Na The Silver Crow som bol tento rok celkom zvedavý. V rámci júnového Steam Next Festu na mňa demoverzia urobila celkom dobrý dojem, nakoľko nám stihla predstaviť len základný námet a pokiaľ sme chceli vedieť viac, museli sme si ešte nejaký čas počkať. Ako to už ale býva, niekedy sa z očakávaného projektu stane malý skrytý poklad a inokedy sa dočkáme sklamania. The Silver Crow bohužiaľ spadá do tej druhej kategórie.
Recenzovaná verzia: PC
V príbehu tejto stredovekej point-and-click adventúry sa sústredíme na hlavného hrdinu Conrada. Ten je v meste hlavným katom, no popri tom je aj známym bylinkárom a liečiteľom. V poslednom čase ho sužujú nočné mory, ktoré mu pripomínajú popravu ženy, o ktorej vine nebol presvedčený, a má z toho výčitky svedomia. Predpokladá, že na neho čaká obyčajný deň ako každý iný, no osud to zariadi inak. Keďže nie sú k dispozícii žiadni vyšetrovatelia, predvolajú si ho na miesto činu, ktoré vyzerá, akoby bola obeť zavraždená počas okultického rituálu. Pravda je však len jedna a Conrad je rozhodnutý ju odhaliť.
Po tom, ako som mal možnosť preskúmať miesto činu, som bol zvedavý, ako bude hra pokračovať. Myslel som si, že nás čaká záhadná detektívka plná zvratov a čiernej mágie, no netrvalo veľmi dlho, kým som pochopil, že v skutočnosti pôjde o niečo trochu iné. Hra namiesto toho, aby budovala na tom, čo demo vystavalo, absolútne vypustí celý hororový námet a príbeh vybuduje ako klasickú detektívku. Conrad postupne zistí, že miesto činu bolo pred jeho príchodom upravené a naaranžované tak, aby z neho bolo možné vyvodiť nesprávne závery.
Aby som bol však fér, môžem povedať, že záhada je stále celkom dobre vystavaná a keď pochopíme pravdu, ide o jeden z highlightov celého príbehu. Je zaujímavé vidieť, že niekedy máme pravdu priamo pred očami, len ju nevidíme, pretože ju páchateľ veľmi dobre zamaskoval. Napriek tomu však platí, že táto dejová línia ma nedokázala natoľko pohltiť, ako by som chcel. Mali sme tu potenciál pre niečo oveľa silnejšie a intenzívnejšie.
Je tu však jeden element, ktorý si hra zachovala, a tým je duch popravenej ženy. No jeho využitie mi prišlo trochu nasilu a navyše sa vďaka tomu hra dočká jedného z najmenej uspokojivých záverov, aké som mal možnosť tento rok vidieť. Nechcem prezrádzať, o čo ide, no pôsobí to viac ako chabý pokus o vtip než skutočné finále.
Je to vskutku škoda, pretože ak sa mi niečo v hre páčilo, tak to boli postavy. Conrad je veľmi zaujímavý hlavný hrdina. Veľa ľudí ním opovrhuje pre jeho prácu popravcu, no v jadre je to veľmi čestný, láskavý a dobrosrdečný muž. Veľmi sa mi páčil aj jeho vzťah s tehotnou manželkou, ktorý pôsobil veľmi úprimne. No je tu aj veľa ďalších zapamätateľných postáv, ako je hlavný lovec čarodejníc, hlavný sudca, jeho manželka, kňaz, pouličný žonglér či skupina hudobníkov. Mohol by som pokračovať. Je pravda, že niektoré z nich by si zaslúžili trochu viac priestoru, no každá z postáv na mňa dokázala urobiť dobrý dojem.
Keď už je ale reč o čase, je tiež škoda, že sa mi celú hru podarilo dokončiť za asi dve hodiny celkového hracieho času. To je dosť málo na to, aby som bol plne schopný nasať celkovú atmosféru a nejakým spôsobom ostať zaujatý. Opäť platí, čo som už povedal. Potenciál tu bol, no ostal nedotiahnutý. Aspoň však musím oceniť, že si hru môžete na Steame kúpiť len za 6,99 €, čo mi príde ako veľmi prijateľná cena.
Čo sa vizuálnej stránky týka, hra vyzerá celkom slušne. Postavy sú dobre nadizajnované a páči sa mi, že už len z pohľadu na ich oblečenie dokážete dobre odhadnúť ich spoločenské postavenie. Kým Conradove šaty pôsobia ako odev obyčajného mešťana, lovec čarodejníc Johann von Kanten vyzerá veľmi elegantne a farby, ktoré boli zvolené, mu dodávajú bohatý lesk.
Samotné mestečko pôsobí tiež celkom fajn, pričom jeho ulice mi trochu pripomínajú atmosféru Innsbrucku. Je len škoda, že najlepšie si toto prostredie užijeme iba počas toho, ako sa budeme pohybovať v centre mesta. Ostatné lokality primárne tvoria ulice a vstupné priestory do budov.
V zásade je škoda, že nám hra neponúka skoro nič zaujímavé, na čo by sme sa mohli pozrieť. Všetko vyzerá v jadre kompetentne spracované, no chýba tomu niečo, čím by dokázala hra výraznejšie vyniknúť. Väčšina ulíc vyzerá veľmi podobne a samotné pozadia tiež nedokážu výraznejšie zaujať. Jediné miesta, ktoré dokážu niečo ponúknuť, sú interiéry budov, ktoré navštívite. Minimálne vám dajú predstavu o tom, ako jednotlivé postavy žijú. Nie sú tu však žiadne zapamätateľnejšie miesta, ktoré by stáli za zmienku.
Autorovi nepomohla ani skutočnosť, že pri práci na hre bola využitá aj umelá inteligencia. Tá sa primárne postarala o pozadia v hre, pričom tvorca Uwe Sittig podľa svojich vyjadrení jej dizajny ešte upravoval tak, aby pôsobili, že do hry patria. Myslím, že väčšinou sa to podarilo, no v niektorých oblastiach úplne prirodzene nepôsobia. Skritizovať ešte musím aj dizajn plameňov, ktoré vyzerajú ako počítačové efekty z roku 1998.
Pozrime sa ešte na hrateľnosť, kde hra takisto vôbec nedokáže vyniknúť. Riešenia problémov, ktoré na vás čakajú, sú veľmi jednoduché a netreba nad nimi ani nijako extra premýšľať. Je síce sympatické, že hre nechýba logika, no prakticky to pôsobí veľmi bez nápadu. Hlavolamy dokážete vyriešiť veľmi rýchlo, využitie predmetov z inventára ide raz-dva a nikdy nemáte dojem, že by vám hra kládla do cesty nejaké reálne prekážky.
Občas som sa ale dočkal aspoň niekoľkých skutočne vtipných momentov, ktoré ma dokázali pobaviť. Za najlepší príklad považujem časť, v ktorej pes zožerie vzácneho papagája a následne neustále kašle farebné pierka. Tomu hovorím solídny vizuálny humor. Pobavilo ma ale aj to, že môžete viackrát nechať prepísať meno vášho nenarodeného dieťaťa do matriky. Na reakciách notára, ktorý musel neustále veci prepisovať, som sa skutočne musel zasmiať. Takýchto momentov je tu síce viac, je len škoda, že nedokážu úplne zakryť všetky ostatné nedostatky, ktorými hra trpí.
Aby som to celé teda nejako uzavrel, The Silver Crow je veľmi priemernou point-and-click adventúrou, ktorá vôbec nevyužila svoj potenciál. Ide však o debutový titul štúdia a nechcem autora nejako výraznejšie kritizovať. Verím, že sa zo svojich chýb poučí a v budúcnosti sa dočkáme oveľa zaujímavejšieho projektu, v ktorom sa viac zameria na svoje silné stránky a odstráni spomínané nedostatky. Pokiaľ áno, Dreamagination môžu mať pred sebou solídnu budúcnosť.
