Po dlhšej odmlke sa opätovne hlási o slovo svet The Walking Dead. Tentokrát sme ako fanúšikovia nedostali žiaden veľký titul, ale malú retro beat ‚em up žánrovku zasadenú do známych kulís zničenej civilizácie po apokalypse. Má niečo podobné v dnešnej dobe šancu zafungovať? Prípadne ide o ďalšiu hanlivú trofej do zbierky herných adaptácií výborných komiksov a slušného seriálu?
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Na Halloween budúci október to bude presne šestnásť rokov, čo sa The Walking Dead stalo absolútnym seriálovým fenoménom. Začiatky boli pomerne neisté, keďže adaptácia začala iba so šiestimi epizódami. Tie okamžite zaujali a prilákali milióny divákov. Minutáž sa v druhej sezóne rozšírila na 13 častí a neskôr získala (kedysi štandardných) 16 dielov.
Nič takto zásadné so zombie tematikou tu dovtedy prakticky nebolo. Okamžite okolo tohto univerza vznikol obrovský kult, ktorý zároveň podporili aj veľmi dobré komiksy Roberta (fantastické krstné meno) Kirkmana. Bolo teda iba otázkou času, kým z nehostinného sveta začnú vychádzať aj zaujímavé videohry. No akurát tá doba nikdy neprišla.
Schválne, spomeniete si na nejaký dobrý titul s nálepkou značky? Niektorí z vás zrejme povedia prvé série The Walking Dead od dnes už nejestvujúceho Telltale Games. To je, samozrejme, správna odpoveď, avšak mimo týchto veľmi špecifických záležitostí sme vlastne ako fanúšikovia nič relevantné či aspoň čiastočne kvalitné nedostali.
Survival Instinct sa stal kuriozitou s plnou licenciou, ktorá je do dnešných dní skôr na smiech. Overkill’s The Walking Dead mal potenciál priniesť solídnu kooperačnú akciu so zombíkmi v štýle stále neprekonaného Left 4 Dead, akurát mu chýbal onen kľúčový prvok v podobe štipky zábavnosti. Destinies takisto netreba príliš rozoberať, keďže ide o jednu z najhorších hier tejto konzolovej generácie.
Saints & Sinners je naopak v jadre veľmi fajn, no limitovanosť na headsety virtuálnej reality zaistila, že práve túto sériu nikto nepozná. No a teraz tu konečne máme Streets of Survival. Podarilo sa nenápadnému projektu prelomiť kliatbu hier o chodiacej smrti? Netreba zbytočne tlačiť na napätie. Nie, v žiadnom prípade, práve naopak. Takto mŕtvolný puch tu už dlho poriadne nebol.
Vojna sa nikdy nemení…
Titul sa z nejakého dôvodu rozhodol, že bude adaptovať seriálovú líniu All Out War, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo komiksový originál ponúkol. V hranom spracovaní síce bola do značnej miery natiahnutá a štrukturálne nefunkčná, no snáď všetci si pamätajú ikonický konflikt medzi Rickom Grimesom a Neganom.
Na tento fakt som musel upozorniť, pretože v hre nezačínate na úplnom počiatku a do diania ste v podstate hodení bez akéhokoľvek vysvetlenia. Kontext udalostí je teda vyslovene potrebný pre aspoň čiastočné pochopenie toho, čo sa na obrazovke častokrát deje.
A už toto rozhodnutie mi príde absolútne mimo akejkoľvek racionality. Chápem, že The Walking Dead hra bude primárne cieliť na fanúšikov sveta. Lenže aký zmysel má odradiť týmto krokom hocikoho iného? Pretože v takejto podobe si Streets of Survival naozaj môžu zahrať výhradne znalci udalostí a tí budú pre zmenu šomrať, že ide výhradne o veľmi malý výsek celkovej skladačky, ktorý sám osebe nedáva príliš zmysel.
Nulová filmová prezentácia
Jednotlivé situácie sú veľmi zvláštne pospájané. A hoci chápem, že tento žáner nikdy nestál na tradičnom rozprávaní, napriek tomu tu nájdete relatívne dosť dialógov. Tie sa minimálne snažia pôsobiť, že jestvoval nejaký ucelený scenár, no vlastne sú až neuveriteľne prázdne a v tomto spracovaní bez voice-actingu väčšinu času nudia.
Titul zjavne disponuje oficiálnou licenciou, avšak hlasy seriálových hercov v praxi vôbec nepoužíva. Počuť ich môžete výhradne vtedy, keď si jednu zo štyroch postáv (Rick, Daryl, Michonne a sprvoti zamknutý Negan) vyberiete na konkrétnu misiu, a aj to povedia iba jednu vetu.
Takisto hudobné podkreslenie je zbierkou generických zvukov a, bohužiaľ, tu nezaznie ani ikonický motív z úvodných tituliek všetkých epizód. Soundtrack v jednotlivých misiách relatívne funguje, no na samostatné pustenie je absolútne nepoužiteľný. Zároveň by ste ho len veľmi ťažko rozlíšili v záplave žánrovo podobne zameraných pesničiek na Spotify alebo SoundCloude. Okrem iného v ňom hororová atmosféra úplne absentuje.
Jadro je v poriadku
Ak niečo môžem aspoň trochu pochváliť, je to ústredný core gameplay loop. Ten viac-menej tvorcovia zvládli nasadiť na kostru The Walking Dead, pričom celkom evidentne vychádzajú zo záležitostí ako Streets of Rage (neprekvapivo). Prechádzate teda z jednej časti obrazovky na druhú, do toho na vás vyskakujú protivníci v podobe živých mŕtvych aj ľudí a miestami sa postavíte proti bossovi.
Ak by sme sa na túto hru pozerali výhradne optikou základného spracovania, vývojári v podstate splnili svoju úlohu a sú verní stanovenému žánru. Problém nastáva v momente, keď začneme Streets of Survival hlbšie rozoberať. V prvom rade totiž autori podcenili súbojovú zložku.
Na tituloch ako Bud Spencer & Terence Hill – Slaps And Beans alebo Asterix & Obelix: Slap Them All! (obe som zhodou okolností recenzoval ešte na starom webe) ma vždy bavilo, že majú relatívne široké možnosti, čo sa týka obrany a útoku. Práve nachádzanie ďalších zábavných kombinácií bolo vždy súčasťou zážitku.
Retro Walking Dead pred vás však dá štyri kombá na každú postavu, čo, ako zrejme tušíte, sa opozerá pomerne rýchlo. Nehovoriac o tom, že vám stačí základná kombinácia na väčšinu oponentov. Pritom arzenál chladných zbraní je tu pomerne veľký. Každá z postáv má vlastný hlavný nástroj na útok a niektoré vedia brať do rúk i ďalšie, ako sú sekery, nože alebo mačety.
Dizajnovo kostrbaté
Autori s nimi však vôbec nevedia pracovať a aj z toho najšťavnatejšieho porciovača mäsa spravia totálne generický predmet. Vadí to najmä preto, že sekať protivníkov tu budete drvivú väčšinu (už tak krátkej) hernej doby.
Prechod na najťažšiu obťažnosť vám zaberie asi šesť hodín aj s vyzbieraním všetkých bonusových predmetov, avšak samotná akčná zložka sa vyčerpá v úvodnej polhodinke. Následne sa musíte doslova pretlačiť všednými a nie príliš strhujúcimi úrovňami, pričom len málokedy stlačíte po sebe niečo iné ako štvorec alebo trojuholník.
To, samozrejme, môžete povedať aj o množstve iných hier, no tie spravidla nahrádzajú nerobustné jadro epickou audiovizuálnou prezentáciou. O tej v tomto prípade nemôže byť, žiaľ, reč. Výsledku nepomáha ani štruktúra konkrétnych levelov.
Nájdu sa tu síce aj slušné úrovne umne kombinujúce ľudskú ofenzívu so živými mŕtvolami, pričom miestami ma potešilo, že chodíte niekoľkými poschodiami, v rámci rozumných mantinelov backtrackujete a celkovo tvorcovia občas ukazujú, že vedia vykúzliť funkčnú architektúru exteriérov či interiérov. Ide však iba o záblesk striebra v kope smradľavého, zdochlinami prehnitého bahna. Väčšina misií je, nanešťastie, úplne tragická.
Hrali autori niekedy nejakú hru?
Jednak vývojári pravidelne (takže si myslím, že šlo o zámer) dávajú checkpoint pred príbehovú pasáž, pomyselnú cut-scénu, hoci väčšinou ide len o dve postavičky stojace oproti sebe, pod ktorými vyskakuje text. Ak zomriete, musíte teda strohé dialógy preklikávať, a vedzte, že minimálne na vyšších obťažnostiach niektoré sekvencie opakovať budete.
To proste každému, kto si v živote vyskúšal aspoň legendárny český Vlak, musí byť jasné, že hráč nechce nepreskočiteľné (neinteraktívne) časti vidieť viackrát. Pochopil by som to ešte u Kojimu, keďže tam sa aspoň viete pozerať na krásne remeslo, no aj ten vám dovolí dlhé filmové scénky na druhýkrát bez výraznejších problémov preskočiť.
Inokedy vás zasa tvorcovia nechajú znova a znova prechádzať dlhé úseky, pričom najmä pri väčších bitkách s ľudskými protivníkmi dostanete často (ľudovo povedané) naložené a musíte sa potom prebíjať desiatkami (doslova) oponentov, ktorým ste už predtým rozrazili lebku. Asi vám je zrejmé, že takéto rozhodnutie na zábavnosti dvakrát nepridáva.
Cieľ alebo omyl?
Osobne mám teóriu, že kreatívny tím chcel takýmto spôsobom aspoň čiastočne natiahnuť (už tak maličkú) hernú dobu. Inak si neviem vysvetliť, z akého iného dôvodu by hráčovi hádzali takéto polená rovno pod nohy. Na začiatku som pritom ešte netušil, že na mňa v neskorších pasážach čakajú jedny z najhorších boss fightov poslednej doby.
Práve v nich sa naplno odhaľuje neobratnosť prítomných pohybov, problematické narábanie s postavou, ktorá nedokáže reagovať promptne, a zároveň aj evidentná a zjavná neférovosť. O spravodlivé hitboxy sa tu nikto nesnažil a tí najsilnejší oponenti vám uštedria poškodenie, aj keď celkom zjavne mieria na úplne iné miesto.
S hnevom a unudenosťou spomínam na Ajaxa alebo elektrického chodca, ktorí sú asi najlepšou ukážkou toho, ako sa to nemá robiť. Niektoré strety majú aj takzvaný gimmick. Musíte prísť na špecifický spôsob súboja s daným monštrom alebo človekom, no ide výhradne o zdanlivo sofistikované barličky, aby ste len tupo nemlátili (či nestrieľali) do nábojovej špongie.
Nezmyselný vedecký experiment
Domnievam sa pritom, že vývojári z Odaclick Game Studio dúfali, že budete využívať stealth a strelné pušky, pištole či brokovnice. Áno, čítate správne. V žánri beat ‚em up máte k dispozícii palné zbrane a občas je lepším variantom prikradnúť sa za skupinkou po zuby ozbrojených zloduchov.
Inovácie sú vo väčšine prípadov vítané, no tu sú niekedy na obtiaž. Za pomerne solídny a rozmanitý arzenál som rád, pretože v momentoch, keď bojujete s hordami zombíkov, ide o veľmi šikovný prostriedok, ako doslova rozdrviť niekoľko mozgov naraz. Ono celkovo je súboj s tupými mŕtvymi spravidla omnoho funkčnejší než s Neganovými Saviors (tak sa volá jeho skupina).
Navyše, občas sa spustí u takýchto protivníkov unikátna animácia a práve vtedy sa im napríklad rozpadne časť hlavy alebo rozletia črevá. Podobných slastných momentov si budete priať viac. V každom prípade v pasážach, kde sa im priamo postavíte, prítomnosť zbraní kvitujem.
Pištoľník s jedným okom slepým
Lenže prestrelky so živými ľuďmi sú častokrát na hrane nehrateľnosti. Pôsobia nedotiahnuto, nadbytočne a zrážajú priemernejší zvyšok ešte o čosi nižšie. Nielenže kvôli stanovenej kamere častokrát nevidíte, kam mierite, no NPC sú vás schopní zasiahnuť aj v prípade, že sa nenachádzajú na obrazovke (obrovské WTF). Kto o tomto rozhodol?
Dostávate sa teda do zásadnej nevýhody. Musíte do prestrelky nezriedka nabehnúť s chladnou zbraňou a to sa (ako hovoria aj komiksy The Walking Dead) len málokedy vypláca. Kým však ku skupinke dobehnete, zvykne vás niekoľkokrát trafiť, čo vedie k úplne zbytočným úmrtiam. Už ani neviem, kedy naposledy ma titul mimo Souls žánru takto otravoval. Nie však náročnou výzvou, skôr nepochopiteľnými dizajnovými rozhodnutiami.
Nakoniec sa mi síce podarilo nájsť kľučku, ktorá tento neduh riešila. Stačilo sa zakaždým skrývať za rohom miestnosti a protivníci ku mne postupne nabiehali ako svine do válova, no ide o ohýbanie hrateľnosti, nie prichádzanie na nové vrstvy a mechaniky. Nemal som preto radosť, keď som zistil, že tento trik je kľúčom k mojim trápeniam. Iba to opätovne poukázalo na to, že autori poriadne netušia, čo robia.
Absencia základných funkcií
Na podobnom type hier bolo vždy skvelé, že sa k vám v podstate kedykoľvek mohol pripojiť kamarát alebo kamarátka. Následne ste jednotlivé úrovne prechádzali vo dvojici a zábavnosť razom veľmi rýchlo rástla. A rovnako aj hnev, keď jeden z vás neočakávane zomrel.
Streets of Survival síce má viacero hrateľných postáv, no kooperáciu by ste v ňom hľadali veľmi ťažko. A to je pre mňa absolútne nepochopiteľné. Respektíve, vzhľadom na vystavanie hry rozumiem, prečo nie je zahrnutá vo finálnom produkte, no opätovne to ukazuje, ako vývojári nerozumejú beat ‚em up štýlu, ktorý si vybrali.
Zo svojej vlastnej verzie relatívne simplicitného žánru vystavali herný hybrid, ktorý poriadne nefunguje ani v jednom aspekte. Tým z neho odsali väčšinu zábavnosti a zároveň ho uvrhli do frustrujúceho cyklu odsúdeného na komerčný a kritický neúspech. Pritom sa stačilo v tomto prípade (naozaj) len držať zaužívaných pravidiel a myslím, že sme mohli dostať omnoho zaujímavejšiu záležitosť. Škoda, lebo toto univerzum mám, napriek všetkým jeho zakopnutiam, stále rád.
Závan mŕtvoly
Naozaj by ma zaujímalo, kto presne odsúhlasil produkciu, vývoj a následne vydanie takéhoto projektu. On skutočne pôsobí, akoby jeho vývojári posledných približne desať rokov spali pod nejakým kameňom a vôbec im nedošlo, že už im ušiel vlak. Ešte stále si niekto myslí, že je seriálová éra The Walking Dead v kalendárnom období 2026, keď všetky hlavné príbehy prakticky skončili, relevantná?
Ja sám by som bol za podobný projekt dekádu dozadu rád. Vtedy značka pôsobila viac-menej konzistentne a takpovediac žila v kultúrnom zeitgeiste. Spoločne s Game of Thrones a Stranger Things išlo o jednu z najpreberanejších záležitostí na internete. Lenže tie dni sú dávno preč.
Tvorcovia zaujímavú IP nielenže rozriedili kvantom generických projektov, no hlavná naratívna linka narástla do takej telenovelovej a zbytočne naťahovanej podoby, že nastal obrovský divácky odliv, ktorý je v podstate na podobne veľký projekt nevídaný (najmä v poslednej sérii).
Zašlá sláva nepomáha
Preto úplne nerozumiem tomu, ako mohlo Streets of Survival v terajšom podnebí vlastne vzniknúť. Samozrejme, titul evidentne stál bagateľ. Je to maličký projekt s minimom produkčnej hodnoty. A síce je pravdou, že disponuje plnohodnotnou licenciou, no v praxi ju nad rámec mien postáv a udalostí nevyužíva (ostatne, nie je tu vlastne žiaden dabing).
Možno by to až tak nevadilo, keby bolo jadro hrateľnosti infúziou jednoduchej zábavnosti, lenže, ako vám už asi došlo z uplynulého textu, nemali by ste mať veľké očakávania. Nájdete tu nejakú zábavu? Určite, nepovažujem to za totálny prepadák, pri ktorom by som si nudou trhal vlasy.
Akurát prítomné problémy výrazne prevyšujú akúkoľvek štipku prítomnej kvality. Tento beat ‚em up je technicky zastaraný, častokrát až neprimerane kostrbatý. A nedokáže obstáť v priamom porovnaní s najlepšími titulmi žánru.
Bizarná zmes nefunkčných prvkov
Okrem toho experimentuje s prvkami ako strelné zbrane alebo stealth, pričom je od počiatku jasné, že s nimi vývojári vôbec nevedia narábať, čo spravidla vedie k zbytočným úmrtiam a veľmi rýchlej frustrácii. Pritom krása tohto žánru spočíva aj v tom, že je jednoduchý a môže doň naskočiť prakticky každý.
Absencia lokálnej alebo onlineovej kooperácie je klincom do rakvy tohto skomierajúceho (značne zatuchnutého) zombíka, ktorý nerozumie vlastnej podstate. Hra navyše rozpráva príbehovú líniu, ktorá náhodným hráčom nepovie absolútne nič. Doslova vyžaduje znalosti seriálu aj komiksu, aby ste plne pochopili, čo sa v jednotlivých úrovniach deje. Nájdete tu teda sled bizarných rozhodnutí, pričom tie odsúdili titul na neúspech.
Sklamanie neskrývam, pretože Walking Dead mám v jadre stále veľmi rád. Príde mi však bizarné, že za 20 rokov značky sme nedostali jediný kvalitný titul z tohto sveta. Samozrejme, mimo VR záležitostí a fantastickej prvej sezóny od Telltale Games. A Streets of Survival aktuálne renomé nijak nevylepšuje, skôr naopak. Horšie je snáď už len zmienené Destinies.
