Po ukončení Desmondovej dejovej línie sa Assassin’s Creed dostal do novej fázy. Ubisoft už nemal centrálny príbeh, ktorý by pevne spájal jednotlivé diely, no zároveň tým získal väčší priestor na experimentovanie. Pozornosť sa začala viac sústreďovať na historické obdobia, atmosféru a samotný zážitok z hrania. Bol to riskantný krok, ale zároveň otvoril sérii možnosti, ktoré dovtedy nemala.
Assassin’s Creed IV: Black Flag ukázal, že značka dokáže zaujať aj vtedy, keď sa vzdiali od pôvodného vzorca. Namiesto tradičného assassina sa hráč ocitol v koži piráta Edwarda Kenwaya, čo výrazne zmenilo celý charakter hry. Otvorený svet sa presunul na more a hlavnými prvkami sa stali plavba, námorné bitky, objavovanie ostrovov a pocit dobrodružstva. Práve vďaka tomu hra ponúkla slobodu, akú séria dovtedy v takej miere nepoznala.
Black Flag si však stále zachoval základné prvky Assassin’s Creed. Nechýbal stealth, konflikt medzi assassínmi a templármi ani príbeh zasadený do širšieho univerza. Rozdiel bol v tom, že tieto prvky fungovali v úplne inom prostredí a s odlišnou energiou. Spojenie známych mechaník s pirátskou tematikou vytvorilo jeden z najvýraznejších dielov série. Black Flag dokázal, že Assassin’s Creed sa môže meniť bez toho, aby prišiel o svoju identitu.
Na úspech Black Flag nadviazal Assassin’s Creed Rogue, ktorý však nešiel cestou veľkej revolúcie. Skôr rozvíjal už známy systém a pridal k nemu zaujímavú príbehovú zmenu. Hráč sa tentoraz prvýkrát výraznejšie postavil na stranu templárov, čo prinieslo nový pohľad na konflikt, ktorý bol dovtedy vnímaný najmä z pohľadu assassínov.
Shay Cormac nebol typickým hlavným hrdinom tejto série. Jeho cesta ukazovala, že svet Assassin’s Creed nie je čiernobiely a že ani jedna strana konfliktu nemusí mať vždy úplnú pravdu. Práve tento príbehový uhol patril medzi najsilnejšie stránky Rogue. Hra rozšírila chápanie celého univerza a ukázala, že templári nemusia byť iba jednoduchí nepriatelia.
Z hľadiska hrateľnosti však Rogue nepôsobil ako výrazný krok dopredu. Priniesol kvalitný príbeh a zaujímavú perspektívu, no mechanicky sa opieral najmä o to, čo už predtým fungovalo v Black Flag. Aj preto zostal skôr doplnkovým dielom než veľkým míľnikom série. Jeho význam bol dôležitý, no zatienil ho väčší projekt, ktorý mal značku posunúť do novej generácie.
Tým veľkým generačným krokom mal byť Assassin’s Creed Unity. Ubisoft chcel využiť výkon nových konzol a vytvoriť najdetailnejší svet, aký séria dovtedy ponúkla. Paríž počas francúzskej revolúcie pôsobil ako ideálne prostredie. Hra sľubovala prepracovanejší parkour, realistickejší pohyb, lepší stealth a modernejší zážitok.
Pri vydaní však prišiel tvrdý náraz. Unity sa zapísal ako jeden z najproblematickejších dielov celej série, najmä kvôli technickému stavu. Hra bola plná chýb, bugov a glitchov, ktoré výrazne narúšali zážitok. Postavy sa správali zvláštne, animácie často zlyhávali a mnohé momenty pôsobili nedokončene. Namiesto toho, aby hráči obdivovali nový Paríž, často riešili technické problémy.
O to väčší paradox je, že pod touto vrstvou problémov sa nachádzal veľmi silný základ. Paríž patril medzi najdetailnejšie mestá, aké Ubisoft vytvoril. Parkour systém bol plynulejší a komplexnejší než v mnohých predchádzajúcich dieloch a stealth ponúkal viac priestoru na plánovanie aj tichý postup. Unity malo potenciál byť jedným z najlepších dielov série, no jeho vydanie tento potenciál výrazne poškodilo.
Unity sa tak stal zlomovým bodom. Nešlo iba o jednu technicky nepodarenú hru, ale o dôsledok tlaku na rýchle vydávanie a snahy priniesť priveľké ambície v krátkom čase. Hráči často nedokázali oceniť kvalitné prvky hry, pretože ich odradil jej stav pri vydaní. Dôvera voči značke utrpela a Ubisoft musel začať premýšľať nad tým, ako sériu ďalej viesť.
Práve Unity ukázal, že ani silná značka si nemôže dovoliť ignorovať kvalitu v prospech tempa. Ambície nestačia, ak hra nie je pripravená na vydanie. Tento moment prinútil Ubisoft zastaviť sa, prehodnotiť svoj prístup a pripraviť zmenu, ktorá mala v ďalších rokoch výrazne ovplyvniť smerovanie celej série.
Assassin’s Creed si tak v tomto období prešiel výraznými výkyvmi. Black Flag ukázal, ako dobre môže fungovať sloboda, experiment a zmena prostredia. Rogue pridal zaujímavý pohľad z opačnej strany konfliktu a Unity zase odhalil riziká príliš rýchleho vývoja a technicky nepripraveného vydania. Táto etapa bola preto pre značku veľmi dôležitá. Priniesla veľké úspechy, ale aj vážne varovanie, ktoré Ubisoft nemohol ignorovať.
