Som
Tak ako tomu bolo pri prvom dieli, aj tentokrát sme sa dočkali PC verzie Death Stranding 2: On the Beach trochu oneskorene. Len po deviatich mesiacoch si tak môžu novinku legendárneho Hidea Kojimu, ktorý vzbudzuje pozornosť každým svojím novým kúskom, vychutnať ďalší hráči. Ako sa vydaril port na túto platformu a čo všetko prináša?
Hideo Kojima. Meno, ktoré asi netreba predstavovať žiadnemu hráčovi, a ak vám náhodou nič nehovorí, potom mám pre vás dobrú, respektíve zlú správu - záleží od uhla pohľadu. S hrami ste to nikdy nemysleli vážne a nakoľko patríte skôr k sporadickým záujemcom, pokojne môžete smerovať svoj záujem iným smerom a ušetríte svoj drahocenný čas. Toľko krátka vsuvka na úvod, keďže popisovať do hĺbky štýl tohto japonského vývojára bude pre väčšinu zbytočné. Len málokto dokáže takto miešať hlboké myšlienky s absurdne pôsobiacimi vsuvkami, filozofické metafory s lacnými popkultúrnymi parafrázami, či podnetne vystavané dialógy s až komicky naivnými. A predsa mu to nejakým spôsobom vychádza.
Inak na tom nie je ani druhý Death Stranding, ktorý priamo nadväzuje na svojho predchodcu. Nakoľko však predošlý diel nekončil žiadnym cliffhangerom, teoreticky môžu do pokračovania naskočiť aj noví hráči a nemusia sa v deji nijak zvlášť strácať. Na hlavného hrdinu Sama Bridgesa, ktorý sa vzdal práce kuriéra v svete zničenom „Prílivom smrti“, tak čaká staronová hrozba a ďalšie rozširovanie chirálnej siete – tentokrát na území Mexika a Austrálie. Dôjde i na návrat viacerých dobre známych postáv, no hoci dvojka v podstate pokračuje v rozvíjaní načrtnutých dejových línií, činí tak menej experimentálnym spôsobom. Väčší dôraz na postavy a emocionálnejšie dianie tak budú mať zrejme za následok, že sa na hru jednoduchšie aj napoja tí, ktorí s tým mali minule problém.
Niečo podobné platí aj z herného hľadiska. Podobne ako jednotka, aj Death Stranding 2: On the Beach je totiž akýmsi simulátorom kuriéra v postapokalyptickom prostredí a jadro sa teda skutočne nemení. Diabol sa však skrýva v detailoch a hoci pôsobí všetko od začiatku až príliš povedome, rýchlo si začnete všímať všemožné vylepšenia. Od prepracovanejšieho súbojového systému, na ktorý hra pritom stále nekladie prehnaný dôraz, pohodlnejšieho cestovania prostredím a mnohým ďalším quality of life zmenám, ktoré možno iba oceniť. Skutočne je cítiť, že Kojima Productions si vzali časť feedbacku k srdcu, vďaka čomu mohli ponúknuť ešte o niečo vyladenejší zážitok ako minule.
Stále však ide o vstup do tej istej rieky, kde sa už vytratil moment prekvapenia, a to čo pôsobilo pred siedmimi rokmi sviežo, je už dnes tak trochu stávkou na istotu. Áno, u hry ako Death Stranding, ktorá sa nesnaží každým aspektom podliezať svojmu záujemcovi a len tempo je občas skutočne pomalšie, to môže pôsobiť trochu bizarne, no predsa je tomu tak. I preto sa zrejme dočkala podobného osudu ako God of War Ragnarök či The Legend of Zelda: Tears of the Kingdom, ktoré ani napriek nesporným kvalitám nemali až taký dopad na herný svet ako im priamo predchádzajúce časti. To je však len krátke zamyslenie a viac by som už príbeh ani hrateľnosť asi nerozoberal. Ak vás tieto aspekty zaujímajú viac, odporučím vás na vlaňajšie recenzie PlayStation 5 verzie a my sa už poďme spolu pozrieť na gro a teda samotný počítačový port.
Na rozdiel od prvej časti, ktorá bola prvotne vydaná na PlayStation 4, pokračovanie je vizuálne plne prispôsobené možnostiam jej nástupcu. Už prvý Death Stranding bol vizuálne veľmi kvalitný, no dvojka je na tom ešte lepšie. Úvodný prelet Mexikom plynulo prechádajúci do samotného hrania, dokázal vyraziť dych už na konzole od Sony a i ja sám som musel uznanlivo prikyvovať hlavou. Oblasť Austrálie pre zmenu hýri rôznymi farbami, čo je výrazný rozdiel oproti melancholickejšej jednotke inšpirovanej islandskou prírodou. Na PC hra pritom vyzerá papierovo ešte o niečo lepšie, čo je dané využitím grafických technológií od NVIDIe, AMD a Intelu. Rozhodnúť sa môžete pre ktorúkoľvek z nich, či už je to DLSS, FSR alebo XeSS (osobne dlhodobo uprednostňujem FSR) a výsledkom bude ešte o niečo ostrejší obraz kombinovaný s neobmedzeným frameratom, čo grafickí fajnšmekri nepochybne privítajú.
Na svoje si prídu aj majitelia ultraširokých monitorov a pokiaľ sa vyžívate v rôznych panorámach, k dispozícii je dokonca superširoký formát 32:9. Je síce na polemiku, koľko ľudí ho reálne využije, no kritizovať hru za túto možnosť nebude hádam nikto. Titul dokonca podporuje aj 3D zvuk prostredníctvom technológií Dolby Accces, Sound Unbound, alebo Windows Sonic, v tomto prípade len pre slúchadlá. Kvalitný je aj štandardný zvuk, no pokiaľ si žiadate čerešničku na torte a máte tú možnosť, potom smelo do toho.
Čo sa týka ovládania, hra bola plne prispôsobená ovládaniu na klávesnici a myši, čo by malo byť v prípade portov štandardom, no rovnako môžete využiť aj ovládač od Sony, DualSense Edge s haptickou odozvou. Ten som, bohužiaľ, neskúšal, takže to neviem posúdiť na vlastnej koži, no ide o mimoriadne kvalitný ovládač a nemám dôvod neveriť, že to s ním nebude fungovať lepšie ako na jednotke s hviezdičkou. Využitie klávesnice a myši mi každopádne prišlo bezproblémové. Death Stranding 2 nie je práve jednoduchá hra, čo sa týka ovládania, využíva sa množstvo kláves a dobrou správou je možnosť vytvárať si vlastné klávesové skratky.
Súbežne s vydaním na PC platformu sa inak hráči dočkali veľkého updatu, ktorého súčasťou je ako nová náročnosť, tak z PlayStation 5 verzie pôvodne vyhodené live action scény (áno). No toto sa týka všetkých verzií hry, takže sa pri tom nebudem pridlho zdržovať. My sa však poďme pozrieť na technickú kvalitu portu a či teda všetko beží ako má. Odpoveď však nebude úplne jednoznačná a záležať môže aj od toho, aký máte vlastne hardvér. Aby sme si každopádne ujasnili, nie je to žiadna tragédia, štandardne všetko funguje ako má, no mohlo to byť aj o niečo lepšie.
Dobrou správou je, že titul zrejme rozbeháte aj na menej výkonných zostavách, no v tom prípade sa budete musieť logicky uspokojiť s nižšími nastaveniami. Death Stranding 2 je inak prvou hrou na Decime engine využívajúcou Ray Tracing, no našiel som i tvrdenia, že pri bežnom hraní to až tak necítiť. Sem-tam navyše môže spôsobovať menšiu nestabilitu, či poklesy fps a toto hlásia aj tí, čo využívajú upscaling technológie. No znova, záležať to môže a nemusí na konkrétnej zostave. Sám som mal vo veľmi ojedinelých prípadoch problém so stutteringom a pri prvom spustení mi hra asi po hodine spadla s tým, že využíva priveľa VRAM. V tomto aspekte by som pritom nemal mať aspoň papierovo problém, no zníženie vybraných nastavení ho zdá sa vyriešilo. Aby som to teda zosumarizoval, skutočne to nie je zlé, ale vy možno budete mať zase o niečo odlišný zážitok ako ja.
Death Stranding 2: On the Beach je každopádne výborným pokračovaním, aj keď sa už vytratil efekt nového. Obecne však platí, že vďaka novým možnostiam pôsobí o niečo prístupnejšie a pokiaľ viete, čo presne môžete očakávať od hry Hidea Kojimu, nemali by ste byť vonkoncom sklamaní. Ani PC port mu nerobí vyloženú hanbu a menšie technické problémy sa vychytajú časom. Za mňa teda pripájam odporúčanie a jediným výraznejším negatívom môže byť azda len trochu vyššia cenovka. S niečím takým však treba v dnešnej dobe počítať.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Sony
