The House of Tesla – Hra nabitá elektrinou a hlavolamami

Vždy ma poteší, keď môžem podporiť herných tvorcov z domácej scény, o to viac, keď ide o žáner, ktorý som vždy rád vyhľadával. Práve riešenie hlavolamov ma vždy priťahovalo a The House of Tesla bol pre mňa v tomto smere mňa ideálnym kandidátom. Tvorcovia z Blue Brain Games už ukázali svoj talent v trilógii The House of Da Vinci, a bolo načase posunúť sa k ďalšej zaujímavej historickej postave.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh sa začína v okamihu, keď sa prebúdzate v kancelárii Nikolu Teslu a nedokážete si spomenúť, ako ste sa tam dostali ani čo všetko tomu predchádzalo. Je len na vás, aby ste kanceláriu poriadne preskúmali a vyriešili niekoľko úvodných hlavolamov, ktoré slúžia ako prológ. To však zďaleka nie je všetko, čo vás čaká. Postupne budete zbierať dokumenty odhaľujúce históriu veľkého vynálezcu, spoznáte ľudí, s ktorými spolupracoval (napríklad Marka Twaina) a riešením hlavolamu za hlavolamom sa budete približovať k záveru. Možno to znie celkom jednoducho, no boli chvíle, keď som sa pri hre naozaj poriadne zapotil.

Hneď na začiatku musím pochváliť spracovanie jednotlivých hlavolamov. Páči sa mi, že celá hra pôsobí ako úniková miestnosť, kde vyriešením jedného úlohy získate kľúč k ďalšej a všetko na seba prirodzene nadväzuje. Hlavolamy môžu v zásade vychádzať z akýchkoľvek predmetov a ich riešenie môže viesť k rozličným výsledkom. Niekedy možno nebudete hneď vedieť, ako začať, no po dôkladnejšom preskúmaní predmetov by vás intuícia mala nasmerovať správnym smerom.

Občas mi každopádne prekážala skutočnosť, že k riešeniu som sa nedopracoval logikou, ale skôr skúšaním všetkého, čo sa dalo. Táto metóda síce nie je zakaždým efektívna, no boli momenty, keď som vôbec netušil, na čo sa mám zamerať, hoci úloha pôsobila pomerne jednoducho. Najlepším príkladom je zváračka, na ktorú narazíte už v prvej kapitole. Smer, ktorým sa mala otáčať, som vyriešil doslova metódou „pokus–omyl“. Nerozumel som, akým spôsobom zariadenie vyhodnocuje správny postup, a nakoniec som si len poznačil, kedy treba ísť vľavo a kedy vpravo – a bolo hotovo. Oveľa lepšie by však bolo, keby sa dal celý systém aj skutočne pochopiť. No, našťastie, podobných hlavolamov tu až tak veľa nie je.

Za zmienku stojí aj to, že občas manipulujete s predmetmi priamo vo vašom inventári. Väčšinou to funguje tak, že daný predmet musíte správne nastaviť a po úspešnom dokončení s ním už nemožno ďalej manipulovať. Nie vždy to však platí a ak ste teda presvedčení, že je to tak správne, radšej to hneď vyskúšajte, než by ste donekonečna upravovali niečo, čo už bolo správne nastavené. Lepšie by bolo, keby hra takéto predmety po správnom nastavení automaticky uzamkla ako pripravené na použitie a predišlo by sa tak možným nedorozumeniam.

Musím však vyzdvihnúť ešte jednu vec – a tou je veľké množstvo variácií jednotlivých hádaniek. Nie všetky sú založené na mechanickom princípe a občas sa objavia aj skutočne zaujímavé nápady. Budete tak napríklad navigovať loďku cez prekážkovú dráhu, ovládať divadelné predstavenie, v ktorom sami posúvate príbeh malého gašparka, alebo dokonca manipulovať so žeriavom. Vďaka tomu nemáte pocit, že vás čaká iba otváranie krabičiek či nastavovanie gombíkov. Naopak, dočkáte sa aj rozmanitých akcií, ktoré dokážu poriadne potrápiť mozgové bunky.

Ten najdôležitejší prvok je teda spracovaný kvalitne, no ako sú na tom tie ostatné? V The House of Tesla môžem pochváliť aj vizuálny štýl, ktorý skutočne navodzuje pocit, akoby sme sa ocitli na začiatku dvadsiateho storočia. Zároveň však platí, že niektoré vynálezy Nikolu Teslu dodávajú hre mierny sci-fi nádych. Najväčším plusom je každopádne to, že si tu môžeme vyskúšať aj zariadenia spracované s veľkou historickou presnosťou. Jediným slabším miestom vizuálnej stránky je dizajn postáv a cutscény v spomienkach.

Postavy ako také totiž skutočne nepôsobia práve najlepším dojmom. Samotný Tesla či Mark Twain sú na tom ešte relatívne obstojne, ostatní však vyzerajú veľmi umelo. Nepomáha tomu ani fakt, že cutscény sú väčšinou len statické scénky s postavami v určitej póze, doplnené o rozprávaný text. Tento štýl som nikdy príliš neoceňoval, nakoľko si myslím, že pohyb by takýmto scénam dodal viac života. Atmosféru jednotlivých lokácií som si pritom vedel užiť naplno, no vždy, keď sa objavili postavy v nehybných fotografických pózach, nepôsobilo to na mňa príjemne.

Hudobne je hra vcelku minimalistická, čo mi však samo o sebe neprekážalo. Naopak, zvolená hudba dobre dotvára atmosféru a dokonca si myslím, že sa pri nej celkom príjemne premýšľa. Zvuky sú takisto vydarené, no tak trochu mi prekážalo, že v určitých momentoch hra zvuk úplne stratila. Nechcem tvrdiť, že sa to stávalo často, no keď k tomu došlo, mal som chvíľami problém pochopiť, čo sa vlastne deje. Raz som napríklad počul cvakanie tlačidiel a o pár minút neskôr bolo všetko úplne tiché – dokonca i bez hudby.

Čo sa príbehu týka, ten je pomerne zaujímavý. The House of Tesla naň síce nekladie veľký dôraz, no cez momenty, ktoré nám ponúka, dokáže vytvoriť celkom dobrý obraz o tom, kým Nikola Tesla vlastne bol. Veľmi ma bavili aj vsuvky, kde sme si mohli vyberať Teslovu motiváciu – čo bolo v danom okamihu podstatné. V prípade nesprávnej voľby to hra dokonca zaujímavo okomentuje, napríklad v tom zmysle, že možno aj to mohlo Teslu viesť určitým smerom, no nešlo o hlavnú príčinu. Ak sa aj teda nerozhodnete správne na prvý pokus, nakoniec sa vždy dopracujete k správnemu riešeniu.

Počas hrania môžete nachádzať i rôzne zápisky, listy či návrhy, ktoré si následne môžete prezerať vo svojom denníku. Pokiaľ teda radi čítate a zaujímate sa o hlbšie pozadie, môžete sa týmto spôsobom dozvedieť viacero zaujímavých detailov. A tak je to úplne v poriadku. Treba to brať skrátka tak, že v prvom rade sa titul zameriava na spomínané hlavolamy a poskytuje len tie informácie, ktoré sú pre hráča skutočne podstatné. Čo mi v tomto prípade úplne stačí.

Spomeniem ešte jednu kurióznu udalosť, ktorá sa mi počas priechodu udiala, konkrétne keď som sa presunul z laboratória do Wardenclyffovej veže. Po pár minútach som sa rozhodol hru vypnúť a dať si krátku pauzu, no po opätovnom spustení ma z ničoho nič posunula do finálnej kapitoly a celú sekciu vo veži som úplne preskočil. Nebol som schopný sa do tej oblasti vrátiť a musel som pokračovať tam, kde ma hra posunula. Aby to však bolo ešte zaujímavejšie, po dokončení ma predsa len vrátila do preskočenej lokality, akoby si ich systémovo vymenila. Je však pokojne možné, že vy sa s týmto bugom nestretnete.

Trochu ma inak sklamala i nemožnosť vracať sa do už odohraných kapitol. Ak by sa vám teda predsa len prihodilo niečo podobné ako mne, nezostane vám nič iné, len pokračovať ďalej. Jedinou alternatívou je reštartovať samotnú kapitolu od začiatku. Hra sa síce automaticky ukladá, no pri danom reštarte prídete o celý svoj doterajší progres. Verím však, že v budúcnosti by sa takáto možnosť mohla objaviť.

Čo dodať záverom? Pre pre fanúšikov logických hier ide o skvelú záležitosť, pri ktorej si rozhodne precvičíte mozgové bunky. Titul však aktuálne sužujú menšie technické nedostatky a hoci nie sú natoľko závažné sami o sebe, ak sa takéto drobnosti nakumulujú, môžu oslabiť celkový dojem. Verím však, že tieto problémy budú časom vyladené, a keď sa k hre dostanete, budete si ju môcť užiť naplno. S výsledkom som teda vcelku spokojný a hoci boli moje pôvodné očakávania o niečo vyššie, o výraznom sklamaní hovoriť nemôžem.