SomGeek
Wadjet Eye interview
Reportáže a rozhovory

Rozhovor s Davom Gilbertom o dvadsiatom výročí Wadjet Eye Games

Spoločnosť Wadjet Eye Games nám v priebehu rokov priniesla množstvo skvelých hier, a to ako vo vlastnej produkcii, tak aj prostredníctvom vydavateľskej činnosti. Tento rok navyše oslavuje významné jubileum – dvadsať rokov od svojho založenia. Rozhodli sme sa preto využiť túto príležitosť na rozhovor so zakladateľom štúdia, Davom Gilbertom. Spoločne sme si zaspomínali na niektoré z ich najvýznamnejších značiek a zisťovali, čo pre nás chystajú do budúcnosti.

Read the interview in English here.

Keďže Wadjet Eye Games oslavuje svoje dvadsiate výročie, vráťme sa na úplný začiatok. Ako sa z hry The Shivah a vašich prvých projektov postupne zrodila spoločnosť Wadjet Eye Games? Nastal nejaký konkrétny moment, keď ste sa rozhodli venovať vývoju hier naplno?

Vráťme sa do roku 2006. Predchádzajúcich päť rokov som vo voľnom čase tvoril freeware hry. Práve som sa nachádzal v životnom období, keď som bol medzi zamestnaniami a potreboval som niečo, čím by som vyplnil svoj čas. Na fóre AGS sa vtedy konalo mesačné podujatie v podobe vývojárskeho maratónu a rozhodol som sa zapojiť. Tak vznikla hra The Shivah!

Keď sa podujatie skončilo, uvedomil som si, že si vlastne neviem predstaviť, že by som sa venoval niečomu inému. Bolo to síce trochu šialené rozhodnutie, ale povedal som si, že skúsim vývoj hier na plný úväzok. Venoval som preto hre ešte nejaký čas navyše, doplnil som dabing, nechal som trochu prepracovať hudbu aj grafiku a následne som ju začal predávať za skutočné PENIAZE.

Kiežby som mohol povedať, že sa z nej stal obrovský hit, ale nebolo to tak. Predala sa však v dostatočnom množstve na to, aby mi pomohla zaplatiť niekoľko účtov. Navyše sa dočkala dostatočne pozitívnych recenzií, vďaka ktorým som uveril, že má zmysel pokračovať. A tak som pokračoval.

Ktoré hry vo vás prebudili vášeň pre tvorbu point-and-click adventúr?

Je ich príliš veľa na to, aby som ich všetky vymenoval. Tak ako mnohých ďalších, aj mňa inšpirovala séria Gabriel Knight. Spôsob, akým dokázala úplne prirodzene prepájať skutočné historické udalosti s nadprirodzenými prvkami, bol nesmierne pútavý. Aj ja som chcel vytvoriť hru, ktorá by v hráčoch vyvolala podobné pocity.

Keď som pracoval na Blackwell, chcel som pre New York urobiť to, čo Gabriel Knight urobil pre New Orleans. Ďalšou inšpiráciou bola hra Discworld Noir. Mechanika kombinovania indícií bola natoľko geniálna a pre mysterióznu adventúru priam ideálna, že ma prekvapuje, ako málo vývojárov sa ňou nechalo inšpirovať. Zdá sa, že som jediný, kto ju používa.

Aké hry si v súčasnosti najradšej zahráte? Zmenil sa váš herný vkus za tie roky?

Môj herný vkus je poriadne rozmanitý. V poslednom čase som si obľúbil hry zamerané na budovanie základne. Na budovaní vlastného zázemia a následnej starostlivosti oň je niečo mimoriadne uspokojujúce. Hra The Alters ma priviedla k tomuto žánru a niekoľko mesiacov som bol doslova ZÁVISLÝ od hry Satisfactory. Nakoniec som ju však musel odinštalovať a odstrániť zo svojej knižnice na Steame, čisto v rámci pudu sebazáchovy. Táto hra je totiž poriadne návyková.

Keď ste zakladali Wadjet Eye Games, čo ste považovali za najväčšiu výzvu pri vedení nezávislého herného štúdia? A čo sa napokon ukázalo ako najťažšie v skutočnosti?

Hmm. To je poriadne ťažká otázka. Keď som začínal, myslel som si, že najťažšie bude samotný predaj hry. Získať pozornosť, dosiahnuť predaje a podobné veci. A mal som pravdu. Samotná tvorba hier je totiž len prvým krokom celého procesu. Dostať svoje meno do povedomia a UDRŽAŤ si ho tam je práca na plný úväzok. A čím viac sa herný trh zapĺňa, tým náročnejšie to celé je.

V roku 2006 spočívala najväčšia prekážka v tom, aby vás vôbec niekto bral ako nezávislého vývojára vážne. Dnes, v roku 2026, je problémom už len samotné upútanie pozornosti, pretože hier vychádza nesmierne veľa. Navyše máme čoraz menej herných novinárov.

Od začiatku sme vedeli, že Blackwell bude hernou sériou. Mali ste však už od prvého momentu naplánovaný celý príbeh vrátane jeho záveru, alebo sa postupne vyvíjal a menil s každým ďalším dielom?

Haha. Aj áno, aj nie. Vždy som vedel, ako sa celá séria skončí, a mal som pripravených niekoľko dôležitých príbehových momentov, ku ktorým som sa chcel postupne dopracovať. VEĽA vecí sa však zmenilo v priebehu toho, ako som sa sám zdokonaľoval ako scenárista a vývojár. Cieľová destinácia teda zostala rovnaká, no cesta, ktorá k nej viedla, sa neustále menila.

Optimisticky som si predstavoval, že by som mohol vytvoriť približne desať hier a vydávať jednu alebo dve ročne. Prvý diel sa mi podarilo dokončiť za štyri mesiace, no len za cenu toho, že som takmer vôbec neopúšťal svoj pracovný stôl a celé dni som nespával. Tento prístup by som NIKOMU neodporúčal, pretože keď som hru dokončil, bol som úplne vyčerpaný a vyhorený.

Dokončovanie každého ďalšieho dielu mi postupne zabralo viac času. Stával som sa totiž ambicióznejším a zároveň som získaval väčšiu istotu pri práci s dostupnými nástrojmi, ale aj vo vlastných schopnostiach. Napokon som sa rozhodol, že sa chcem posunúť k ďalším projektom, a tak som sériu uzavrel piatym dielom.

Hra Blackwell Unbound mala pôvodne obsahovať sériu retrospektívnych scén, ktoré mali byť súčasťou hry The Blackwell Convergence. Nakoniec ste sa však rozhodli tento materiál rozpracovať do podoby samostatnej hry. Myslíte si, že toto rozhodnutie ovplyvnilo spôsob, akým ste pristupovali k príbehu Lauren?

Rozhodne áno. Vznik hry Blackwell Unbound je pre mňa dodnes fascinujúci. Ako ste už spomenuli, pôvodne malo ísť len o niekoľko krátkych retrospektívnych scén v rámci inej hry, no nakoniec som sa ich rozhodol z časových dôvodov vystrihnúť.

Neskôr som sa však ocitol v situácii, keď mi začínali dochádzať peniaze a potreboval som vytvoriť niečo naozaj rýchlo. Už som mal pripravené návrhy vystrihnutých retrospektívnych pasáží, a tak som ich jednoducho vzal a vytvoril z nich menšiu samostatnú hru. Celý projekt som dokončil mimoriadne rýchlo a s minimálnymi nákladmi. Vytvoril som ho výlučne z kapitalistických dôvodov.

A predsa… Lauren Blackwell sa pre mňa stala skutočne výnimočnou postavou a väčšina fanúšikov dodnes označuje práve tento diel za svoj najobľúbenejší. Niekde sa v tom určite skrýva nejaké ponaučenie.

Existujú medzi vašimi doterajšími hrami alebo postavami také, ku ktorým by ste sa ešte radi vrátili a porozprávali ich ďalšie príbehy? Stretli ste sa niekedy s postavou, ktorá vás natoľko zaujala, že ste uvažovali o vytvorení jej vlastnej hry alebo samostatného spin-offu?

Ach, tých je naozaj veľa. Veľmi rád by som sa vrátil do sveta hry Unavowed, pretože tieto postavy zbožňujem. Zatiaľ sa mi však nepodarilo prísť s nápadom, ktorý by ma skutočne presvedčil, že sa do jeho realizácie chcem pustiť. Možno sa to raz podarí!

Hra Emerald City Confidential zaujíma v histórii Wadjet Eye Games pomerne nezvyčajné miesto, keďže vznikla na objednávku a z finančných prostriedkov spoločnosti PlayFirst, namiesto toho, aby išlo o značku vlastnenú priamo Wadjet Eye. Naučila vás táto skúsenosť niečo o tom, akú mieru tvorivej slobody ste chceli štúdiu do budúcnosti dopriať?

Áno aj nie. Ľudí z PlayFirst som mal nesmierne rád, no myslím si, že všetci môžeme uznať, že hra, ktorej vytvorením ma poverili, v skutočnosti nebola tým, čo sami očakávali. Dúfali v titul, ktorý by viac vyhovoval ich publiku zameranému na príležitostné hranie, zatiaľ čo ja som predpokladal, že chcú len finančne nákladnejšiu verziu mojich obvyklých adventúr.

Keď sme hru predstavili skupine testerov zameraných na príležitostné hry a zistili, že jej vôbec nerozumejú, všetci sme tak trochu spanikárili a pokúsili sa zmeniť smerovanie projektu. Keďže som nemal žiadne skúsenosti s trhom príležitostných hier, neprotestoval som proti žiadnym zmenám, ktoré odo mňa požadovali v snahe urobiť hru prístupnejšou širšiemu publiku.

Výsledkom bolo, že hra v určitých ohľadoch skončila ako kompromis. Pre príležitostných hráčov bola stále príliš komplexná, zatiaľ čo pre fanúšikov adventúr ponúkala až príliš veľa pomoci a navádzania. Napriek tomu som na ňu stále hrdý. Niečo také by som totiž sám nikdy nedokázal vytvoriť. Ak by som však v budúcnosti opäť spolupracoval s vydavateľom, určite by som sa najskôr uistil, že máme obaja úplne jasno v tom, čo chceme a čo od výsledku očakávame.

The Rebirth a The Reaper boli menšie hry, ktoré vytvorili Francisco Gonzalez a Ben Chandler ešte predtým, ako sa Shardlight premenil na plnohodnotný projekt. Bol to práve okamih, keď ste si uvedomili, že títo dvaja môžu vytvoriť tvorivý tím schopný zastrešiť kompletnú hru pod hlavičkou Wadjet Eye?

Oboch som poznal už veľmi dlho! S Benom som už v tom čase spolupracoval a jednu z Francisových hier, Golden Wake, som dokonca už predtým vydal. Obom som natoľko dôveroval, že som vedel, že svoju prácu odvedú a dodajú požadovaný výsledok.

V roku 2010 ste sa stali aj vydavateľom hier. Čo vás priviedlo k presvedčeniu, že vydávanie hier od iných vývojárov môže byť pre Wadjet Eye rovnako dôležité ako tvorba vlastných projektov?

Po vydaní niekoľkých hier som si uvedomil, že fungujeme od jedného projektu k druhému a v prípade, že by sa nám čo i len jedna väčšia hra komerčne nevydarila, v podstate by to znamenalo môj koniec. Keďže som v tom čase pracoval na projekte pre iného vydavateľa, začal som premýšľať, či by som sa nemal sám pokúsiť vstúpiť do sveta vydavateľstva a trochu tak rozložiť podnikateľské riziko.

Práve v tom období som spolupracoval s Erin Robinson na hre Blackwell Unbound. Ešte predtým vytvorila milú freeware hru Nanobots. Keďže som už mal za sebou niekoľko skúseností s trhom príležitostných hier, začal som si trochu namýšľať, že viem, čo jeho publikum vyhľadáva. V tom čase boli veľmi populárne hry s roztomilou pixelartovou grafikou a ja som nadobudol presvedčenie, že uhladenejšia a prepracovanejšia verzia Nanobots bude zaručeným úspechom.

Porozprával som sa o tom s Erin a tá súhlasila, že pre mňa napíše scenár a vytvorí hru, ktorú sme nazvali Puzzle Bots. Som na tento projekt nesmierne hrdý. Ovládate v ňom päť malých robotov s rôznymi schopnosťami, ktorí sa snažia prepracovať cez svojráznu továreň na hračky. Žiaľ, kým sme hru dokončili, trh s príležitostnými hrami sa už posunul iným smerom. Roztomilé pixelartové hry prestali byť populárne a na výslnie sa dostali temnejšie hry so skrytými objektmi.

Bola to pre mňa cenná lekcia o tom, aké náročné je odhadnúť, čo bude práve populárne. Ak to nedokážu ani obrovské spoločnosti, ktoré majú k dispozícii milióny dolárov na rozhadzovanie, potom som na to nemal najmenšiu šancu ani ja. Odvtedy som sa preto rozhodol sústrediť na tvorbu a vydávanie hier, ktoré by som sám chcel vidieť na trhu. Táto filozofia mi odvtedy veľmi dobre slúži.

Wadjet Eye v priebehu rokov vydalo hry od mnohých rôznych vývojárov, od Gemini Rue a Primordia až po Technobabylon či The Excavation of Hob’s Barrow. Čo vás na hre presvedčí, že si poviete: „Toto je niečo, čo by malo vydať Wadjet Eye“? A naopak, existuje niečo, čo by vás prinútilo odmietnuť aj inak nádejný projekt?

Hry, ktoré vydávame, sa zvyčajne dajú zhrnúť pod spoločnú charakteristiku „Davovi sa to páči“. Úprimne povedané, nikdy za tým nie je žiadny konkrétny systém ani pevne stanovené pravidlá. Niekedy ma projekt jednoducho osloví v ten správny deň, inokedy mám práve voľnejšie obdobie, pretože som dokončil vlastnú hru, alebo sa skrátka chcem venovať dabingu.

Postupne som sa spriatelil s viacerými britskými dabingovými hercami, takže keď som narazil na The Excavation of Hob’s Barrow, doslova som sa nevedel dočkať, kedy budem môcť obsadiť jednotlivé postavy a režírovať ich dabing. Predpokladám, že existujú aj horšie dôvody na uzavretie vydavateľskej zmluvy!

Technobabylon bola pôvodne menším epizodickým freeware projektom Jamesa Deardena. Keď sa do vývoja zapojilo Wadjet Eye, hra sa postupne premenila na plnohodnotnú komerčnú adventúru. Čo ste videli v jej prvých epizódach, že ste uverili v potenciál premeniť tento projekt na niečo oveľa väčšie?

Úprimne? Pôvodné freeware epizódy som nikdy nehral! James mi na podujatí AdventureX v roku 2013 predviedol rozpracovanú komerčnú prerábku a okamžite som si ju zamiloval. Porozprával som sa s ním o projekte a ukázalo sa, že na grafickej stránke hry pracuje Ben Chandler. Práve som pritom zvažoval, že by som Bena zamestnal na plný úväzok, takže načasovanie pôsobilo takmer ako zásah osudu. Zvyšok je už história.

Po vydaní toľkých hier od iných vývojárov sa našla nejaká, ktorá vás prekvapila spôsobom, aký ste vôbec neočakávali?

Ach, na túto otázku je prakticky nemožné odpovedať. Nikdy nesúhlasím s vydaním hry, pokiaľ sa mi nepáči, takže na každom projekte, do ktorého sa pustím, ma niečo prekvapí a poteší. Ak by som si predsa len mal vybrať jednu vec, bolo by to sledovanie toho, ako sa Samantha Béart a Sally Beaumont vďaka svojej práci na našich hrách (Hob’s Barrow a Old Skies) dostali medzi BAFTA Breakthroughs.

To, že si taká prestížna inštitúcia, akou je BAFTA, všimla naše malé hry natoľko, aby ocenila ich prácu, bolo pre nás obrovskou poctou. Som na obe nesmierne hrdý a úprimne sa teším z ich úspechu.

Po dvadsiatich rokoch vydávania hier od iných vývojárov existuje nejaký projekt, ktorého vydanie ste v minulosti odmietli a dodnes ľutujete, že ste mu nedali šancu?

Úprimne? Ani nie. Existuje niekoľko hier, ktorých vydanie som odmietol a ktoré sa napokon stali veľmi úspešnými. Jednou z nich je napríklad Kathy Rain. V konečnom dôsledku to však znamenalo len to, že som si ju mohol s pokojným svedomím užiť ako bežný hráč. Koniec koncov, nemusím vydávať úplne všetky adventúry, ktoré vzniknú. Môžem byť spokojný aj s tým, že vydávam väčšinu z nich.

Hovorili ste o tom, ako ste chceli preniesť skupinové rozprávanie príbehu, ktoré ste si obľúbili v hrách od BioWare, do point-and-click adventúry a postaviť na ňom celý základ hry Unavowed. Keď sa na tento nápad pozriete spätne, dopadlo niečo inak, než ste si pôvodne predstavovali?

V podstate to dopadlo presne tak, ako som si želal! Najväčším prekvapením pre mňa bolo samotné zistenie, že sa nám to vôbec podarilo zrealizovať. Nebol som si totiž istý, či to dokážeme.

Jednou z najzaujímavejších vecí na hre Unavowed je spôsob, akým ste dokázali premeniť niečo, čo sa spočiatku mohlo javiť ako obmedzenie – nemého protagonistu – na dôležitú súčasť samotného príbehu. Kedy ste si uvedomili, že práve mlčiaca hlavná postava by sa mohla stať kľúčovým prvkom ústrednej záhady hry? A ako táto myšlienka následne ovplyvnila váš prístup k rozprávaniu príbehu?

Prekvapilo to aj mňa! Ústredná záhada sa vlastne sformovala sama niekedy v polovici vývoja, keď do seba začali zapadať všetky príbehové momenty, ktoré som dovtedy pripravil. Vtedy mi v hlave zrazu zasvietila kontrolka: „HEJ, VIEŠ, ČO BY MOHLO SKVELE FUNGOVAŤ?!“

Dovtedy som si nebol istý, ako sa hra skončí. Potom však prišiel ten okamih osvietenia a všetko do seba zrazu zapadlo. Práve pre takéto momenty žijem.

Vašou najnovšou hrou, ktorú som si aj sám zahral a zrecenzoval, bola Old Skies. Bolo veľmi zaujímavé sledovať v praxi fungovanie takzvaného motýlieho efektu, najmä v pasáži s obrazom Pye Sycamore a rozhádanými generálnymi riaditeľmi. Veríte tomu, že aj malé zmeny môžu v konečnom dôsledku viesť k veľkým udalostiam?

Keď sa zamyslím nad všetkými udalosťami v mojom živote, ktoré do seba museli ZAPADNÚŤ S ABSOLÚTNOU PRESNOSŤOU, aby som sa ocitol tam, kde som dnes… nuž, až ma desí pomyslenie na to. Roky som skúšal rôzne profesijné dráhy, venoval sa rozličným koníčkom a prechádzal rôznymi vzťahmi, než som napokon skončil pri TEJTO práci, TEJTO rodine a TEJTO životnej ceste.

Bez všetkých týchto skúseností by som dnes nebol tým, kým som. Takže áno, aj tá najmenšia vec môže viesť k niečomu veľkému. Nikdy nemôžeme vedieť, ktoré udalosti to budú, ale život by bol poriadne nudný, keby sme to vedeli vopred.

A úprimne, keby ste boli časovým agentom v Old Skies, riskovali by ste a pozreli sa na svoje alternatívne budúcnosti?

Rovnako ako Fia a Duffy si myslím, že by som takému pokušeniu nedokázal odolať.

Keď sa dnes pozriete na všetky svoje hry, vnímate v nich nejakú spoločnú myšlienku alebo tému, ktorú ste si pri začiatkoch tvorby možno ani sami neuvedomovali?

Bolo mi povedané, že sa v mnohých mojich hrách opakovane objavuje téma melanchólie a zmierenia sa s osudom. Ide o myšlienku, že sa človek snaží vyťažiť maximum z toho, čo má k dispozícii. Nemôžeme si vždy vybrať život, ktorý dostaneme, ale môžeme sa rozhodnúť, ako sa v jeho rámci zachováme. Myslím, že v tom niečo bude. Určite to však nie je zámer, s ktorým by som k tvorbe pristupoval!

Point-and-click adventúry tvoríte a vydávate už takmer dve desaťročia. Čo podľa vás dnešné adventúry chápu o tomto žánri lepšie než hry z deväťdesiatych rokov? A je, naopak, niečo, čo hry z deväťdesiatych rokov zvládali lepšie a čo sme podľa vás odvtedy stratili?

Myslím si, že moderné hry pristupujú k tomuto médiu oveľa dospelejším spôsobom, než sme to robili v deväťdesiatych rokoch. Už si nemusíme klásť otázku, či videohry môžu byť umením alebo médiom schopným rozprávať dojímavé príbehy, ktoré dokážu v ľuďoch vyvolať silné emócie. VIEME, že to dokážu. Nemusíme to už nikomu dokazovať. Dnešní vývojári sa tak môžu jednoducho pustiť do tvorby takýchto hier bez toho, aby z toho museli robiť veľkú udalosť.

Výrazne nižšia je aj vstupná bariéra pre nových tvorcov, čo otvára dvere obrovskému množstvu rôznych typov hier. Nevýhodou však je, že sa tým zároveň otvárajú stavidlá a na trhu sa objavuje až príliš veľa hier. Ale to už je téma na inú diskusiu.

V niekoľkých hrách od Wadjet Eye ste prepožičali svoj hlas aj niektorým postavám. Ovplyvnila táto skúsenosť váš spôsob písania alebo navrhovania postáv, keďže už pri tvorbe dialógov viete, že ich neskôr budete počuť v podaní konkrétnych hercov?

Občas si v niektorej hre doprajem menšiu cameo rolu. Väčšinou ide o nejakého násilníka alebo inú postavu, ktorá zaútočí na hráča. (Predstava, že vydavateľ hry zabije samotného hráča, mi pripadá zvláštne zábavná.)

V každom prípade však dialógy vždy píšem s ohľadom na následný dabing. Pridanie hlasových prejavov je pre mňa odmenou za to, že sa nám podarilo dostať až do tejto fázy vývoja. Často sa stáva, že po vypočutí herca počas nahrávania spontánne upravím niektoré repliky. Je to do veľkej miery kolektívna práca!

Existuje nejaký dabingový herec, s ktorým ste vždy túžili spolupracovať, no zatiaľ ste na to nedostali príležitosť? Ak by ste mohli obsadiť kohokoľvek do svojej ďalšej hry, koho by ste si vybrali ako vysnívaného kandidáta?

Raz by som veľmi rád spolupracoval s Dominicom Armatom! (poznámka editora: Guybrush Threepwood zo série Monkey Island) Dokonca sme sa o tom už aj rozprávali. Žiaľ, patrí do odborov a ja zatiaľ nie som na takej úrovni, aby som s ním mohol spolupracovať.

Na druhej strane som už počas mnohých projektov pracoval s toľkými hercami, že mám k dispozícii úžasnú zostavu hlasových talentov, na ktorých sa môžem obrátiť prakticky pri akomkoľvek projekte. Jediným problémom je, že nikdy nemáme dostatok úloh pre všetkých. Spoluprácu s nimi si nesmierne užívam.

Po dvadsiatich rokoch existencie Wadjet Eye Games, ako by podľa vás mala vyzerať ďalšia kapitola štúdia? Čo by ste chceli dosiahnuť v nasledujúcich rokoch?

Úprimne? Chcem jednoducho POKRAČOVAŤ! Celý herný priemysel je v poslednom období nesmierne nestabilný a táto situácia ovplyvňuje úplne každého. Dokonca aj malé nezávislé štúdiá, ako je to moje. Zatiaľ ešte neprišla tá najhoršia rana, ale neustále ju mám na pamäti a dávam si pozor, odkiaľ môže prísť.

Túto prácu milujem a nechcem robiť nič iné. Ak bude nasledujúcich dvadsať rokov vyzerať rovnako ako tých predchádzajúcich dvadsať, budem nadmieru spokojný.

Môžete nám prezradiť niečo o pripravovaných projektoch, na ktorých momentálne pracujete? Alebo nám aspoň naznačiť, na čo sa môžeme tešiť?

Ben Chandler momentálne pracuje na svojom projekte s názvom Gilt!, ktorý kombinuje sci-fi a fantasy. Požiadal ma, aby mohol viesť vývoj ďalšieho projektu Wadjet Eye, a túto príležitosť si rozhodne zaslúžil. Pracuje na ňom už posledný rok a výsledok vyzerá fantasticky. Už sa neviem dočkať, kedy o ňom budem môcť povedať viac.

Okrem toho sme však prijali na vydanie EŠTE VEĽA ďalších projektov, no zatiaľ nie sme v pozícii, aby sme ich mohli predstaviť verejnosti. Dúfam, že sa tak stane už čoskoro!

Veľmi pekne vám ďakujeme za váš čas a prajeme vám do budúcnosti len to najlepšie. Veríme, že aj vďaka ľuďom, ako ste vy, sa k nám dostane ešte množstvo skvelých point-and-click adventúr. 🙂

Ach, veľmi pekne ďakujem! A zároveň sa ospravedlňujem, že mi trvalo tak dlho, kým som vám poslal odpovede.

Autor článku

Herný, filmový a hudobný nadšenec, ktorý začal s hraním ešte niekedy v roku 1994. A neskôr mu napadlo, že možno by stálo za to o jeho zážitkoch aj niečo napísať.

Pridaj komentár

Tvoja e-mailová adresa nebude zverejnená.

Komentáre s odkazmi môžu pred zverejnením čakať na schválenie.

Pridaj sa do komunity SomGeek

Diskutuj, zdieľaj, hraj a buď súčasťou hernej komunity.

🎮 Pridaj sa na Discord