Directive 8020 - Vesmírna paranoja

V posledných 10 rokoch sa interaktívne filmy medzi hráčmi tešia značnej popularite, aj keď, samozrejme, nájdu sa aj zarytí odporcovia tohto videoherného žánru. Najmä na poli hororov si najväčšie renomé vyslúžila séria The Dark Pictures od štúdia Supermassive Games, ktorá sa aktuálne dočkala svojho piateho dielu. Ten síce priamo nenesie názov tejto série, ale je s ňou viac-menej prepojený a hneď po svojom spustení vám to vždy predostrie. Nový diel prichádza s mnohými zmenami či novinkami, ktorými sa snaží sériu osviežiť čerstvými nápadmi, keďže autori sa naďalej snažia docieliť rovnaký úspech ako pri svojej prvotine v rámci interaktívnych filmov, Until Dawn, ktorý je dodnes medzi hráčmi ich najlepšie hodnotenou hrou. Directive 8020 tak prichádza v prvom rade so zaujímavými kulisami, čím sa v rámci série prvýkrát vydávame do vesmíru. Podarilo sa im však dosiahnuť svoj cieľ, či tu máme len ďalšiu hru, na ktorú hneď po odohraní zabudneme?

Recenzovaná verzia: PC

Directive 8020 nás zavedie do relatívne blízkej budúcnosti, roku 2137, v ktorom sa ľudstvo vydalo ku hviezdam a postupne hľadá nové možnosti, kde by mohlo vytvoriť svoje kolónie. Vy sa tak zhostíte posádky vesmírnej lode, ktorá má byť predvojom kolonizačnej lode a má sa postarať o prieskum aktuálnych podmienok na planéte Tau Ceti f. Plány sú jasné a malo by ísť o jednoduchú vesmírnu prácičku (posádku však čakajú 4 roky spánku). Loď je takmer úplne automatická, no v priebehu plavby sa o ňu starajú 2 technici, ktorí majú po dorazení k cieľu prebudiť posádku. Z nudnej rutiny ich však jedného dňa preberie zásah asteroidom, ktorý v sebe nesie mimozemskú hmotu. A počítajte s tým, že rozhodne neprichádza v mieri. Na palube sa tak rozpútajú hrôzy, ktoré majú byť predzvesťou nadchádzajúcej katastrofy, keďže hmota sa nekontrolovateľne šíri a prináša so sebou monštrá z tých najhorších nočných môr. Predpokladám, že je už dávno známe, čo nás v tomto dieli čaká, preto rovno poviem, že nás čaká poriadne paranoidný zážitok na spôsob The Thing (Vec).

Mimozemská hmota je schopná na seba zobrať podobu niektorého člena posádky a dokonca sa aj správať ako on, čím sa dokáže infiltrovať do radov posádky. Postupne tak nikto nebude vedieť, kto je človek a kto votrelec. A dokonca ani vy ako samotný hráč. Spracovanie mimozemšťanov je v tomto prípade vcelku desivé. K tomu si pripočítajte všadeprítomnú biomasu, ktorá sa snaží neustále replikovať ľudí alebo skôr ich časti. V druhej polovici hry sa tak budete pohybovať po infikovanej palube pokrytej neustále sa pohybujúcou hmotou. Škoda len, že samotní mimozemšťania nie sú rovnako desiví. Aspoň z môjho pohľadu hre chýbajú drastickejšie hororové výjavy, ktoré mi prišli v tomto dieli fakt asi aj najslabšie. Napriek tomu, že sci-fi zameranie poskytuje vývojárom prakticky neobmedzené možnosti, tak Directive 8020 obsahuje len minimum wau momentov, ktoré by ma prinútili sa k hre časom vrátiť.

Rovnako ako aj v predošlých dieloch, väčšina hrateľnosti pozostáva z dialógov medzi členmi posádky. Tie však často pôsobia dosť strojene a bez života. Napriek tomu, že prvá polovica hry je dosť rozťahaná, o jednotlivých postáva sa toho dozviete len minimum. Dovolím si povedať, že na konci hry mi bolo viac-menej jedno, kto prežije, a to som sa postaral o to, že mi ostala nažive celá posádka. Z jednotlivých dialógov, prípadne mailov naprieč hrou, sa o jednotlivých postavách takmer nič nedozviete. Dialógy sú tiež značne okresané, na výber máte len dve možnosti a len v minime rozhovorov môžete ostať ticho. K tomu ako päsť na oko pôsobí aj to, že v prvej polovici hry je jednou z možností väčšinou „zavtipkovať“. Ide o primárnu záležitosť tejto série, ktorá jednoznačne prešla značným downgradom, čo sa jednoznačne podpisuje aj na znovuhrateľnosť. Charakter jednotlivých postáv je v tomto prípade obmedzený len na tri základné charakteristické črty. K tomu si nebudujete prakticky žiadny vzťah s ostatnými postavami, len sa vám mení stav týchto čŕt. Bežné diskusie s členmi posádky sú vo veľkej miere vymenené za komunikáciu cez chat. Kedy si priebežne píšete s ostatnými vrátane votrelcov.

Ďalším základným herným mechanizmom tejto série sú Quick Time Eventy, tie tu, samozrejme, nesmú chýbať. No taktiež prešli značnými úpravami, čo asi mnohých hráčov poteší, no za mňa vo veľkej miere definujú túto sériu. QTE sú tak v Directive 8020 len minimálne a povedal by som, že sú aj vcelku jednoduché. Namiesto nich vás však čakajú novinky v podobe hackovania dverí a presmerovávania energie. Najmä spomínané hackovanie je tiež svojím spôsobom QTE, keďže musíte správne poskladať zámok dverí. Je to zaujímavé spestrenie, ktoré sa k sci-fi tematike hodí, no nepríjemnú pachuť z redukovania herných možností to veľmi neprebije.

Najvýraznejšou zmenou si však prešiel voľný pohyb. Ten sa drží toho, čo sme už mohli cítiť v The Devil in Me. V hre je tak výrazne viac a dlhšie trvajúcich pasáži s prieskumom okolia, než tomu bolo v prvých dieloch série The Dark Pictures. Výrazným plusom voľného pohybu je tentokrát to, že sa vývojári konečne vykašľali na filmový režim s orezaným obrazom v tomto móde. V hre tak už nemusíte neustále bojovať s kamerou, aby ste čo najplynulejšie preskúmali svoje okolie. Voľný pohyb bol však rozšírený o nový herný mechanizmus, ktorým je stealth. Ten sa tu stáva dosť diskutabilným mechanizmom pre tento videoherný žáner. V žánri založenom primárne na QTE a dialógoch aspoň za mňa nemá miesto. Keď si budem chcieť zahrať hru so stealthom, siahnem po Hitmanovi či Styxovi. V tomto prípade skôr zaužívané herné mechanizmy v značnej miere utrpeli na tejto voľbe tvorcov. K tomu však počítajte s tým, že stealth je v Directive 8020 veľmi zle vyladený. Momentov, keď sa potrebujete niekde v tichosti prešmyknúť, je v hre až prehnane veľa. Umelá inteligencia protivníkov je však na zaplakanie, niekedy si vás nevšimnú, ani keď stojíte priamo pred nimi, inokedy sa k vám rozbehnú aj cez celú miestnosť. Veľmi často sa stáva, že sa niekde zostanú točiť na mieste, hlavne vtedy, keď vás už odhalili. Ak vás však nájdu, čaká vás QTE, po ktorom od nich len utečiete a pokračujete ďalej. Pokiaľ teda viete, kam máte ísť, necháte sa chytiť, uspejete v QTE, a len sa presuniete ďalej, čím celý stealth prakticky odignorujete.

Príbeh interaktívnych filmov vždy vo veľkej miere závisí od rozhodnutí hráčov. Rovnako je tomu aj v tomto prípade. Directive 8020 však prichádza s novinkou. Ak vám niektorá postava zomrie alebo sa rozhodnete v istom úseku postupovať inak, v hernej ponuke sa môžete vrátiť pred tento moment a zmeniť tak smerovanie vašej hry. Takto sa teda z tohto dielu vytráca strach o vaše postavy, keďže vždy sa môžete vrátiť pred zlomový okamžik a svoje postavy zachrániť. Zároveň, ak vás zaujíma, ako by mohli vyzerať ďalšie konce, je to jednoduchší spôsob, ako to docieliť. Bol to zaujímavý a trochu odvážny nápad, no za mňa má rozhodne zmysel a vítam ho. Tieto hry hrávame vždy viacerí a často sa stávalo, že niekto omylom (či náročky) učinili zlé rozhodnutie, čo viedlo k smrti niektorej postavy, takto sa teda v lokálnom multiplayeri nemusíte báť, že vaši spoluhráči učinia rozhodnutia, ktoré vás budú hnevať až do konca príbehu.

Oproti predošlým dielom série má Directive 8020 jeden výrazný rozdiel. Bola z neho odstránená postava rozprávača. V každej hre od Supermassive Games sa takáto postava vyskytovala. Práve v sérii The Dark Pictures sa sprievodnou postavou stal Kurátor. Išlo o postavu, ktorá charakterizovala sériu a svojím pričinením dopomáhala udržiavať správnu atmosféru. Áno, herec, podľa ktorého bola táto postava vymodelovaná zomrel, no ani Until Dawn či The Quarry ho nepoužívali, takže aj v tomto prípade ho mohli vymeniť za niekoho iného, čo sa však v tomto prípade nestalo. Môžeme to brať ako pietnu spomienku na daného herca, no rozhodne nejde o najšťastnejšie rozhodnutie. Namiesto prerušení z pohľadu rozprávača je príbeh prerušovaný krátkymi udalosťami z blízkej budúcnosti, po ktorých sa naspäť vrátite do prítomnosti. Tento spôsob rozprávania príbehu mi prišiel zbytočne rušivý a nijako príbehu nepomáhal.

Directive 8020 teda rovnako ako predošlé diely obsahuje multiplayer. Ten bol však taktiež pozmenený, no nie v dobrom slova zmysle. Opäť tak môžete hru hrať viacerí s tým, že si určíte, kto bude ovládať ktorú postavu. Na výber máte zo šiestich postáv, hoci členov posádky je viac. Čím sa dostávame k tomu, že reálne budete ovládať len časť posádky, hoci na vašich rozhodnutiach závisí, či na konci prežijú. Napriek tomu, že sa zvýšila cena oproti predošlým dielom, počítajte s tým, že z Directive 8020 vypadli online funkcie. Ak ste túto sériu radi hrávali v online kooperatívnom režime alebo prostredníctvom Remote Play Together, v tomto prípade na to môžete zabudnúť.

Keďže sme mali na recenziu k dispozícii PC verziu, je na mieste sa vyjadriť aj k technickému stavu. Grafika a úroveň detailov na veľmi dobre úrovni, prostredie lode či v neskoršej časti planéty pôsobí veľmi detailne vrátane jednotlivých efektov. Pôvodne som chcel dosť nepekne zvoziť optimalizáciu pod čiernu zem, keďže v deň vydania mi hra išla poriadne mizerne – s frame generátorom na 40 fps, čo je pri 4070 ti veľmi nízke skóre. Niekoľko dní neskôr som sa však dočkal aktualizácie, ktorá vraj upravovala optimalizáciu, po nej sa mi tak framerate zvýšil dvojnásobne a prepady fps prakticky ustali. Takže aspoň za toto si za mňa zaslúžia palec hore. Zvuková stránka, ale najmä hudobná zložka, je asi najlepšou zložkou tohto titulu, čo veľmi príjemne dotvára hororovú atmosféru. Najväčším technickým problémom Directive 8020 sa tak stáva zamŕzanie hry, čo vedie k jej reštartu. To sa mi však stávalo až v posledných dvoch kapitolách. Verím, že aj toto sa im podarí časom doladiť. Celkovo tak môžem povedať, že práve technický stav hry, ktorý má najväčší dopad na hernú atmosféru, je najväčším pozitívnym bodom tohto titulu.

Záver recenzie sa mi v tomto prípade píše veľmi ťažko. Dá sa povedať, že som fanúšikom vesmírneho sci-fi, kvôli čomu ma táto hra aj bavila. Jej nedostatky sú však neprehliadnuteľné a akokoľvek sa snažím hru vnímať pozitívne, neviem nájsť jeden dôvod, prečo by som si ju mal niekedy v budúcnosti zopakovať. Keď si zhrniem všetko, čo som napísal, z Directive 8020 je cítiť, že vývojári sa snažili do hry zakomponovať nové nápady, no za cenu obmedzovania starých dobrých mechanizmov, na ktoré si už hráči zvykli. Hra tak prešla v mnohých ohľadoch skôr downgradom, čo má veľmi zlý dopad na záverečné hodnotenie. Za mňa tak ide o jeden z najslabších dielov tejto série, no fanúšikov sci-fi by mohol potešiť.