The Big Hollow 1982 - Nástenková detektívka

Detektívny žáner je v hernom svete neustále veľmi populárny. Hráči sa radi ujmú roly vyšetrovateľa, ktorý potrebuje rozlúštiť záhadu a na základe správnych dedukcií odhaliť pravdu. Kým sa ale niektorí hádajú, či je lepším detektívom Sherlock Holmes alebo Hercule Poirot, občas sa objavia tituly, ktoré prídu s niečím trochu iným. Minulý rok sme tu mali nezávislý titul Little Problems: A Cozy Detective Game, kde sme mali za úlohu dôkladne preskúmať prostredie, a tento rok prichádza The Big Hollow 1982, ktorý nás z terénu presunie priamo k nástenke.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavným hrdinom je mladý vyšetrovateľ Desmond, ktorý sa počas návštevy kancelárie svojej nadriadenej rozhodne preukázať svoje schopnosti v praxi. Na nástenke objaví fotografie z dvoch rôznych miest činu a po krátkom skúmaní usúdi, že by mohlo ísť o prácu sériového vraha. Šéfka ho však pri tom prichytí. Namiesto toho, aby ho potrestala, sa rozhodne podrobiť ho skúške. Spolu s ňou tak analyzuje stopy, snaží sa nájsť odpovede na dôležité otázky a napokon sa dopátrať k identite vraha, ktorú už ona dávno pozná.

Hneď na úvod by som mal spomenúť, že pokiaľ si chcete užiť vyšetrovanie v teréne alebo príbehovú adventúru, The Big Hollow 1982 možno nebude ideálnou hrou práve pre vás. Jedna vec je zbierať stopy, skúmať ich a vytvárať možné závery, no niečo úplne iné je stáť pred nástenkou a snažiť sa na základe detailov vydedukovať správne riešenia. Tie sú niekedy relatívne jednoduché, inokedy mi však dali skutočne poriadne zabrať. Je preto potrebné mať aj istú dávku trpezlivosti.

Všetko podstatné budete mať často priamo pod nosom. Či už na fotografiách, alebo vo svedeckých výpovediach, ktoré si budete môcť vypočuť. Hra vám dokáže vytvoriť pomerne jasný obraz o udalostiach z daného dňa, no už je len na vás, či sa vám ich podarí správne pospájať. Síce vám nedovolí robiť nesprávne závery, no nájsť to správne riešenie býva niekedy vskutku náročné. Ako príklad môžem uviesť situáciu, keď som mal určiť, prečo jeden z podozrivých nemôže byť vrahom. Detail, ktorý to dokazoval, bol neuveriteľne nenápadný a pritom úplne zrejmý.

Po stránke hrateľnosti teda s hrou nemám zásadnejší problém. Všetko funguje tak, ako má, jednotlivé kombinácie dávajú zmysel a musím priznať, že samotné vyšetrovanie aj celý prípad sú inteligentne vystavané. Odhalenie vraha je veľmi dobre spracované a jeho identita ma dokonca celkom prekvapila. Uvažoval som totiž úplne opačným smerom a navyše stopy, ktoré som pozbieral, moje úvahy do istej miery podporovali. Až neskôr si človek uvedomí, aké dôležité detaily vlastne prehliadol.

Kde si ale hra u mňa pozitívne body nezískala, sú dva podstatné nedostatky. V prvom rade je to tempo. Tým, že je celý prípad oklieštený na jednu nástenku a neustále len skúmate stopy, pričom musíte nájsť tie správne súvislosti, sa z toho chvíľami môže stať aj hra o hádaní. Keď sa navyše zaseknete, budete mať pocit, že sa všetko nepríjemne vlečie. Ak patríte medzi milovníkov detektívok, určite nebudete chcieť riešiť veci skúšaním všetkého na všetko. No niekedy to môže byť jediný spôsob, ako sa posunúť ďalej.

Nepomáha tomu ani fakt, že hra obsahuje len obmedzené množstvo nadabovaných dialógov. Práve tie by pritom mohli jednotlivé situácie viac oživiť a dodať im lepšiu atmosféru. Najmä keď budete môcť počúvať aj pásky z výsluchov. Je preto trochu zvláštne, keď z nich nepočuť prakticky žiadny hlas. Navyše tie repliky, ktoré v hre sú, budete počúvať neustále dookola. Miestami je skutočne únavné stále počúvať svoju šéfku hovoriť: "Back to it, Desmond." Tú vetu som počas hrania počul toľkokrát, že by som ju už ani nedokázal spočítať.

Prekážal mi ešte aj jeden menší detail. Napriek tomu, že hra pracuje s dvoma obeťami, väčšinu času sa budete sústrediť len na jednu z týchto vrážd. Rozumiem tomu, že ponúka viac kľúčových stôp a navyše ide o obeť, pri ktorej sa dozvieme veľmi dôležitú informáciu, no aj tak som počas hrania dúfal, že sa neskôr vrátime aj k druhej obeti a jej prípad nejako zapadne do celkového obrazu. Inak totiž pôsobí skôr ako zbytočná vsuvka.

Musím však veľmi vyzdvihnúť, že som sa tentoraz skutočne cítil ako vyšetrovateľ. Určite ma viac baví skúmať terén, zaisťovať dôkazy a postupne objavovať nové stopy. Rovnako si ale človek pri hre, ako je táto, uvedomí, že najväčšia časť práce prichádza až po opustení miesta činu. Treba všetko dôkladne preskúmať, zanalyzovať a prísť na to, čo na mieste činu nesedí, v ktorých bodoch svedkovia klamali a podobne. Je to práve tá mravčia robota, bez ktorej sa žiadne vyšetrovanie nezaobíde.

Po vizuálnej stránke si tiež myslím, že tvorcovia odviedli veľmi dobrú prácu. Hra vyzerá solídne, fotografie, ktoré som skúmal, pôsobia detailne a atmosféra osemdesiatych rokov je veľmi citeľná. Navyše miesta činu pôsobia skutočne špinavo a rovnaký dojem vo mne zanechalo aj prostredie, v ktorom obeť žila. Napriek tomu, že si neužijeme veľké množstvo prostredí ani množstvo objektov na skúmanie, vôbec mi to neprekážalo. Niekedy totiž aj obyčajné fotografie skrývajú viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Celkovo ide o solídne spracovanú detektívku, ktorá možno nesadne každému, no pokiaľ radi skúmate stopy a hľadáte medzi nimi súvislosti, The Big Hollow 1982 vás na pár hodín určite pohltí. Záver navyše naznačuje možnosť pokračovania, ktorému by som bol celkom otvorený. Možno sa mi dovtedy podarí zdokonaliť svoje vyšetrovateľské schopnosti a tentoraz by som vraha odhalil bez väčších problémov. Koniec koncov, všetci sa neustále učíme a zdokonaľujeme.