Zero Parades: For Dead Spies – Na ceste za odpustením

Sú hry, ktoré ma dokázali chytiť hneď od začiatku a svoje kvality si udržali až do samotného finále. Rovnako existujú tituly, ktoré majú solídny štart, no ku koncu im dôjde dych. Len zriedka sa mi však dostane do rúk niečo, čo má síce ťažkopádny rozbeh, no v závere vytiahne svoje absolútne najlepšie karty. Zero Parades je presne tým typom hry, ktorý spadá do tejto tretej kategórie. Chvíľu trvá, kým sa človek zorientuje, silne politický tón dokáže byť miestami vyčerpávajúci, no vo výsledku to všetko stálo za to. Je teda čas rozobrať si tento titul trochu podrobnejšie.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavnou hrdinkou hry je bývalá špiónka Hershel Wilk s krycím menom CASCADE. Tá bola prepustená z tajného väzenia zvaného Freezer do ostrovného mestečka Portofiro, aby pomohla zabezpečiť priebeh misie svojho nového partnera PSEUDOPOPA. Kontaktná osoba totiž odmieta rokovať s kýmkoľvek iným a výslovne si vyžiadala CASCADE. Kým však stihne doraziť do mesta, udalosti naberú nečakaný spád. PSEUDOPOP upadne do katatonického stavu po vypočutí záhadného červeného disku a kontaktná osoba, ktorou bol Hershelin bývalý kolega a priateľ Tempo, je zavraždená. Aby sa organizácia nerozhodla poslať CASCADE späť do Freezeru, rozhodne sa prevziať prípad a pokúsiť sa napraviť všetko, čo sa pokazilo. Jej nadriadená súhlasí a vyšetrovanie sa môže začať.

Hneď na úvod by som mal spomenúť, že Zero Parades môže byť pre niektorých hráčov pomerne náročným titulom. Nie kvôli samotnej hrateľnosti, ale kvôli množstvu informácií, ktoré je potrebné vstrebať. V jadre ide o špionážny thriller zasadený do sveta, kde neplatia pravidlá, na aké sme zvyknutí. Počas dialógov s jednotlivými postavami si tak budete postupne skladať mozaiku všetkého, čo sa okolo vás deje. Ide pritom o skutočne obrovské množstvo textu, ktoré treba spracovať. Je síce pravda, že vám ho dokáže prečítať rozprávačka príbehu, no jedna vec je informácie počuť a druhá ich skutočne pochopiť. Pokiaľ teda nepatríte medzi fanúšikov podobne orientovaných hier, odporučil by som vám poobzerať sa po niečom inom.

Ak sa vám však podarí cez všetko toto prehrýzť a Portofiro sa stane vaším novým domovom, dočkáte sa skutočne kvalitne napísaného príbehu s veľmi silnými postavami. Spočiatku môže všetko pôsobiť trochu komplikovane, no keď jednotlivé dieliky skladačky konečne zapadnú na svoje miesto, odmena stojí za to. V hre nie je veľa postáv, ktoré by mi boli vyslovene sympatické, no zároveň treba povedať, že všetky sú minimálne natoľko zaujímavé, aby som chcel sledovať ich osudy.

Samotná Hersh je kapitolou sama o sebe. Z viacerých dôvodov som jej úspešné dokončenie misie chcel vidieť až do konca. Postupne sa dozviete viac o jej bývalých partneroch, ich osudoch aj o tom, ako sa k nej zachovala organizácia, pre ktorú pracovala. Je vidieť, že ju sprevádza množstvo výčitiek voči starým priateľom, ktorí sa nikdy nedozvedeli pravdu a museli niesť následky mnohých jej rozhodnutí. Teraz však dostáva príležitosť všetko napraviť, ukázať, že pre ňu znamenali viac než len kolegovia, a možno nájsť aj odpustenie. Keď si Hersh začne budovať vlastný tím a postupne sa zoznámite s jeho členmi, uvedomíte si, že vám na ich osudoch úprimne záleží.

Práve to sa však môže neskôr obrátiť proti vám. Treba si totiž priznať, že v prvom rade ste špiónkou a na prvom mieste by mala stáť misia. Aký postoj však zaujmete, závisí len od vás. Bude vám viac záležať na vašom tíme? Alebo obetujete všetky zvyšky svojej ľudskosti len preto, aby ste dosiahli cieľ? Práve vďaka tomu môže byť každé jedno hranie výrazne odlišné.

Výrazný vplyv na priebeh hry majú aj jednotlivé atribúty. Na začiatku si zvolíte, či bude Hersh fyzicky zdatnejšia, lepšie čítať ľudí alebo vynikať technickými schopnosťami. Na tieto vlastnosti potom počas hry nadväzujete úspešnou komunikáciou s postavami či plnením rozličných úloh, ktorých si v Portofire užijete viac než dosť. Škoda len, že úspech často závisí od hodov kockami, ktoré mi počas hrania skutočne nepriali. Naopak, neustále som s nimi bojoval a potreboval hádzať čo najvyššie čísla. Niekedy sa k neúspešným hodom môžete neskôr vrátiť, no v iných prípadoch vás neúspech môže stáť oveľa viac. Osobne nie som veľkým fanúšikom tohto systému, obzvlášť keď mám pocit, že mi šťastena neustále ukazuje chrbát.

Našťastie však hra hráča nezatvára do jedného riešenia. Existuje viacero spôsobov, ako sa s jednotlivými situáciami vyrovnať, a neúspech vám tak často otvorí úplne nové možnosti. Nehovorím, že budete s alternatívnym riešením vždy spokojní, no zároveň vám dáva priestor experimentovať a hľadať rôzne cesty. Vďaka tomu má hra aj vysokú mieru znovuhrateľnosti, keďže vás motivuje skúšať odlišné prístupy a robiť iné rozhodnutia.

Čo sa týka samotnej hrateľnosti, je potrebné rozobrať ešte dva dôležité aspekty. Tým prvým je mentálne zdravie Hershel. Musíte sledovať, aby nebola príliš unavená, úzkostlivá alebo neupadla do delíria. Ak sa niektorý z týchto ukazovateľov vyšplhá na maximum, prídete o jeden bod schopností, čo môže v kľúčových momentoch výrazne zamiešať kartami. Na reguláciu týchto stavov slúži konzumácia kávy, fajčenie či alkohol. Nedá sa však povedať, že ide o stopercentné riešenie, pretože jeden ukazovateľ dokážu znížiť a iný naopak zvýšiť. Efektívny je aj spánok, ktorý všetky tieto hodnoty zníži na polovicu, no spať môžete ísť až po uplynutí desiatich hodín. V meste sa zároveň nachádzajú aj ďalšie aktivity, ktoré vám pomôžu dostať psychický stav do normálu. Rozhodne však neodporúčam začínať dôležité rozhovory v momente, keď je niektorý z ukazovateľov príliš vysoko.

Druhým aspektom je inventár, ktorý je prakticky bezodný. Môžete doň uložiť takmer čokoľvek – od oblečenia cez zbrane až po rôzne spotrebné predmety. Mrzí ma len, že sa s ním z praktického hľadiska nepracuje úplne pohodlne. Veci môžete nakupovať, no nie predávať. Financie tak najspoľahlivejšie získate poctivou prácou. Najmä pri oblečení ma prekvapilo, že neexistuje možnosť ho ďalej speňažiť. Hra by v tomto smere mohla byť o niečo ústretovejšia. Na druhej strane je však vidieť, že sa autori snažili vytvoriť čo najrealistickejší obraz sveta, a to sa im do veľkej miery podarilo.

Veľmi spokojný som bol najmä s atmosférou, ktorú sa hre podarilo vybudovať. Prostredie okolo vás pôsobí špinavo, nepríjemne a chudobne. Je vidieť, že svet Zero Parades je drsný a nekompromisný. Ako to už býva, tí najbohatší držia v rukách všetky najsilnejšie karty. Zaujímavé je tiež sledovať, koľko rôznych skupín v Portofire operuje a snaží sa presadzovať vlastné záujmy. Kým Hersh pracuje pre komunistickú organizáciu Opera, do konfliktu sa dostane aj s úhlavným nepriateľom zo skupiny Weeping Eye. Popri nich tu pôsobí ešte tretia frakcia napojená na súčasnú vládu.

Vizuálna stránka hry je taktiež na solídnej úrovni. Výborne zachytáva špinavosť a chudobu, ktoré sú v Portofire prítomné na každom kroku, a zároveň ukazuje, ako veľmi dokáže toto prostredie niektorých ľudí poznačiť. Samotné mesto je dobre navrhnuté a hoci som sa spočiatku v jeho uličkách trochu strácal, postupne som si naň zvykol. Oceňujem najmä to, že sa vám všetky lokality nesprístupnia okamžite. Nové oblasti objavujete postupne, čo podporuje pocit prieskumu. Užitočnou pomôckou je aj mapa, ktorá síce zobrazuje len základné body záujmu, no zároveň vám ukáže, kde sa ešte nachádzajú dialógy spojené s hodmi kockou. Praktickejšie by možno bolo lepšie sledovanie jednotlivých úloh, no nešlo o niečo, čo by mi výraznejšie prekážalo.

O niečo viac ma mrzeli technické nedostatky. Narazil som na pomerne veľké množstvo grafických glitchov, občas mi zamrzlo ovládanie a niekedy hra nechala otvorené okná, ktoré sa následne nedali zatvoriť. Miestami to bolo natoľko problematické, že som musel titul niekoľkokrát reštartovať. Nejde síce o nič, čo by zásadným spôsobom ovplyvnilo moje celkové dojmy, no bol by som radšej, keby sa podobné chyby vôbec nevyskytovali.

Vo výsledku si myslím, že Zero Parades je veľmi kvalitné špionážne RPG, ktoré poriadne preverí schopnosti hráča. Nepotrebuje ani veľké množstvo akcie na to, aby si dokázalo udržať pozornosť hráča. Samotné misie sú dobre spracované, postavy sú zaujímavé a príbeh sa neustále posúva vpred, pričom prináša nové a nečakané zvraty. Občas som si musel od hrania dopriať menšiu prestávku, keďže tematika dokáže byť pomerne vyčerpávajúca, no bez problémov si viem predstaviť, že sa k hre v budúcnosti vrátim a prejdem si ju znova. Možno tentoraz zvolím pre Hersh iné silné stránky a úspešnejšie zvládnem niektoré hody kockami. Pokiaľ ste naladení na zaujímavý špionážny titul a neprekáža vám veľké množstvo textu, určite dajte hre šancu. Je veľmi pravdepodobné, že budete s výsledkom spokojní.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ZA/UM