Každý rok sa dočkáme viacerých herných titulov na základe diel H. P. Lovecrafta alebo aspoň nimi inšpirovanými. Najnovšie sme sa dočkali titulu Stygian: Outer Gods of štúdia Misterial Games, ktorý bol dostupný už od jari 2025 v predbežnom prístupe, no svoje plné vydanie uzrel až tento rok v októbri. Ak ste si hru zakúpili v jej počiatkoch, tak ste mohli postupne vidieť, ako do nej pribúdava obsah a hlavný dej sa rozvetvuje, a po malých kúskoch napreduje k svojmu záveru. Ak ste už mali tú česť si hru zahrať a aj ju dohrať v jej prvom štádiu, tak odvtedy prešla poriadny kus cesty a dnes v mnohých ohľadoch vyzerá trochu inak. My vám však aktuálne prinášame pohľad na dokončený produkt. Ako to s hrou nakoniec vo finiši dopadlo, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Recenzovaná verzia: PC
Stygian: Outer Gods je v prvom rade survival hororom z pohľadu prvej osoby. V hre sa ujmete úlohy Jacka Harrisona, veterána z prvej svetovej vojny a dobrodruha. Otec ho už od mala vychovával v dobrodružnom duchu a bral ho na svoje výpravy za okultizmom, čo sa aj nakoniec na oboch podpísalo. Z poslednej výpravy sa však už jeho otec nevrátil. Jackovi sa však vyskytla skvelá príležitosť, ako ho skúsiť nájsť, keď ho jedného dňa príde navštíviť kamarátka z detstva Viktória. Vďaka tomu sa dozvie, že posledná výprava zaviedla jeho otca do mestečka alebo skôr dediny Kingsport opradenej mnohými tajomstvami. Spoločne sa tak vydávajú do týchto ponurých končín, aby Jack našiel svojho otca, no je to však jediný dôvod návštevy tohto prekliateho miesta? To sa dozviete naprieč strhujúcim lovecraftovským príbehom tejto hry. Príbeh a jeho temné zákutia sú rozhodne najväčším pozitívom tohto hororu.
Po krátkom intre, kedy si môžete prispôsobiť svoju postavu, sa Jack preberá v rozpadajúcom sa Kingsporte, keďže ich loď, bohužiaľ, stroskotala. Spočiatku vás zaplaví množstvo možností, ktoré hra ponúka, a zároveň aj to, či ste si predsa len vytvorili adekvátnu verziu Jacka. Nuž, príprava postavy mi v tomto prípade prišla viac-menej zbytočná. Hru môžete zahájiť s rovnomerným rozložením, kedy majú všetky vaše atribúty aj schopnosti štandardné hodnoty, no zároveň si ich môžete aj upraviť. Úpravy sú však dvojsečné, ak si jeden atribút zvýšite, niektorý iný sa vám takto následne zníži. Akokoľvek som sa nad tým snažil uvažovať, nakoniec som dospel k záveru, že najlepšie je si zvoliť štandardné rozloženie a počkať, čo nám hra postupne predostrie.
Okrem základných štatistík, ktorými sú život, psychika a výdrž, máte k dispozícii aj rôzne druhy odolností, napríklad proti chladu či fyzickým zraneniam. Čo sa týka schopností, tie sú tu tri: rečníctvo, okultizmus a otváranie zámkov. Pri rozvoji vašej postavy vo veľkej miere záleží na tom, akú náročnosť si zvolíte a akým spôsobom túto hru vnímate. Naprieč príbehom budete mať možnosť si vaše atribúty zvýšiť pomocou dvoch typov kariet: kariet hriešnikov a kariet veštcov. Karty hriešnikov vám priamo zvýšia vaše atribúty. Karty veštcov však predstavujú perky, teda špeciálne schopnosti, ktoré sa vám takto sprístupnia. Perky sú v tomto prípade zamerané predovšetkým na boj, stealth a prieskum. Najzaujímavejším z nich je rozprávanie sa s duchmi, ktorý som si aj hneď v úvode zvolil, čo bolo aspoň podľa mňa to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol učiniť, keďže zvyšné perky sú skôr len doplnkami, ktoré vám zjednodušia priebeh hry.
Rozprávanie s duchmi prebieha tak, že ak v hre narazíte na mŕtvolu, môžete ju osloviť a následne si pohovoriť s duchom zosnulého. Ide o zaujímavý perk, ktorý vcelku príjemne dopĺňa atmosféru tohto titulu. Aj kvôli tomu vám odporúčam po ňom siahnuť hneď v úvode. K ďalším perkom sa dopracujete postupne, ale pomerne neskoro. Ak si ich chcete odomknúť, budete musieť nájsť tri zlaté lebky, čo nie je úplne hračka. Zároveň naprieč príbehom sa vám mnohé oblasti postupne uzamknú, takže už nebudete mať príležitosť si ísť poklábosiť so zosnulými. Duše mŕtvych vám často poskytnú informácie o tom, čo sa v mestečku udialo, no sú s nimi častokrát spojené aj easter eggy, v hre tak môžete natrafiť aj na Jack Torranca z Osvietenia. Od duchov však môžete dostať aj úlohy, aby ste oslobodili ich duše. Často tak budete musieť pre duchov niečo zistiť, alebo im niečo priniesť. Nerozumiem však, aký je zmysel týchto vedľajších úloh, keďže za ich splnenie v podstate takmer nikdy nič nedostanete, čo je vskutku škoda a postrádajú tak zmysel.
Tu sa však vynára aj jeden z najväčších nedostatkov tohto titulu. Ak sa aj dozviete nejaké podstatné informácie o duchoch alebo sa vám otvorí nejaká vedľajšia úloha, nemáte k nej žiadny záznam. Všetky informácie si tak musíte pamätať. V hre síce figuruje denník, no do neho sa vám zapisuje len vaša hlavná úloha a aj to často tak kostrbato, že ho radšej ani nebudete vôbec otvárať. Tento aspekt hry šlo rozhodne lepšie spracovať a dopriať tak hráčom ďalšie poznámky priamo od Jacka k aktuálnym udalostiam v Kingsporte. Do zápisníka však rozhodne mohli zaradiť aspoň väčšie vedľajšie úlohy, ktoré sú spojené s riešením hádaniek či menších vedľajších príbehov (oslobodzovanie stromového ducha či hľadanie kľúčov k putám uväzneného kováča).
Hlavné herné mechanizmy sa držia v podobnom duchu ako najnovšie diely série Resident Evil, s tým je spojené aj vytváranie predmetov a hľadanie manuálov na ich tvorbu. Nedávno som mal tú česť si zahrať Hellraiser: Revival a od začiatku do konca som preklínal nie najlepšie vyladený inventár. Vtedy som však netušil, že budem recenzovať Stygian: Outer Gods, ktorý mi dokáže, že ide ešte o niečo horšie. Tu totiž máte k dispozícii ako vlastný inventár, tak aj truhlu, v ktorej si môžete uchovať aktuálne nepotrebné predmety. No hlavný problém spočíva v tom, že ani jeden si nemôžete časom zväčšiť. A predmetov je tu vskutku hromada. Čo by asi nebol až taký problém, keby na výrobu tých použiteľných nebolo potrebných až príliš veľa ingrediencií, ktoré zaberajú nepredstaviteľne veľa priestoru.
V priebehu hry tak narazíte na stovky predmetov, ktoré sa vám rozhodne nikde nepomestia. Obidva inventáre tak budete mať veľmi rýchlo zaplnené. Riešením je vyrábať čo najviac predmetov a tie si uskladňovať, no aj to vám veľmi dlho nevydrží. Nájdete štyri handry a vyrobíte z nich jeden obväz, z čoho vás až strasie, pričom ten jeden obväz vám vylieči tak 10 % života. Nuž, niečo tu nesedí. Horšie to je však s muníciou, kúsok šrotu s pušným prachom vám dá až jeden náboj do pištole. Proste skvelé. A najhoršie na tom je, že príbehové predmety sú taktiež súčasťou vášho inventára a je ich pomerne dosť. Vtipné je dokonca aj to, že v inventári sa vám ocitnú aj potrebné kľúče, ktoré však po použití nezmiznú a strašiat tam naďalej. Vy tak vonkoncom netušíte, či ich môžete zahodiť, alebo vám hra časom povie, že ich máte predsa len na niečo znovu použiť.
Mestečko a jeho okolie budete postupne preskúmavať a odhaľovať jeho zákutia. Hra je v konečnom dôsledku rozdelená na tri časti, kedy sa vám tie predošlé úplne uzamknú. Zároveň však musíte počítať s tým, že prvá najväčšia oblasť dediny a jej okolia predstavuje 2/3 hry, no prejde viacerými zmenami, čím sa vám niektoré miesta časom uzamknú. K dispozícii však budete mať celý čas úvodnú chatku s truhlicou a miestom na manuálne uloženia v podobe zrkadla (hra nemá autosavy). Nakoniec som teda prišiel na to, že keď sa už nič do truhlice nezmestí, všetko aktuálne nepotrebné stačí vyhadzovať okolo nej a ostane vám to k dispozícii, kým sa nepresuniete do druhej hlavnej lokality, kde to budete robiť zrejme opäť.
Základom každého dobrého survival hororu je jeho akčná stránka. Tá ja však druhou najväčšou slabinou tohto titulu. Boj je v poriadne nemastný-neslaný, či už sa chopíte chladnej či palnej zbrane. Boj nablízko je krkolomný a hra ma celkovo často problém spracovať vaše jednotlivé príkazy. Všetky zbrane mi prišli v konečnom dôsledku jednotvárne. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že to, či nepriateľa zasiahnete a či mu váš zásah spôsobí nejaké zranenie, hra prepočítava podobne ako v prípade používania vašich schopností. Teda percentuálnou šancou na úspech či neúspech. Keďže niekedy zasiahnete nepriateľa raz a umrie, no inokedy ho trafíte aj trikrát do hlavy a ani to s ním nehne.
Keď budete bojovať s čarodejnicami, vlkmi či zombíkmi, asi nebudete mať až taký problém. No, keď narazíte na ghúlov, vtedy sa ešte len začne poriadna plejáda nevhodných slov. Chcete zasiahnuť ghúla s chladnou zbraňou? Kľaknite si. Chcete zasiahnuť ghúla, ktorý stojí na schodoch pod vami alebo na svahu? Môžete si hru rovno načítať, lebo to je prakticky nereálne. Streľba je taktiež riadny pokus-omyl, ak sa náhodou v blízkosti nepriateľa niečo nachádza, tak môžete počítať s tým, že takmer vždy zasiahnete túto prekážku, keďže pred nepriateľom zrejme tvorí nepriestrelný štít. A ak si už myslíte, že vás boj už nemôže ničím prekvapiť, tak v závere na vás čakajú nezraniteľní duchovia a poriadne veľká potvora, ktorá vás bude prenasledovať naprieč panstvom. Najmä vďaka nepriateľom môžete skončiť s psychickou poruchou či fyzickým zranením, ktoré si budete musieť čo najskôr vyliečiť, lebo sa to pre vás skončí fatálne. Zaujímavý aspekt, ktorému sa však budete snažiť čo najviac vyhnúť.
Zbraní je v hre vskutku hromada, najmä tých chladných. Ako som však písal, ich použitie je často diskutabilné. Nakoniec vám však budú zaberať pomerne veľa miesta v jednotlivých inventároch a vy tak budete uvažovať, či sa vám zídu alebo nie. Nerozumiem, prečo tu nie je nejaký plnohodnotný obchodník. Jedného máte k dispozícii, no v konečnom dôsledku môžete od neho len nakupovať, no nie mu veci predávať. Čo ma však zarazilo, tak na konci hry som mal nakoniec nedostatok zlatých zubov na kúpu vedľajších príbehových predmetov, a to som v priebehu hry vlastne ani nič nekúpil. Rovnako je na tom aj možnosť vylepšovať zbrane. Tá sa vám odomkne až niekedy v druhej polovici hry a nakoniec si budete môcť vylepšiť len tri z nich. Po dohraní sa nemôžem zbaviť toho, že hra síce vyšla v predbežnom prístupe, no na mnohé veci sa buď zabudlo alebo sa ich rozhodli zapracovať až príliš neskoro, takže ich už ani nezapracovali do skorších častí.
Po technickej stránke visí nad Stygian: Outer Gods jeden veľký otáznik. Mnoho hráčov sa sťažuje, že má dosť výrazné problémy s optimalizáciou. S podobným problémom som sa stretol aj ja, no, našťastie, nebol až taký výrazný. Po grafickej stránke je hra skôr priemerná, no neurazí. Aj kvôli tomu vás zrejme zarazí nestály framerate. Aj napriek tomu, že je hra aktuálne označená za dokončenú, stretnete sa v nej veľmi pravdepodobne s hromadou bugov. Tie sú väčšinou spojené s fyzikou a správaním sa nepriateľov. Hlavne ku koncu sa stáva, že nepriatelia sa prepadávajú pod textúry, no to sa môže stať na niektorých miestach aj vám. Čo ma zarazilo, je aj zvuková stránka. Hudba tu prakticky neexistuje a zvuky sú väčšinou dosť nevýrazné, často takto budete mať pocit, akoby v hre zavládlo doslova hrobové ticho. Tento pocit následne umocňuje aj to, že väčšina rozhovorov je bez dabingu, hoci spočiatku ten dabing figuruje, no postupne sa z nej vytráca. Všetky tieto fakty nepotešia, no aspoň zodpovedajú aktuálnej cene.
Po dohraní Stygian: Outer Gods mám z hry dosť zmiešané pocity. Autori mali mnoho skvelých nápadov, no ich zapracovanie do konečnej podoby nie je vonkoncom ideálne. Mnohé aspekty takto pôsobia dosť prvoplánovo, priebeh nie je vyvážený a koniec pôsobí dosť stereotypne. Hru tak drží nad vodou najmä jej príbeh. Stačí to však na to, aby ste pri nej strávili približne 15 hodín? Fanúšikom Lovecrafta zrejme áno, všetci ostatní by to však mali dobre zvážiť a na základe toho usúdiť, či jej venujú svoj čas.
