne prehlbuje atmosféru. Sú momenty, keď hra nepotrebuje žiadne dialógy, prostredie rozpráva samo.

Zo začiatku ma The End of the Sun mierne zmiatla a chvíľu mi trvalo pochopiť jej pravidlá. Absencia záchytných bodov pre postup ďalej a minimálne vysvetľovanie môže niektorých hráčov odradiť. Ak však hre dáte čas a pochopíte systém práce s časom a rozprávaním príbehu, začne vás odmeňovať veľmi originálnym zážitkom. Nie je to hra pre každého, ale ak máte radi atmosférické adventúry, tajomno, folklór a hry, ktoré vás nútia premýšľať, v takom prípade The End of the Sun určite stojí za pozornosť.

Hru na recenziu poskytla agentúra IMGN.PRO