The Occultist – Kyvadlo odhalí pravdu

The Occultist ma zaujal už v momente, keď bol predstavený prvý trailer. Všetko nasvedčovalo tomu, že pôjde o atmosférou nabitý titul, v ktorom budeme čeliť agresívnym duchom, no vďaka schopnostiam hlavného hrdinu dokážeme nadprirodzeným silám aj vzdorovať a z nebezpečných situácií vyviaznuť. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že trailer má skôr cinematický charakter, no po dohraní môžem povedať, že výsledná hra sa od tejto vízie až tak výrazne neodchyľuje. Možno nejde o horor plný akcie, no to z neho nerobí o nič menej zaujímavý zážitok.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh sleduje paranormálneho vyšetrovateľa Alana Rebela, ktorý prichádza do mesta Godstone pátrať po svojom zmiznutom otcovi Gabrielovi. Okrem jeho hľadania sa snaží pochopiť, čo sa na tomto odľahlom ostrove vlastne stalo. Jeho hlavným nástrojom je okultistické kyvadlo, ktoré mu pomáha odhaľovať skryté tajomstvá, pričom postupne objavuje aj jeho ďalšie schopnosti. Na ceste mu pomáhajú aj duchovia niektorých obetí, ktorí túžia zlomiť kliatbu uvrhnutú na mesto. Hoci im to život nevráti, aspoň môžu konečne nájsť pokoj.

Scenár síce pracuje s viacerými známymi motívmi, no napriek tomu si hra dokázala udržať moju pozornosť počas celého priebehu. Bol som zvedavý, kam sa príbeh posunie a čo presne stálo za skazou mesta Godstone. To svojou atmosférou pripomína ruiny známeho Silent Hillu a jednotlivé lokality veľmi efektívne budujú napätie.

Prostredia sú spracované veľmi dobre a každé z nich má čo ponúknuť. Už úvodná návšteva farmy naznačuje silný hororový zážitok, počas ktorého odhalíte temnú rodinnú tragédiu. Ide však len o začiatok – sirotinec ukrýva množstvo znepokojivých tajomstiev, cirkus pôsobí znepokojivo pod povrchom svojej farebnosti, nemocnica tradične pracuje s nepríjemnou atmosférou a honosné komnaty vo vile mi pripomenuli zámok Dimitrescu z Resident Evil: Village. Vizuálne ide o veľmi pôsobivé lokality, ktoré je radosť preskúmavať. Jedinou výhradou zostáva nemocnica, ktorá je pomerne malá a mohla ponúknuť viac priestoru pre silnejšie hororové momenty.

Oceňujem, že hra nestavia na akcii, ale skôr na prvkoch walking simulátora doplneného o množstvo hlavolamov. Ich riešenie ma bavilo a vo väčšine prípadov sú logicky uchopiteľné. Občas som sa síce zasekol, no spravidla išlo o moju vlastnú nepozornosť. Výnimkou bol hlavolam s makeupom – samotné riešenie nie je zložité, no jeho správna aplikácia bola prekvapivo neintuitívna a strávil som pri ňom viac času, než by som očakával.

Hoci hra nekladie dôraz na akciu, nebezpečenstvo je stále prítomné. V jednotlivých lokalitách narazíte na agresívne duše aj mechanické deti s bombami. Väčšinou však stačí vyhnúť sa im alebo utiecť. Za zmienku stoja aj boss súboje, ktoré sú v súlade s celkovým konceptom postavené skôr na logike než na priamom boji. Protivníkov musíte prekabátiť a využiť ich slabiny vo svoj prospech.

Dôležitú úlohu zohráva aj kyvadlo, ktoré postupne získava nové schopnosti. Okrem odhaľovania skrytých prvkov vám umožní manipulovať s časom, ovládať zvieratá či interagovať s prostredím novými spôsobmi. Najviac ma bavila práca s vranami, ktoré dokážu priniesť nedostupné predmety alebo pomôcť pri riešení hádaniek. Škoda len, že ich pohyb je miestami obmedzený a vyžaduje presné načasovanie.

Výrazným pozitívom je hudobný sprievod, ktorý je počas celej hry vynikajúci. O to viac poteší, že sa na ňom podieľali členovia bratislavskej filharmónie, a to vrátane vokálnych pasáží. Osobitne by som vyzdvihol skladbu „Whitney“, ktorá pôsobí ako temná variácia na Tichú noc a dokonale dotvára atmosféru. Soundtrack ako celok patrí medzi najsilnejšie stránky hry.

Silná je aj vizuálna stránka, ktorá miestami pôsobí na úrovni AAA produkcie. Prostredia sú detailné a živé, pričom technická stránka ma príjemne prekvapila – hra bežala plynulo aj na vyšších nastaveniach bez výraznejších problémov. Objavil som síce niekoľko drobných grafických nedostatkov, no tie celkový dojem nenarušili.

Zaujímavým prvkom je aj denník, do ktorého si Alan zapisuje priebeh vyšetrovania. Nejde len o obyčajné textové poznámky – denník obsahuje aj ilustrácie, ktoré mu dodávajú osobitý charakter a spríjemňujú jeho prehliadanie. Vzniká síce otázka ako by mal Alan na to všetko čas, ale to je nepodstatný detail.

Fanúšikov adventúr poteší aj plný dabing. Hlavnému hrdinovi prepožičal hlas Doug Cockle, známy ako Geralt zo série The Witcher. Jeho výkon je solídny, hoci niektoré dialógy pôsobia miestami trochu rozpačito. Pochvalu si zaslúžia aj Deryn Oliver (Whitney) a Alex Furness (Minerva Redlerová).

Ak by som mal hre niečo vytknúť, zamrzí absencia výraznejšieho vplyvu hráča na dianie. Očakával som možnosť aktívnejšie pomáhať jednotlivým dušiam, podobne ako v titule In Sound Mind, no hra takýto prvok neponúka.

Rovnako je škoda, že hra nedokáže vybudovať pocit nebezpečenstva. Občas na mňa nejaké strašidlo nepríjemne vyskočilo a zľakol som sa. No to by nemali byť najstrašidelnejšie časti hry. V nemocnici musíte utekať pred duchom Whitney, no ublíži vám iba na chodbe. Všetky ostatné miestnosti sú bezpečné. V sirotinci zase strážia uličky spomínané mechanické bomby, no v momente ako k vám príbehnú stačí utiecť a nič sa vám nestane. Jednotlivé lokality a hudba obsiahnutá v nich síce dokážu vytvoriť atmosféru, no je potrebné, aby sme mali pocit, že nám skutočne hrozí nejaké veľké nebezpečnstvo.

Menším nedostatkom je aj absencia systému nápovedy. Hoci väčšina hlavolamov je logická, pri niektorých som sa zbytočne zasekol. Jednoduchý mechanizmus, ktorý by hráča jemne nasmeroval, by bol vítaným doplnkom.

Napriek týmto výhradám sú moje dojmy z The Occultist veľmi pozitívne. Hra dokáže zo svojho konceptu vyťažiť maximum – ponúka kvalitnú atmosféru, zaujímavé mechaniky, solídne vystavaný príbeh a výborný audiovizuálny sprievod. Ak hľadáte hororový titul s dôrazom na objavovanie a hlavolamy, The Occultist je rozhodne hrou, ktorá stojí za pozornosť.