Moja prvá skúsenosť so značkou Capcomu Dragon’s Dogma sa traduje do roku 2016, kedy som sa dostal na PC rovno k rozšírenej verzii Dark Arisen. Hra ma svojho času vcelku zaujala, no zároveň som dúfal, že prípadné pokračovanie odstráni chyby, ktoré som osobne nepovažoval za úplne nepodstatné. A hoci sa tak úplne nevyplnilo, na druhý Dark Arisen, tentokrát k druhému dielu, som bol napriek tomu zvedavý. Ako to nakoniec dopadlo?
Recenzovaná verzia: PC
Nakoľko ide o veľkú expanziu a nie len tak obyčajné DLC, aj tentokrát sa jeho gro odohráva v novej oblasti. Miesto pochmúrneho Bitterblack Isle však tentokrát zavítame do zasneženej oblasti Norgan na severe kontinentu. Ten bol kedysi prosperujúcim krajom, no v súčasnosti je pustatinou plnou schátraných ruín. Nášho hrdinu tam privádzajú prekvapivé správy o ďalšom Arisenovi a veľmi skoro po svojom príchode narazí ako na padlého draka bez srdca, tak záhadnú ženu menom Eir. Práve ona sa stáva vašim spojencom a iba s jej pomocou môžete prísť všetkému na koreň.
Hneď na začiatok si treba každopádne priznať, že samotnú expanziu si bude kvôli príbehu zháňať asi málokto. Treba pritom oceniť, že je pomerne zaujímavo podaný, občas má slušný spád a nie je núdza ani o epicky pôsobiace momenty. Ani zďaleka však nie je hlavnou devízou a ani ma vždy netiahol dopredu rovnakou silou. Vlastne ani netuším, či by som ho označil za o toľko lepší než mal originál, no jednu vec viem určite. Ešte viac ako v originále ma vytrhával z imerzie tichý hrdina, čo za mňa už minule poriadne kontrastovalo s výrečnosťou Pawnov. Argument, že to tak bolo aj predtým pritom rozhodne neberiem. Capcom mal totiž ideálnu šancu na nápravu a vonkoncom to nevyužil. Dôležitejšie sú však beztak iné aspekty, ktoré stručne rozoberiem.
Od vydania dvojky už uplynulo dva a pol roka a za ten čas sa predsa len niečo zmenilo. Len technická stránka je na tom podstatne lepšie, do hry pribudol Eternal Ferrystone umožňujúci neobmedzený fast travel, systém nákazy pawnov už nepôsobí tak neprívetivo a podobne. To všetko, samozrejme, činí z Dragon’s Dogmy 2 o niečo lepší zážitok, pozrime sa však skôr na to, čo pridáva samotná expanzia. Novou oblasťou a príbehom to totiž nekončí a druhý Dark Arisen môže celkovo ulahodiť tým, ktorým prišla pôvodná hra príliš jednoduchá.
Je totiž pravdou, že tak ako svojho času jednotka nenútila hráča používať viacero mechaník, inak na tom nebolo ani pokračovanie. Práve to je teda jedna z najdôležitejších funkcií oboch Dark Arisenov, ktoré sú v podstate ideálnou end game zónou pre ostrieľaných harcovníkov. Už prvé strety so zdanlivo bežnými nepriateľmi vás dokážu prekvapiť svojou náročnosťou, a to ešte nie je nič oproti bossom alebo aj minibossom, na ktorých počas putovania Norganom narazíte. Za seba inak napíšem, že osobne mi niečo podobné nechýbalo, nechcem to však ani kategoricky kritizovať. Rozumiem, že niekto vyhľadáva presne toto, no rovnako chcem upozorniť na fakt, že poniektorých môže Dark Arisen 2 týmto aspektom frustrovať.
Môj osobný problém by som však pomenoval o niečo konkrétnejšie. Tým slovom je nevyváženosť a nejde len o to, že niektorými oblasťami sa dá prebehnúť jednoduchšie a inými nie. Samotné rozšírenie som začínal na úrovni 48 a po jeho skončení som poskočil o približne 100 levelov. No ani rýchle levelovanie vám pritom nezaručí hladší priechod Norganom a len pri mojom warrior builde som sa miestami vôbec necítil komfortne. Hra vás totiž v tejto časti ešte viac penalizuje a pomalšie útoky na blízko mi nie vždy pripadali efektívne. Tento problém sa pritom objavoval v hre už od začiatku u viacerých povolaní a tu mi to príde ešte výraznejšie. Návrat späť so sebou naopak prináša opačný problém – ste skrátka až príliš silní a reálne vám už bude robiť problém len máločo.
Jedinou výnimkou sú azda len takzvané Lost Rites. Po pôvodnom svete je totiž po novom roztrúsených 12 dungeonov, ktoré by mali ponúkať ideálnu kombináciu výziev a odmien. Niektoré navyše prinášajú navonok zaujímavé obmedzenia a hoci vám môžu prísť po dokončení expanzie až nezmyselne jednoduché, ich náročnosť sa škáluje. No mám byť úprimný, za mňa osobne nie sú beztak niečím, čo hra vyložene potrebovala. V zásade totiž prinášajú iba ďalšie bojové výzvy a nakoľko si náročných bojov v Norgane užijete dostatok, istá kritika smerom k repetitívnosti obsahu mi nepríde úplne nespravodlivá. Niekto to však môže vnímať opačne ako ja a stále ide o v zásade nepovinnú zložku, že áno.
Podstatne priaznivejšie naopak vnímam niektoré menšie zlepšenia či nové mechaniky. Či už sú to rozšírené možnosti tvorby postavy cez dodatočné účesy alebo tetovania, transmog umožňujúci meniť vzhľad výbavy alebo patrične odmeňujúca mechanika Appraisal, to všetko dokážem skutočne oceniť. Obzvlášť vďaka mechanike Appraisal sa viete tešiť z každého získaného kusu reliku, keďže po ich identifikácii sa viete potenciálne dostať k potenciálne silným zbraniam či brneniam. Že to vie do istej miery odbúrať nutnosť craftovania a vo výsledku môže viesť k trochu rozbitej ekonomike, je druhá vec… Zaujímavé sú v podstate aj snehové víchrice, kde vám prestáva fungovať minimapa a vaša postava začne pomaly a isto mrznúť, ak s tým niečo rýchlo neurobíte. To však možno predsa len vnímať kontroverznejšie – pokiaľ totiž prídu v nevhodnej chvíli, môžu vám narobiť ďaleko viac problémov, akoby ste chceli, čo súvisí aj s tým, že sa z nich nemôžete len tak teleportovať na bezpečné miesto.
Mohol by som pokojne rozpisovať aj viac, no sám vnímam, že som v tomto prípade trochu kritickejší, než je názor väčšiny. Objektívne pritom nemôžem označiť Dark Arisen expanziu za nevydarenú, skôr naopak. Za svoje peniaze dostanete poriadny kus (endgame) obsahu zaobalený do obstojného príbehu a odohrávajúci sa v novej atraktívnej lokalite. A nie, skutočne to nie je málo.
Viac než čokoľvek teda záleží na tom, ako vám sadla pôvodná hra, keďže z niektorých jej chýb (prečo tu napríklad stále nie je klasický manuálny save, ktorý sa automaticky neprepisuje?) sa za mňa Capcom skrátka nedokázal poučiť. A nedokážem nad nimi len tak mávnuť rukou, no vy možno budete na opačnej strane barikády. Ja však radšej chválu nasmerujem ich silnej tohtoročnej trojke (Resident Evil Requiem, Pragmata, Onimusha: Way of the Sword), ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo som tento rok hral, a Dragon’s Dogma za ňou v mojich očiach o niečo zaostáva. Pre skalných fanúšikov však má druhý Dark Arisen jednoznačne zmysel a nemali by nad jeho kúpou príliš váhať.
