Tides of Tomorrow – Po stopách predošlých hráčov

Štúdio DigixArt sa už v roku 2021 ukázalo ako mimoriadne talentovaný tím herných vývojárov, keď predstavilo titul Road 96. Bolo fascinujúce sledovať osudy viacerých neznámych hrdinov, ktorí prostredníctvom svojich rozhodnutí a stretnutí s dôležitými postavami postupne vytvárali silný príbeh plný zaujímavých zvratov. Tides of Tomorrow na tento koncept nadväzuje, no zároveň prináša jednu zásadnú novinku. Tentoraz totiž nebudete sledovať iba vlastný príbeh, ale aj stopy hráčov, ktorí hru absolvovali pred vami. Rovnako tak aj vaše rozhodnutia ovplyvnia skúsenosť tých, ktorí sa rozhodnú nasledovať vás. Ako tento systém funguje v praxi? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh sa odohráva na planéte Elynd, kde veľká časť ľudstva zahynula počas katastrofickej potopy. Ani tí, ktorí prežili, však nemajú vyhrané. Život je na Elynde mimoriadne náročný a navyše ho ohrozuje nebezpečná nákaza známa ako „plastemia“, ktorá premieňa živé organizmy na plast. Svet je zaplavený odpadom, moc držia v rukách tí najsilnejší a jedinou nádejou na záchranu ste vy. Hráči sa ujímajú úlohy takzvaných Tidewalkerov, ktorých cieľom je priniesť Elyndu späť prosperitu a zachrániť ju pred plastemiou. Jedinou látkou schopnou zmierniť symptómy je „ozen“, no jeho zásoby sú veľmi obmedzené. Má ľudstvo ešte šancu na prežitie?

Príbeh hry mi v mnohom pripomenul už spomínaný Road 96. Opäť sledujeme svet zmietaný vlastnými problémami a skupinu postáv, ktorých osudy sa postupne prepletajú, až si hráč dokáže vyskladať kompletný obraz udalostí. Zachovaný zostal aj výrazný spoločenský podtón – hra veľmi jasne naznačuje, kam môže ľudstvo smerovať, ak bude pokračovať v ničení planéty. Zároveň však ukazuje schopnosť človeka prispôsobiť sa a nájsť spôsob, ako prežiť aj v tých najťažších podmienkach. Neznamená to však, že cesta bude jednoduchá.

Čo sa postáv týka, tentoraz na mňa niektoré pôsobili o niečo stereotypnejšie. Dá sa povedať, že ak máte skúsenosti s post-apokalyptickými príbehmi s autoritatívnym režimom, viaceré archetypy dokážete rozpoznať veľmi rýchlo. Napriek tomu však postavy vďaka kvalitnému dabingu a celkovému spracovaniu dokázali pôsobiť presvedčivo. Často práve drobné detaily dodávajú charakterom osobitosť a v prípade tejto hry to platí dvojnásobne. Ak by som mal vybrať svoju obľúbenú postavu, bola by to Nahe, ktorej príbehová línia prináša niekoľko veľmi dobre napísaných konfliktov. Napriek tomu však musím uznať, že postavy z Road 96 pôsobili pestrejšie a zapamätateľnejšie.

Najzaujímavejším prvkom celej hry je však systém sledovania stôp iných hráčov. Môžete vidieť, ako sa rozhodli v konkrétnych situáciách, a následne sa rozhodnúť, či ich kroky zopakujete, alebo sa vydáte úplne opačnou cestou. Väčšinou tento koncept funguje veľmi prirodzene, no občas sa objavia momenty, ktoré pôsobia trochu naskriptovane. Napríklad som sa snažil opravovať všetky mosty a rebríky, aby ďalší hráči nemuseli míňať svoje zásoby šrotu. Spočiatku som sa dokonca hneval na hráčov, ktorí ich „zničili“, no neskôr som zistil, že poškodenie týchto objektov je do veľkej miery otázkou náhody. Most môže po vašom prechode fungovať bez problémov, no následne sa zrúti a hra oznámi, že ďalší hráč ho bude musieť opraviť. Nešlo teda o úmyselný vandalizmus, ako som si pôvodne myslel. Je však škoda, že tieto objekty následne už nie je možné opätovne opraviť.

Zaujímavé boli aj situácie, keď môj predchodca zanechal určitú oblasť v harmonickom stave, čo automaticky znamenalo, že ja som do nej priniesol chaos. Alebo momenty, keď som sa s niektorou postavou dohodol na konkrétnej úlohe, len aby som následne zistil, že ju už splnil niekto predo mnou, a ja som musel hľadať úplne iné riešenie. Príbeh vďaka tomu pôsobí dynamicky, no miestami som mal pocit, že hra tieto situácie tlačí trochu nasilu. Napriek tomu však dokáže príbeh ako celok priniesť viacero veľmi silných momentov a niekoľko naozaj vydarených prekvapení, ktoré v širšom kontexte fungujú výborne. Najvýraznejšie opäť v línii spojenej s Nahe.

Po stránke hrateľnosti si tvorcovia zaslúžia pochvalu. Ovládanie je jednoduché, intuitívne a spoľahlivé. Užijete si plavbu po mori, potápanie v ponorke aj niekoľko vydarených stealth sekcií. Všetko funguje presne tak, ako má, bez výraznejších obmedzení, a hra navyše občas pridá aj dávku adrenalínu v podobe naháňačiek, počas ktorých musíte čo najrýchlejšie uniknúť z nebezpečných oblastí. Potešení budú aj fanúšikovia pretekov, keďže hra ponúkne priestor otestovať si schopnosti aj v tomto smere.

Hoci hra neobsahuje výrazne náročné pasáže, problémy vám môžu spôsobovať zásoby. Fľaše ozenu, ktoré potrebujete na pokračovanie v hre, sú mimoriadne vzácne a zároveň drahé. Neustále preto musíte premýšľať nad tým, či budete myslieť iba na seba, alebo necháte niečo aj hráčom, ktorí prídu po vás. Ak totiž svojim nasledovníkom nezanecháte dostatok zásob, ich cesta bude výrazne náročnejšia. Hra však podľa mňa nedostatočne vysvetľuje fungovanie ukazovateľa zdravia. Dlhý čas som si myslel, že strata všetkých srdiečok znamená okamžitú smrť, čo však nie je úplne pravda. Hoci sa tým vystavujete väčšiemu riziku, automaticky to neznamená koniec hry. Keby som to vedel skôr, možno by som sa o zásoby delil oveľa ochotnejšie a nehral tak výrazne „survivalisticky“.

Veľkým prínosom je aj soundtrack, ktorý ponúka široké množstvo žánrových variácií. Nájdete tu kvalitné ambientné skladby navodzujúce správnu atmosféru počas pokojnejších či spirituálnejších momentov, ale aj energické techno skladby stavajúce na intenzite a dynamike. Nechýbajú ani pohodové plážové melódie so zvukom ukulele. Hudba sa počúva veľmi príjemne a dokáže výborne podporiť atmosféru jednotlivých scén.

Potešilo ma aj vizuálne spracovanie. Elynd pôsobí ako svet, v ktorom by sme jedného dňa skutočne mohli žiť. Roztopené ľadovce, oceány zaplavené odpadom a mikroplasty prítomné prakticky všade vytvárajú nepríjemne realistickú víziu budúcnosti. Zároveň však hra pracuje s veľmi peknou farebnou paletou a obloha miestami pôsobí až prekvapivo nádejne, akoby stále existovala šanca na záchranu. No mŕtve telá nakazených ľudí vás veľmi rýchlo vrátia do reality. Aj samotné postavy sú veľmi dobre nadizajnované a už na prvý pohľad dokážete odhadnúť ich charakter. Vizuál tak funguje výborne nielen po estetickej, ale aj rozprávačskej stránke.

V konečnom dôsledku môžem Tides of Tomorrow označiť za veľmi dobre spracovanú hru s výborne uchopenou hlavnou myšlienkou. Hoci ide o tému, ktorú sme už v minulosti videli viackrát, hra ju dokáže podať spôsobom, ktorý rezonuje a zanechá dojem. Jednotlivé postavy síce nie vždy prekračujú hranice žánrových stereotypov, no dokážu príbeh dostatočne presvedčivo predať. Samotný koncept sledovania stôp iných hráčov považujem za mimoriadne originálny a som zvedavý, či sa ho v budúcnosti rozhodnú využiť aj ďalšie štúdiá. Ide o veľmi zaujímavé prepojenie singleplayeru a multiplayeru, ktoré pôsobí sviežo a originálne. Ak vás tento koncept zaujal a zároveň ste si užili Road 96, Tides of Tomorrow by ste rozhodne nemali obísť. Aj keď sa budete musieť preniesť cez niekoľko stereotypnejších momentov, výsledný zážitok za to určite stojí.