Akčné RPG, ktoré sa na prvý pohľad snaží zaujať fanúšikov Soulslike hier, to znie povedome, no nie? Veľký fantasy svet, množstvo nepriateľov, bossov, rôzne zbrane, schopnosti, Relicy a súbojový systém postavený na útokoch a úhyboch. Má toho naozaj veľa. Otázkou však je, či dokáže všetky svoje systémy spojiť do kvalitného celku. Po niekoľkých hodinách hrania mám pocit, že áno… ale zároveň nie úplne.
Temný svet Arsiltus
Príbeh sa odohráva vo svete Arsiltus, ktorý postihla katastrofa spojená s Great Relic a tajomnou silou známou ako Void. Hráč sa ujíma úlohy Guardiana a postupne odhaľuje nielen históriu sveta, ale aj vlastné tajomstvá. Samotný námet nie je zlý. Práve naopak. Svet má zaujímavý základ a potenciál na vytvorenie veľkého fantasy dobrodružstva. Problémom je skôr jeho prezentácia. Dialógy, dabing a niektoré animácie pôsobia miestami lacnejšie a príbeh tak nemá taký dopad, aký by si podľa mňa zaslúžil. Niektoré udalosti sa dejú pomerne rýchlo a hra vám nie vždy dostatočne vysvetlí, prečo by vás mali zaujímať.
Na druhej strane ma však bavilo samotné objavovanie sveta. Hra vás často nechá ísť vlastnou cestou a práve mimo hlavnej trasy môžete naraziť na zaujímavé predmety, zbrane alebo materiály potrebné na vylepšenie vybavenia.
Do boja
Ak mám vybrať jednu vec, ktorá ma na The Relic: First Guardian uchvátila najviac, jednoznačne sú to súboje. Hra totiž ponúka pomerne svižný a agresívny bojový systém. Zaujímavým prvkom na tento žáner je i to, že samotné útoky nespotrebovávajú staminu. Tá je dôležitá najmä pri obrane, úhyboch a blokovaní. Výsledkom je teda to, že môžete byť počas súboja agresívni a nemusíte po každom útoku utekať do bezpečia. Môžete pokojne nepriateľa zasypať útokmi, použiť schopnosť a následne sa pripraviť na jeho protiútok.
Samozrejme, pri silnejších nepriateľoch už taktika „sekať, sekať, sekať“ veľmi dlho fungovať nebude. Čo som zistil veľmi rýchlo. Niektoré súboje som opakoval niekoľko desiatokkrát, čo mi mimochodom dávala jasne najavo aj samotná načítavacia obrazovka. A práve tu prichádza na rad parry, teda odrážanie útoku, a úhyby.
Ak sa naučíte načasovanie útokov jednotlivých nepriateľov, súboje začnú byť oveľa zaujímavejšie. Úspešný parry dokáže úplne zmeniť priebeh súboja a dáva vám možnosť dostať nepriateľa pod tlak. Práve vďaka tomu dokážu niektoré súboje ponúknuť naozaj skvelý zážitok.Väčšina z nich však bola v mojom prípade zo začiatku skôr neúspešná. Možno i preto som si ich neskôr užíval ešte viac.
Raz paráda, inokedy utrpenie
Bossovia sú prirodzenou súčasťou každého Soulslike a ani tu, samozrejme, nechýbajú. Niektorí sú skvelí. Majú zaujímavé útoky, dobre čitateľné animácie a postupne sa naučíte ich vzorce. Keď potom po niekoľkých pokusoch konečne vyhráte, ten pocit satisfakcie stojí jednoznačne za to.
Škoda len, že ich kvalita nie je rovnaká. Občas máte pocit, že súboj nie je náročný preto, že by bol boss dobre navrhnutý, ale preto, že vám prekáža kamera alebo prostredie. A kamera je podľa mňa jeden z najväčších problémov hry. Pri rýchlych súbojoch totiž potrebujete presne vidieť, čo robí nepriateľ. A pokiaľ kamera narazí do steny alebo stratíte prehľad o bossovi, dokáže to byť poriadne frustrujúce. V nejednom prípade ma stála ďalší život, čo pri bossovi, ktorého moveset sa snažíte naučiť niekoľko minút, dokáže naozaj nahnevať.
Zbrane, schopnosti, Relicy
Veľmi sa mi páči aj systém progresu a vylepšovania postavy. The Relic: First Guardian nejde úplne klasickou cestou levelovania postavy. Veľká časť progresu je postavená na zbraniach, schopnostiach, Relicoch a ich vylepšovaní. A práve zbrane sú veľmi dôležité. Každá má vlastný štýl a schopnosti, takže výber zbrane nie je iba otázkou toho, ktorá má vyššie číslo poškodenia. Postupne si môžete vytvoriť build podľa toho, ako chcete hrať. Chcete hrať agresívne? Môžete. Chcete viac obrany? Aj to je možné. Chcete sa sústrediť na špeciálne schopnosti? Áno, hra vám to umožní.
Relicy potom celý systém ešte viac rozširujú. V podstate fungujú ako ďalšia vrstva buildu a správnou kombináciou môžete svoju postavu výrazne posilniť. A práve experimentovanie s buildom je jedna z vecí, ktorá ma nútila pokračovať v hraní. Zo začiatku je upgrade systém trochu neprehľadný. Hra má viacero rôznych zdrojov a mien a chvíľu trvá, kým pochopíte, čo presne potrebujete na jednotlivé vylepšenia. Keď sa v systéme zorientujete, začne to fungovať oveľa lepšie. Práve zbieranie materiálov počas objavovania sveta má potom väčší význam, pretože viete, že ich neskôr použijete na posilnenie svojej výbavy. Osobne by som však určite ocenil lepšie vysvetlenie jednotlivých systémov priamo v hre.Niektoré mechaniky som pochopil až postupným hraním a skúšaním. Priznám sa však, že mi pomohlo aj zhliadnutie pár videí na YouTube.
Otvorený svet neomrzí
Jednou z príjemných stránok hry je samotný prieskum, čo som už jemne naznačil skôr. Svet je dostatočne veľký na to, aby ste mali kam ísť, a hra vás nevedie po jednej presne určenej trase. Môžete odbočiť z hlavnej cesty a skúsiť preskúmať miesto, ktoré vás zaujalo. A práve v takých momentoch vie hra potešiť, no niekedy dá aj poriadne zabrať. Nájdete truhlicu, novú zbraň, materiály alebo Relic a máte skrátka pocit, že objavovanie malo zmysel. Nie všetky lokácie sú každopádne rovnako zaujímavé a po čase si môžete všimnúť opakovanie niektorých prvkov prostredia. Aj napriek tomu ma väčšinu času bavilo a často som sa pristihol pri tom, že som išiel preskúmať niečo, čo pôvodne ani nebolo na mojej trase.
Nič nie je dokonalé
The Relic: First Guardian nie je dokonalá hra ale zároveň by bola škoda ju kvôli jej nedostatkom úplne odpísať. Má totiž niečo, čo sa nedá jednoducho pridať patchom – dobrý základ. Možno jej chýba technická vybrúsenosť a niektoré systémy by potrebovali lepšie vysvetleni, no ak máte radi Soulslike hryy a dokážete tolerovať určité nedostatky, The Relic: First Guardian stojí za vyskúšanie. Disponuje totiž vlastnou identitou a napriek chybám ma neustále nútil pokračovať ďalej.
