Nie je to tak dávno, čo som mal možnosť hodnotiť iný herný titul, ktorý ma posadil do nezastaviteľného vlaku plného hrôzy. Tentokrát však nebudeme mať do činenia s mašinou plnou nebezpečných zombíkov, ale so strojom, ktorý má zachrániť ľudstvo. Všetko však skôr nasvedčuje tomu, že sa pre nás nakoniec stane záhubou. Nechcem prezrádzať príliš veľa, no ak som si doteraz nevedel predstaviť, ako mohol vyzerať Blaine Mono z Kingovej Pustiny, tento vlak má k nemu asi najbližšie. A je to vskutku desivé.
Recenzovaná verzia: PC
Hlavným hrdinom je lekárnik Samuel Mather, ktorý sa prebúdza vo vlaku s nepríjemným pocitom. Keď preskúma svoje kupé, zistí, že prišiel o svoju rodinu. Pohľad z okna mu navyše odhalí nebezpečné príšery, ktoré číhajú vo vonkajšom svete. Následne ho privíta vlakový sprievodca a Samuel dostane možnosť opustiť svoje kupé, zoznámiť sa s ostatnými cestujúcimi, spoznať ich príbehy a postupne odhaľovať, čo sa tu vlastne deje. Zvláštne je predovšetkým to, že vlak ľuďom očividne vymazáva spomienky. Ak sa niekto stane jeho obeťou, nikto si na neho viac nespomenie. Odpovede vám možno pomôžu nájsť vaše karty, ktoré v sebe ukrývajú obrovské tajomstvo.
Najsilnejším elementom je tu bez debaty samotná atmosféra. Vlak rozhodne nepôsobí na prvý pohľad prívetivým dojmom, svet okolo vás sa ponoril do červených odtieňov a ľudia, ktorých stretávate, nevyzerajú o nič lepšie. Navyše im neprirodzene žiaria oči, čo napätie ešte umocňuje. Občas som sa obával, či ma svojimi pohľadmi doslova nespália na uhoľ.
Vizuálny štýl tomu takisto výrazne pomáha. Hra svojím dizajnom pripomína staršie tituly z deväťdesiatych rokov, akým bol napríklad Blood. Hoci by sa mohlo zdať, že si tým podkopáva vlastné nohy, opak je pravdou. Práve vďaka tomuto spracovaniu dokáže umocniť svoj hororový charakter a ešte viac vystupňovať napätie. Na pohľad pôsobí špinavo, drsne, nepríjemne a nehostinne. Presne tak, ako by som si podobný svet predstavoval. Nezažívame luxus Orient Expressu, ale horor Dreadline Expressu.
Prekvapili ma aj samotné postavy. Nie je ich veľa, no ide o kvalitne napísané charaktery, z ktorých každý má vlastné problémy a hriechy. Nikoho by som tu neoznačil za nevinnú obeť. Dalo by sa povedať, že v tomto vlaku sa tak trochu nájde každý z nás. Máme tu sudcu, ktorý utopil svoje problémy v alkohole, mladého učňa, ktorého bolesť zo straty dohnala k uzavretiu sa pred svetom a k okultizmu, starú ženu, ktorá si vedie kroniku, aby nezabudla, matematika, ktorý pomohol vlak vytvoriť, a napokon aj sirotu, o ktorej radšej neprezradím vôbec nič. Čisté svedomie tu však nemá nikto.
Páčil sa mi aj nápad komunikovania prostredníctvom kariet. Tie budete počas hrania postupne získavať vždy, keď sa dozviete niečo nové. Každá reprezentuje určité slovo alebo slovné spojenie, ktoré súvisí s niektorým z cestujúcich, samotným vlakom či svetom za jeho oknami. Ak sa vám podarí nájsť všetky, znamená to, že ste odhalili všetko, čo ste mali. Karty môžete jednotlivým postavám ukazovať samostatne alebo ich navzájom kombinovať. Na ruke môžete mať maximálne tri, pričom pri odhaľovaní komplexnejších tém je potrebné vedieť ich správne poskladať. Niekedy teda nezostáva nič iné, len skúšať rôzne možnosti a sledovať, kam vás zavedú.
Za zmienku stojí i skutočnosť, že nie každá situácia má iba jedno riešenie. V niektorých prípadoch ich existuje hneď niekoľko a záleží len na vás, ako sa s nimi vysporiadate. Rovnako dôležité je zvážiť, koľko informácií sa rozhodnete svojim spolucestujúcim prezradiť. Karty totiž neslúžia iba na kladenie otázok, ale môžete prostredníctvom nich odhaliť aj rôzne tajomstvá. Kým niekto ocení, že mu dôverujete, iný môže vaše konanie považovať za zradu, čo následne výrazne skomplikuje vašu ďalšiu komunikáciu. Je preto dôležité zamyslieť sa nad tým, akou cestou sa chcete vydať a čo ste ochotní odhaliť. Obzvlášť vtedy, keď hra neponúka možnosť manuálneho ukladania pozícií.
Práve to je možno jeden z mála problémov, ktoré som si počas hrania uvedomil. Každé rozhodnutie, ktoré som urobil, bolo trvalé a nevratné. Tak ako v samotnom živote. Občas som sa však pristihol pri premýšľaní, či som predsa len nemohol niečo urobiť inak a či som si vlastným konaním neodrezal cestu k niektorým dôležitým informáciám. Možnosť manuálneho ukladania by sa tu preto určite zišla. Na druhej strane rozumiem autorovi, ktorý zrejme chcel, aby sme svoje rozhodnutia dôkladnejšie zvažovali a uvedomovali si ich následky. Aj to totiž patrí k zážitku, ktorý sa nám hra snaží sprostredkovať.
Keďže za hrou stojí český tvorca David Konečný, potešilo ma aj to, že som si ju mohol vychutnať v češtine. Možnosť čítať texty v jazyku, ktorému bez problémov rozumiem, vždy padne vhod. Či už som však hral v angličtine, alebo v češtine, dočkal som sa kvalitne napísaných dialógov a textov, ktoré pôsobili veľmi prirodzene. Navyše je tu množstvo informácií, ktoré môžete postupne odhaľovať, takže ak vás príbeh pohltí, rozhodne budete mať čo skúmať.
Okrem chýbajúcej možnosti manuálneho ukladania by som hre vytkol už len niekoľko drobností. Trochu ma mrzí, že celý vlak je z hľadiska preskúmateľnosti obmedzený prakticky na jediný vagón, hoci sa dozvedáme, že ich má oveľa viac. Každý z nich má však vlastného sprievodcu, a tak sa do ďalších častí vlaku, žiaľ, nedostaneme. Osobne by mi vôbec neprekážalo, keby bola hra o niečo rozsiahlejšia a ponúkla nám viac postáv aj priestorov na preskúmanie. Na druhej strane si vždy hovorím, že ak by som chcel od hry ešte viac, znamená to, že ma jednoducho bavila.
Škoda je aj toho, že sa koniec dostavil podľa môjho vkusu až príliš rýchlo. V momente, keď som sa dostal do lokomotívy, som mal pocit, že napätie by sa dalo doslova krájať. Samotná prítomnosť hlavného strojvodcu navyše pôsobila skutočne veľkolepo. Následne však udalosti nabrali mimoriadne rýchly spád a ani som sa nenazdal, už sme sa ocitli na konci. Nemôžem povedať, že by ma finále sklamalo alebo nebolo uspokojivé, no predsa len som dúfal, že dostanem ešte trochu viac priestoru na odhaľovanie tajomstiev a vychutnávanie si jedinečnej atmosféry.
V jadre však vnímam Dreadline Express ako veľmi príjemné hororové prekvapenie, ktoré by som odporučil všetkým fanúšikom lovecraftovských hier. Tento vlak možno necestuje v treskúcej zime ako v prípade Fright Train, no v mojom prípade zanechal ešte intenzívnejší dojem. Keďže navyše existuje viacero spôsobov, ako sa vysporiadať s jednotlivými problémami, hra ponúka aj slušný potenciál na opakované hranie a možnosť zažiť príbeh z úplne inej perspektívy. Som zvedavý, s čím David Konečný príde nabudúce, pretože touto hrou si rozhodne získal moju pozornosť.
