Danil "Diamondprox" Reshetnikov je meno, ktoré si starší fanúšikovia League of Legends okamžite spoja s úplnými začiatkami profesionálnej scény. Pre novších hráčov však môže ísť skôr o legendu, o ktorej sa hovorí než o niekoho, koho sami sledovali na vrchole kariéry. V časoch Moscow Five a neskôr Gambit Gaming pritom patril medzi najvplyvnejších junglerov na svete a výrazne ovplyvnil to, ako sa táto rola hrá dodnes. Jeho agresívny štýl, neustále experimentovanie a schopnosť určovať tempo hry z neho spravili jednu z ikon early éry League of Legends.
Dnes, niekoľko rokov po ukončení profesionálnej kariéry, sa na celé obdobie pozerá oveľa realistickejšie. S odstupom času priznáva, že čím dlhšie sa venuje streamovaniu a nie je súčasťou súťažného kolotoča, tým viac si uvedomuje, aký negatívny dopad malo profesionálne hranie na jeho psychiku aj celkové zdravie. To, čo zvonka pôsobilo ako sen každého hráča, malo podľa jeho slov aj veľmi odvrátenú stránku.
Diamondprox sa v rozhovore vracia nielen k svojej kariére, ale aj k tomu, ako sa menil jeho pohľad na tímovú spoluprácu, rusky hovoriacu scénu a život po odchode z profesionálneho hrania. Aj keď sa od súťažnej scény postupne vzdialil, jeho súťaživosť nezmizla. Nedávno si napríklad opäť zahral na turnaji EMEA Masters, kde zaskočil ako náhradník za tím Bushido Wildcats po tom, čo ho oslovil jeho dlhoročný spoluhráč Edward. Tento krátky návrat mu pripomenul, že samotné hranie ho stále baví.
Zároveň však jasne dodáva, že mu nechýba všetko, čo s profesionálnou kariérou súvisí. Dlhé tréningové bloky, nekonečné scrimy, tlak na výkon a neustála psychická záťaž sú veci, ku ktorým sa už nechce vracať. Práve možnosť zahrať si bez týchto povinností mu dnes prináša väčšiu radosť než samotné súťaženie na plný úväzok.
Veľmi zaujímavý je aj jeho pohľad na tímovú chémiu. Podľa vlastných slov mu zo súťažného hrania nechýba samotný status profesionála, ale skôr pocit, keď je súčasťou dobre fungujúceho tímu. Takého, kde si hráči dôverujú a majú spoločný cieľ. Priznal však, že počas svojej jedenásťročnej kariéry zažil takýto pocit len krátko. Odhaduje, že dokopy možno rok a pol. Vo väčšine tímov vraj fungoval v prostredí, kde síce boli individuálne silní hráči, no celková súhra nefungovala ideálne.
Keď prišla reč na najlepšie obdobie jeho kariéry, odpoveď bola jednoznačná. Éra Moscow Five a skorý Gambit Gaming zostávajú jeho vrcholom. Tento tím sa zapísal do histórie ako jeden z najvplyvnejších v začiatkoch esportu. Diamondprox však nevyzdvihuje len výsledky, ale aj vzťahy medzi hráčmi. Najmä jeho spojenie s Edwardom bolo dlhodobé a výrazné. Ich cesty sa viackrát rozišli a opäť spojili, pričom spolu pôsobili v rôznych tímoch aj regiónoch.
Z jeho slov je cítiť rešpekt nielen k jeho herným schopnostiam, ale aj k jeho osobnosti. Priznáva, že by si niekedy rád znovu zahral so starými spoluhráčmi, aj keď už možno nie v League of Legends. Čas však urobil svoje a mnohí z nich sa vydali inými smermi.
Zaujímavý je aj jeho prechod zo súťažného hráča na streamera. Nešlo o jedno veľké rozhodnutie, ale skôr o postupný proces. Jedným z faktorov bola aj negatívna skúsenosť s organizáciou Bifrost, ktorá mu podľa jeho slov dlhovala peniaze za streamovanie. Práve v tomto období si však začal viac veriť pred kamerou a zistil, že ho tvorba obsahu dokáže napĺňať.
V minulosti síce streamoval už počas pôsobenia v Moscow Five či Gambite, no necítil sa prirodzene. Postupne sa však učil od iných tvorcov, zvykol si na interakciu s publikom a našiel si vlastný štýl. Dnes berie streaming ako plnohodnotnú kariéru, ktorá mu dáva väčšiu slobodu než profesionálne hranie.
Koniec jeho kariéry neprišiel náhle, ale skôr postupne. Sám priznáva, že prestal vidieť reálne šance dostať sa do kvalitného tímu. Nechcel však zostať v priemerných zostavách len preto, aby si udržal status profesionála. Preto sa rozhodol venovať streamovaniu, kde sa cíti komfortnejšie a prirodzenejšie, najmä keď komunikuje vo svojom rodnom jazyku.
Silnou témou rozhovoru bol aj koniec LCL v roku 2022. Práve v tom čase sa mal pripojiť k Team Spirit, no zrušenie ligy tento plán úplne zmenilo. Hoci ligu nepovažoval za ideálnu, jej zánik výrazne skomplikoval situáciu pre hráčov z rusky hovoriaceho regiónu. Podľa neho je dnes oveľa ťažšie preraziť na medzinárodnej scéne, či už kvôli vízam, jazyku alebo nutnosti adaptovať sa mimo domáceho prostredia.
Najsilnejšia časť jeho výpovede však prišla v momente, keď začal hovoriť o vlastnom psychickom stave počas kariéry. Priznal, že v čase, keď ešte aktívne súťažil, si vôbec neuvedomoval, aký veľký tlak naňho doliehal. Neustále sa pripravoval na ďalší split a ignoroval vlastné pocity. Aj keď bol na dne, pokračoval ďalej, pretože mal pocit, že nemá inú možnosť.
Až s odstupom času pochopil, aké negatívne to celé bolo. Problémy sa začali prehlbovať už počas jeho pôsobenia v Unicorns of Love, keď prišiel o možnosť hrať kvôli vízovým pravidlám. Následné angažmány vníma spätne ako extrémne stresujúce a náročné obdobia.
Veľký tlak zažil aj pri návrate do Gambitu, kde mal pomáhať budovať tím. Keď sa do zostavy pridali známe mená, cítil ešte väčšiu zodpovednosť. Vnímal to ako test vlastnej hodnoty a každý neúspech bral osobne. Tento typ tlaku ho postupne vyčerpával.
Keď sa dnes pozerá späť na svoju kariéru, priznáva, že by niektoré veci urobil inak. Má pocit, že sa príliš sústredil na vlastný výkon a menej na to, ako pomôcť tímu rásť. Dnes si uvedomuje, že práve tímová dynamika mohla byť kľúčom k lepším výsledkom.
Napriek všetkému však svoju kariéru nevníma negatívne. Bola to podľa neho výnimočná časť života, plná silných momentov a skúseností. Rozdiel je len v tom, že dnes ju vidí realistickejšie. Už nejde len o slávu a úspechy, ale aj o tlak, únavu a obete, ktoré s tým prišli.
Dnes je Diamondprox v úplne inej fáze života. Stále hrá, stále sleduje scénu, no profesionálny návrat už nepovažuje za reálny. Možno by v budúcnosti zvážil coaching, no ako hráč sa už vidí inde. A možno práve v tom je najväčšia sila jeho príbehu. Ukazuje, že aj legendy majú svoje limity a že za úspechom sa často skrýva oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá.
