Rôzne nezávislé herné štúdiá nám už roky dokazujú, že hororové hry sa medzi hráčmi tešia značnej popularite. Herné obchody (najmä Steam) nám tak dlhodobo ponúkajú rôznorodé horory, ktorých kvality sú však veľmi často diskutabilné. V posledných rokoch sa však ukázalo, že indie vývojári mali predsa len v niečom pravdu a medzi hráčmi je vskutku veľký záujem o takéto tituly. Dôkazom je aj to, že na vlnu hororov naskočili aj viaceré veľké štúdia, vďaka ktorým sme sa dočkali návratu Silent Hillu, ale aj príchodu Halloweenu či Hellraisera. V nasledujúcej recenzii sa však na žiadnu zo zmienených titulov nepozrieme, no rozoberieme si jeden z najnovších survival hororov, ktorý sa v mnohom inšpiroval legendami. Poďme spolu navštíviť mestečko Silver Pines a odhaľme jeho tajomstvá.
Recenzovaná verzia: PC
Silver Pines je survival horor, ktorý však neprichádza v 3D, ako sme si pri podobných hrách už rokmi zvykli. Jeho tvorcovia zo štúdia Wych Elm pri ňom siahli po 2,5D stvárnení, čím tento horor skôr pripomína tradičné metroidvánie. Napriek tomuto netradičnému spracovaniu však ide o plnohodnotnú hororovú adventúru, na ktorej je už od samotného začiatku cítiť značnú inšpiráciu v Silent Hill 2. Mestečko Silver Pines bude už čoskoro musieť čeliť strašnému hurikánu, kvôli čomu bola väčšina jeho obyvateľov evakuovaná. Napriek potencionálnemu nebezpečenstvu do mesta prichádza súkromný detektív Red Walker, aby našiel hudobníka Eddieho Velveta. Prečo ho hľadáte je vám spočiatku záhadou, no k viacerým odpovediam sa postupne dopátrate (aj keď mnohé sú pre mňa doteraz záhadou). Toto pátranie by vám malo zabrať približne 12 hodín, no jeho dĺžka, samozrejme, závisí aj od zvolenej náročnosti či toho, ako podrobne budete skúmať temné uličky tohto rozpadajúceho sa mestečka.
Priznám sa, že samotné stvárnenie hlavnej postavy mi už v prvých momentoch pripomenulo sériu Silent Hill a dá sa povedať, že až do samotného konca hry ma táto myšlienka neopustila. Postupne však zistíte, že podobnosť nespočíva len v hlavnej postave, ale aj v iných aspektoch hry vrátane atmosféry či samotného príbehu. V priebehu vášho putovania mestom narazíte na viacero zvláštnych postáv, ktoré vás budú priebežne sprevádzať príbehom. Tieto postavy sú však dosť záhadné a musím povedať, že ani na konci hry som úplne nepochopil, aký bol účel viacerých z nich, čo je asi aj trochu škoda. Ich prítomnosť v hre však napomáha budovať akúsi ťaživú atmosféru tohto desivého mestečka, ktorú ešte navyše umocňuje blížiaci sa hurikán.
Silver Pines sa však riadi podobnými pravidlami ako Silent Hill. Na tomto mieste sa prelínajú dve paralelné reality, z ktorých je jedna hrozivejšia než tá druhá. Tá temná realita je v tomto prípade znázorňovaná červeným svetlom a už tradične trochu viac zdevastovaným či groteskným svetom. Temná realita je však v prípade Silver Pines zastúpená pomenej, keďže je vo väčšine prípadov skôr spojená so súbojmi s bossmi. Takže, keď uzriete červené svetlo, môžete počítať s tým, že vás zrejme čaká trochu tuhší boj s poriadne hnusnou potvorou. Na nepriateľov však narazíte aj v bežnom svete a nie je ich rozhodne málo. Ich spracovanie je však pomerne originálne a dosť netypické. V podstate všetci vaši protivníci vyzerajú ako temné tiene, ktoré sú však typické aj svojimi vlastnými desivými zvukmi. Popri hluku hurikánu sa tak napočúvate množstva náreku týchto stratených duší, ktoré vám pôjdu po krku.
V hre narazíte na mnoho druhov základných nepriateľov, ale aj bossov. To, ako k ním budete pristupovať, vo veľkej miere závisí od vami zvolenej náročnosti. Oproti Silent Hill: Townfall je Silver Pines primárne zameraný na boj s monštrami, no aj tým sa viete za určitých okolností vyhnúť. Mnohé potvory na vás číhajú alebo sú k vám otočené chrbtom, kedy nie sú voči vám agresívne. Vtedy sa okolo nich stačí preplížiť, čím sa vyhnete konfrontácii s nimi. Týmto spôsobom viete ušetriť drahocenné zdroje, no musíte počítať s tým, že cez mnohé oblasti budete musieť prechádzať mnohokrát. Takže na toho istého nepriateľa narazíte opakovane.
Spočiatku sa vám môže zdať, že prechod týmto ospalým mestečkom bude prechádzkou ružovou záhradou. To je však omyl. Postupne budete odhaľovať jeho jednotlivé kúty a odomykať si rôzne vybavenie, ktoré vám odomkne ďalšie možnosti postupu. Hra vás v tomto nebude vôbec vodiť za ruku. Vždy si musíte všímať, čo kde je, a čo kde budete potrebovať. S tým vám vo veľkej miere pomôže fotoaparát. Vďaka nemu si môžete zaznačiť na mape miesta, kam ste sa nemohli dostať. Narazili ste na zatarasené dvere, zavretý kanál, či miesto pre kľuku? Odfoťte si to a automaticky si to pridajte na mapu. Ak sa vám podarí získať vybavenie, ktoré vám umožní tieto miesta zdolať, fotku si môžete vymazať. Je to veľmi dobrý nápad, ktorý by sa zišiel v mnohých hrách.
Pohyb po meste je pomerne priamočiary až do momentu, kedy zistíte, že potrebujete nájsť päť zvonov na spojazdnenie lanovky. V tomto momente vás hra vyšle na päť miest, kde ich môžete nájsť. V túto chvíľu to môže vyzerať tak, koľko možností máte aktuálne k dispozícii, no nakoniec zistíte, že tých možností až toľko nie je. K dispozícii budete mať v podstate len jednu, keďže k ostatným nemáte prístup. V každej z daných oblastí tak nájdete nejaké nové vybavenie/schopnosť, ktorá vám umožní sa daným smerom vydať. Trochu ma však mrzí, že takýmto spôsobom preskúmate v podstate celé mesto, kým sa dopracujete k najdôležitejšiemu vybaveniu na prieskum. Značnú hernú dobu tak budete len prechádzať po miestach, ktoré ste už navštívili, aby ste si odomkli oblasti, kam ste sa bez perlíka či kľuky nedostali. Čo je však smutnejšie, tak na týchto miestach nájdete mnoho nových zbraní, ktoré však reálne v hre možno už ani nevyužijete, keďže po aktivovaní lanovky na vás čaká už len asi 20 % hry.
Vaším najväčším nepriateľom však bude váš inventár, respektíve množstvo zásob (závisí od náročnosti). Inventár si časom budete môcť zväčšiť, to vás však veľmi nezachráni. Nepotrebné veci si však môžete umiestniť do truhlice, ktorej obsah je vám k dispozícii medzi jej viacerými umiestneniami. Aj truhlica má však svoju obmedzenú kapacitu. Zásoby nájdete vo svete, no môžete si ich zakúpiť aj v predajných automatoch. Automaty však majú obmedzenú ponuku a zásoby v nich môžu taktiež dôjsť. Ak si však chcete kupovať produkty z automatov, potrebujete peniaze. Tie nachádzate v priebehu hry a taktiež ich nie je na rozhadzovanie. Postup si navyše ukladáte pri telefónnych búdkach/automatoch. Ak si však chcete uložiť váš postup, musíte minúť jednu mincu, čím vás hra núti ukladať čo najmenej, aby ste čo najviac peňazí ušetrili.
Nebol by to survival horor, keby bol založený len na bojoch alebo ukrývaní. V hre narazíte aj na množstvo zaujímavých hádaniek, hoci väčšina z nich je založená na hľadaní kľúčov alebo kódov. Oproti Silent Hill však nie sú prekombinované, väčšinou vám stačí nájsť nejakú chýbajúcu časť a k nej následne manuál, v ktorom je vysvetlené, ako to máte použiť. Dôležitou súčasťou sú spomienkové predmety, ktoré vám poskytujú určité bonusy, keď si ich vybavíte. Spočiatku môžete použiť len jeden, no postupne si môžete odomknúť aj miesta na ďalšie. Naprieč hrou narazíte na zvonkohry, ktoré keď rozbijete, vypadne z nich časť amuletu. Keď získate 4 časti, zložíte z nich amulet. Spomienkové predmety majú však aj svoj ďalší skrytý význam. Ak sa vám ich podarí nájsť všetky, môžete si odomknúť jeden z troch dostupných koncov hry.
Zbraní je v hre habadej, no väčšina z nich sa vám odomkne pomerne neskoro. Dokonca aj magnum revolver som získal tesne pred nastúpením na lanovku. Čo mi však vadí viac, tak zbrane nemajú žiadne štatistiky. Máte síce dve pištole či tri brokovnice, no netušíte, v čom sú odlišné, okrem toho, že zaberajú rôzne miesto v inventári alebo majú rôzne zásobníky. Hra by si v skutku zaslúžila nejaké štatistiky, ktoré by hráčovi pomohli sa lepšie rozhodnúť. K tomu v priebehu hry narazíte aj na niekoľko modifikácií vašich zbraní. Opäť však viac-menej netušíte, čo sa na zbraniach zmení. Munície je v hre pomenej, takže sa musíte zamerať aj na boj zblízka. K tomu budete mať k dispozícii opäť viacero zbraní. No v tomto smere ste dosť limitovaní. Keď získate perlík, tak sa ho už ani nebudete môcť zbaviť, keďže ho veľmi pravdepodobne budete potrebovať. Hra vám tak veľmi často zväzuje ruky, čo je niekedy trochu nepríjemné.
Dôležitým aspektom hry je prieskum. Ten je však často chaotický, čo spôsobuje najmä 2,5D svet. Často neviete, kde vás hra pustí a kde nie. Niekde musíte preskočiť plot či vyliezť na strechu. Lezenie je však v hre veľmi krkolomné. Často musíte stáť na vopred predurčenom mieste, aby sa Red zachytil na vyvýšenom mieste, na ktoré môže následne vyšplhať. Horšie to je však s preskakovaním dier v podlahe, kedy často hráč tŕpne, či nespadnete a nedochrámete sa. V rámci prieskumu budete musieť často rozbíjať určité predmety vo svete. Muníciu tak budete plytvať na zhrdzavené zámky či ventilačné šachty. Vo 2,5D svete je množstvo zničiteľných predmetov, čo by aj bolo veľmi príjemným bonusom, keby tieto predmety často nezavadzali a vy takto skôr trafíte ich ako kryt šachty, keďže mierenie so zbraňami je občas dosť neintuitívne. O to viac teda musíte šetriť vaše zásoby munície.
Po technickej stránke sa toho veľa povedať nedá. Už odporúčané hardvérové nároky sú na dnešné pomery veľmi nízke, čo môžem len potvrdiť. Silver Pines je originálny svojím grafickým spracovaním, ktoré hre dodáva svojskú atmosféru, najmä vďaka spracovaniu svetla a tmy. Musím však povedať, že v tomto ohľade odviedli tvorcovia svoju prácu veľmi dobre a po stránke grafiky mi hra nijak nevadila. Keď si to spojíme so zvukovým sprievodom v podobe náreku nepriateľov alebo ťaživej hudby definujúcej súboje a hrozivé momenty, tak do seba všetko zapadá a funguje skvelo. Vzhľadom k hardvérovým nárokom funguje dobre aj optimalizácia. Počas hrania som narazil len na jeden problém, kedy mi hra akosi na chvíľu zamrzla pri prechode medzi niekoľkými lokalitami.
V mori survival hororov vyniká Silver Pines najmä vďaka svojmu spracovaniu, ktoré mu dodáva správnu desivú atmosféru. Vlastne je výborná ohľadoch, vďaka čomu by som ju mohol teoreticky zaradiť medzi najlepšie hororovky, ktoré som kedy hral. Má to však jeden háčik. Príbeh, ako aj priebeh samotnej hry je dosť chaotický. Na konci vám tak zostane viac otázok než odpovedí a trochu horký pocit, že titul nedostatočne využil svoj potenciál. Napriek tomu ide o skvelú záležitosť, ktorú by si žiadny fanúšik hororov nemal nechať ujsť.
