Počin Ghost of Tsushima mal pred piatimi rokmi predstavovať koniec éry. PS4 éry. Malo totiž ísť o poslednú veľký first party hru od PlayStation Studios pre minulú generáciu konzol PlayStation, no to sa nakoniec zmenilo. Vývojári zo Sucker Punch presedlali z inFamous na úplne novú značku, pričom minimálne pre mňa išlo o krok správnym smerom. Mám rád ako Sly Cooper, tak i inFamous, no ak by som si mal vybrať jednu hru/značku od tohto talentovaného štúdia, bude to práve Ghost of, ak to tak teda môžeme nazvať. Dobrodružstvo Jina Sakaia v mojich očiach dokázalo poraziť v ankete o hru roku aj The Last of Us Part II, čo je síce z globálneho pohľadu lepšia hra, ale nie vždy to lepšie automaticky musí aj zvíťaziť. Srdcu skrátka nerozkážeš. Po odohraní základnej hry, multiplayerového prídavku Legends a aj rozšírenia Iki Island som netrpezlivo očakával, s čím príde Sucker Punch nabudúce. Odpovede sme sa dočkali minulý rok počas State of Play, kde bolo oznámené, že pokračovanie ponesie názov Ghost of Yōtei. Stálo čakanie za to?
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Nový názov, nová éra, nové zasadenie, nový hlavný hrdina, respektíve v tomto prípade hrdinka, na prvý pohľad veľa zmien. Pre niekoho dobrá, pre niekoho zase zlá správa. Nepochopte ma zle, Jina Sakaia mám ako protagonistu Ghost of Tsushima rád, ale že by šlo o extrémne prepracovanú postavu, to by som netvrdil. Mňa teda zmena potešila, čo som viac-menej naznačil už aj na konci svojej recenzie prvého dielu, pretože som netúžil po Ghost of Tsushima 2, ale niečom novom, inom. To, či nakoniec autori urobili dobre alebo nie si povieme už o pár riadkov nižšie.
Yōtei Six
Príbeh novinky, ako je zrejmé, nenadväzuje na predchodcu, pretože sa posúvame v čase vpred, konkrétne o 329 rokov po udalostiach v Tsushime. Tentokrát sa pozrieme pri horu Yotei, do regiónu Ezo, kde budeme sledovať cestu Atsu za pomstou voči Lordovi Saitō a jeho skupine zvanej Yōtei Six. Šestnásť rokov pred udalosťami, ktoré primárne sledujeme počas hrania totiž táto skupina vyvraždila rodinu Atsu, pričom ani ona samotná nemala od skonu ďaleko. Hlavný motív príbehu je teda zrejmý (pre úplnosť – pomsta), avšak páčilo sa mi, že nie všetko je v tomto prípade čierno-biele, dokonca sa Atsu chová v niektorých prípadoch ľudskejšie. Oceňujem aj možnosť napredovať v príbehu nie úplne lineárne, pretože si môžete zvoliť, komu pôjdete po krku ako ďalšiemu. Pochopiteľne, všetky možnosti nakoniec vedú k jednému cieľu, ale je príjemné mať na výber. Samotný príbeh mi prišiel zaujímavý a dobre spracovaný, flashbacky ozrejmujúce situáciu a minulé udalosti sú tiež vydarené, dokonca aj vedľajšie úlohu majú slušnú premisu (v rámci možností). V tomto smere veľa výhrad nemám, hoci niektoré klišé a scenáristické barličky si mohli vývojári odpustiť. Mnoho budúcich vecí som dokázal odhadnúť správne vopred, no neprekážalo mi to. Oceňujem aj fakt, že činy Atsu sa odzrkadľujú vo svete, takže čím viac toho napáchate, tým je vaša postava Roninom a ľudom známejšia. Výbornou správou je aj to, že príbeh má omnoho lepšie tempo, než tomu bolo v prípade Ghost of Tsushima.
Ohľadom výmeny hlavnej postavy už toho bolo na internete popísané/nakrútené dosť. Niekto kritizuje ženskú protagonistku už len z princípu, niekto pre zmenu kvôli herečke, ktorá ju stvárňuje, avšak pre mňa je Atsu lepšou hlavnou postavou, než bol Jin Sakai. Áno, Jina mám rád, no Atsu je lepšie napísaná a hoci sa občas správa drzo a príliš impulzívne, vzhľadom na jej životnú cestu sa tomu nemožno čudovať. Pochopiteľne, niekto môže namietať, že takto by to v skutočnosti byť nemohlo, ale máme pred sebou zábavné médium, nie dokumentárne dielo. V mojich očiach je teda Atsu krok správnym smerom, minimálne z pohľadu toho, ako je s postavou narábané a ako je napísaná. I ostatné postavy figurujúce v hlavnej príbehovej línii mi prišli dobre spracované, pričom aj ich pohnútky a motivácie dávajú v rámci sveta zmysel.
Pokiaľ za svoje peniaze chcete čo najviac, v tomto smere vás Ghost of Yōtei poteší, pretože ide o rozsiahlejšiu hru, než bol jej predchodca. Príbehová časť Ghost of Tsushima bola zhruba 25 hodinovou záležitosťou, v prípade Ghost of Yōtei je to podstatne viac. Hernú dobu rozširujú aj vedľajšie misie a aktivity, ktoré sa od minula mierne zmenili. V každom prípade, na daný žáner odviedli vývojári dobrú prácu a neservírovali príbeh, ktorý pekne skladá poctu klasickým japonským filmom a folklóru. Výborné je, že hra nezahltí mapu otáznikmi a hlúposťami, stopy a miesta záujmu musíte častokrát hľadať buď po svojej ose, alebo si od kartografa kúpiť mapu s bodom záujmu. Suma summarum môžete rátať so 60-70 hodinami, ak budete chcieť splniť viac-menej všetko.
Podobne ako pri predchodcovi sú príbehové momenty dotvorené vizuálom, takže na vás čaká nejeden krásny moment či scenéria. Hneď úvodná jazda na koňovi je skvelá a dokázala vyvolať úsmev na mojej tvári. Nie preto, že by som nič podobné v živote nevidel alebo nezažil, no pocit z návratu k značke, krásna scenéria, hudba, všetko do seba akosi zapadlo a bolo tam to niečo, tá iskra Ghost of. Skrátka to bolo dychberúce, fantastické, nádherné, skvelé, pomenujte si to ako sa vám zapáči, no úvod je perfektný.
Základy už boli položené
Kto hral Ghost of Tsushima, bude sa pri hraní pokračovania cítiť ako doma. Hrateľnosť ako taká je rovnaká, no ako už býva pri pokračovaniach zvykom, niečo sa vylepší, niečo pribudne, prípadne, čosi menej vydarené, odstráni. V hlavnej úlohe sú pochopiteľne súboje a prieskum prostredia. Atsu má k dispozícii dostatok zbraní, napríklad Katanu (vrátane dual wielding variantu), Tanegashimu, Ōdachi, Yari, Kusarigamu alebo luky. To nie je všetko, no záleží iba na vás, ako chcete postupovať vpred. Ak uprednostňujete stealth, vystačíte si s chladnými zbraňami. Tichý postup funguje podobne ako minule, takže využijete kradmý postup vysokou trávou, prípadne skoky z vyšších miest a podobne. Príjemným spestrením je spomínaná Kusarigama, keďže tá vám umožní tichú likvidáciu aj mierne vzdialených protivníkov. Pekným spestrením je aj vlčí spoločník, ktorý vám môže počas súbojov pomáhať, ale nie vždy. Občas sa objaví náhodne, inokedy ho môžete privolať vďaka Shamisenu, no ide o príjemné spestrenie, ktoré je navyše spojené s vedľajšou sériou úloh.
Zmenou prešiel súbojový systém, keďže Ghost of Tsushima využíval v bojoch postoje, pričom na určitý druh protivníka ste využili ten či onen postoj, aby ste vedeli prelomiť jeho obranu a účinne proti nemu bojovať. Ghost of Yōtei nefunguje na princípe správneho postoja, ale správnej zbrane. Všetko sa naučíte u senseiov, keďže práve u nich budete získavať aj nové zbrane, no povedzme, že ak chcete účinne bojovať proti veľkému nepriateľovi, zíde sa veľký meč Ōdachi, prípadne proti štítu nebude márna Kusarigama. Automaticky to však neznamená, že veľkého nepriateľa nedokážete poraziť klasickou Katanou, no bude to menej efektívne a náročnejšie. Zbrane viete za pochodu meniť ako u predchodcu, a teda po stlačení R2 alebo L2, kedy sa vám spomalí čas a zobrazí ponuka, budete za pomoci PlayStation znakov a smerových tlačidiel D-Padu meniť jednotlivé zbrane. Príprava pred súbojom je bezproblémová, no ak sa na vás nahrnie skupina nepriateľov a potrebujete rýchlo konať, zmätku sa z času na čas nevyhnete, najmä spočiatku než si zvyknete čo a ako. Netreba zabúdať ani na amulety, ktoré pridávajú pasívne bonusy. Niektoré sa dajú vylepšovať, takže si každý môže nájsť svoj štýl a bonusy, ktoré vyhovujú jeho štýlu hrania.
V porovnaní s predchodcom tento raz Atsu netvorí haiku básne ani nehrá na flaute, no kúpanie sa v teplých prameňoch Onsen a sekanie bambusu hlási návrat. Prítomné nie sú ani skákacie výzvy umiestnené za Torii bránami, no lozenie na určité miesta, samozrejme, hrá i tento raz dôležitú úlohu. Medzi novinky patrí lov zločincov za odmeny, pričom pribudli aj nové aktivity ako sumi-e maľby, rozkladanie „mobilného“ tábora, kde si môže Atsu variť a hrať pre zmenu na Shamisen (to je možné aj mimo táborov). Štúdio Sucker Punch si zaslúži pochvalu za to, že využíva funkcie DualSense ovládača, keďže pri zadávaní niektorých príkazov (schovanie/tasenie meča, rozfúkanie vetra ukazujúceho smer k cieľu a podobne), či hraní na Shamisen a zakladaní ohňa využíva dotykovú plochu ovládača. Pri kutí železa zase neostávajú ignorované pohybové senzory. Ide iba o decentné spestrenie, no aspoň niečo.
Pokrok v každom smere?
Nie všetko sa oproti prvému dielu razantne zlepšilo. Umelá inteligencia nepriateľov je všelijaká. Chápem, že v určitom smere ide o zámer a inteligencia je v porovnaní s Tsushimou lepšia, no ak idete nad úrovňou nepriateľa po lane (povedzme meter/dva, tým pádom nie veľmi vysoko) a on pozerá vašim smerom, mal by si vás všimnúť. Ak sa na vás vrhne skupinka nepriateľov, situácia je lepšia, útočia jeden cez druhého, dokonca lukostrelec občas trafí aj kolegu, lebo mu skočí do rany, no pri stealth postupe to občas zaškrípe. Nehral som síce na najvyššiu obtiažnosť, no nemyslím si, že by navýšenie náročnosti tento neduh odstránilo. Na jednom príbehovom mieste som pomohol postave dostať sa na bežne nedosiahnuteľné miesto, pričom následne mi postava podala ruku, aby ma vytiahla za sebou. Keď som si však všimol, že vedľa danej postavy bol rebrík a postava mi ho mohla spustiť dolu, vyzeralo to zvláštne.
Na pár miestach ma podrazil aj kolízny systém. Po nepriateľovi som totiž hodil zbraň, no tá letela blízko prístrešku. Išla asi 10-15 centimetrov vedľa strechy, no hra vyhodnotila, že sa strechy dotkla, a tak sa zbraň zasekla vo vzduchu. Postrehol som to asi 2-3 razy za celú dobu hrania, takže nič závažné, no je pravda, že následne som si už na hádzanie zbraní v blízkosti prekážok dával pozor. V domove Atsu, pre zmenu, je na sebe postavených niekoľko kameňov, no cez ne sa dá bez problémov chodiť, čiže tento objekt zase nemá žiadne kolízie. Po splnení jednej misie sa mi stalo, že postava, ktorá mala odísť stála blízko mňa, pričom zrazu sa pred ňu nateleportoval kôň a postava sa mihnutím oka ocitla v sedle a odcválala. Na inom mieste, počas súbojovej výzvy, sa medzi mňa a nepriateľov nešťastne postavil nepriateľov kôň, pričom Atsu ho nevedela vďaka automatickej chôdzi obísť, takže tu som musel načítať poslednú uloženú pozíciu, inak to nešlo. To je ostatne jediný raz, čo som tam musel učiniť.
Z technického hľadiska je na tom hra inak dobre, obzvlášť ak beriem do úvahy rozsiahlosť. Je pravdou, že pár razy preblikli textúry a počas jedného súboja došlo ku kratučkému prepadu snímkovania, to nakoľko som hru hra v solídnom predstihu, tieto veci môžu do vydania zmiznúť, prípadne išlo iba o problém na mojej PS5.
Aká si mi krásna
Ghost of Tsushima bola hra, v ktorej som urobil asi najviac screenshotov. Až doteraz. Vizuál bol krásny, hoci detailnosť postáv a animácie mali niektoré iné first party hry od PlayStation Studios na vyššej úrovni. Napriek tomu bola atmosféra Mongolmi okupovaného ostrova Tsushima prvotriedna. Nádherné východy a západy, mesačný svit na lúke plnej kvetov, scenérie hýriace farbami, či hustý dážď sprevádzaný bleskami, jednoducho krása. Ghost of Yōtei povyšuje tento zážitok o úroveň vyššie. Vegetácia je hustejšia, farebnosť rozmanitejšia, prostredia rôznorodejšie, detailnosť väčšiny postáv výrazne lepšia, opäť krásne nasvietenie, v tomto ohľade Sucker Punch Productions opäť uchvacujú, no použitý engine kvality Decima enginu od Guerrilla Games skrátka nedosahuje. Napriek tomu vyzerá Ghost of Yōtei na základnej PlayStation 5 výborne, či už zvolíte režim kvality, výkonu alebo s Ray Tracingom. Zvolený art štýl jednoducho funguje a robí, dá sa povedať, divy. Hra je po vizuálnej stránke okúzľujúca.
Ani tentokrát nechýba špeciálny Kurosawa mód, ktorý hru prepne do čierno-biela s klasickým filmových zrnom a nedokonalosťami kinofilmu. Ak patríte medzi priaznivcov tohto legendárneho režiséra, prídete si na svoje. Ghost of Yōtei prináša aj dva dodatočné režimy, ktoré sú založené na filmových štýloch Takashiho Miikeho a Shinichira Watanabeho. Prvý menovaný prináša do obrazu viac špiny a krvy, Watanabeho mód zase doprevádza hranie v určitých momentoch lo-fi hudbou (napríklad pri súbojoch).
Audio stránka je skvelá a rovnako ako Tsushima ponúka Yōtei nielen anglický, ale aj japonský dabing, s ktorým som titul hral ja. Odporúčam to i vám, je to úplne iný zážitok než v angličtine. Nechýbajú ani české titulky, takže si hru užije každý hráč, bez ohľadu na znalosť anglického, či japonského jazyka. Pochvalu si zaslúži aj hudobný sprievod, ktorý je jednoducho vynikajúci a teším sa, až si ho raz pridám do zbierky na vinyle, rovnako ako aj v prípade predchodcu.
Ghost of
Som rád, že sa hra Ghost of Tsushima nakoniec rozrástla o pokračovanie a vznikla tak nová séria. Dúfam, že ďalší diel potvrdí popularitu značky a niekedy v budúcnosti sa Sucker Punch Productions opäť vrátia do historického Japonska, avšak zase do inej doby a na iné miesto. Všetky aspekty na to, aby sa tak mohlo stať, Ghost of Yōtei spĺňa. Berie si to dobré od svojho vydareného predchodcu a pridáva novinky, ktoré z pokračovania robia lepšiu hru. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Ja dúfam, že to bude platiť aj v tomto prípade. Príbeh Atsu ja mám síce už za sebou, no tak trochu ma to aj mrzí, keďže milióny hráčov ho majú ešte len pred sebou a budú ho môcť absolvovať po prvý raz. Pre mňa bude Ghost of Yōtei ašpirantom na hru roku 2025, keďže som si návrat do historickému Japonska naozaj užil. Verím, že nebudem sám a mnoho hráčov to bude mať podobne. Sucker Punch Productions tento raz „navarili“ a vytvorili svoju doposiaľ najlepšiu hru. Čo viac si priať, no nie?
