Umelá inteligencia mení spôsob, akým organizácie čelia kybernetickým hrozbám. Zároveň však sama vytvára nové možnosti pre útočníkov. Vyplýva to zo správy AI Security Report 2026 spoločnosti Check Point, podľa ktorej AI už dokáže vykonávať rozsiahle časti kybernetických útokov s minimálnym zásahom človeka. Firmy pritom zavádzajú AI do svojich procesov rýchlejšie, než dokážu nastaviť pravidlá a bezpečnostné opatrenia potrebné na jej kontrolované používanie.
Výskumníci spoločnosti Check Point zaznamenali prípady, keď umelá inteligencia samostatne analyzovala napadnuté prostredie, vyhľadávala zraniteľnosti a vykonávala príkazy počas jednotlivých fáz útoku. Výrazným príkladom je incident zameraný na deväť mexických vládnych inštitúcií. Útočník pri ňom využíval dva komerčné AI nástroje – Claude Code na prienik do systémov a analýzu sietí a GPT-4.1 na spracovanie získaných údajov a plánovanie ďalšieho postupu. AI v rámci 34 útočných fáz vykonala spolu 5 317 príkazov.
Rýchlosť, s akou dokáže AI reagovať na nové hrozby, zároveň skracuje čas, ktorý majú organizácie na ochranu svojich systémov. Podľa reportu dokáže umelá inteligencia už v priebehu niekoľkých hodín od zverejnenia novej zraniteľnosti vytvoriť funkčný exploit, ktorý môže byť následne využitý pri útoku.
AI sa šíri vo firmách rýchlejšie než bezpečnostné pravidlá
Riziko však nevzniká iba v momente, keď AI využije útočník. Významným problémom je aj nekontrolované používanie umelej inteligencie priamo v organizáciách.
Priemerná firma dnes používa približne desať AI aplikácií mesačne, pričom časť z nich nemusí byť oficiálne schválená. Až približne deväť z desiatich organizácií každý mesiac zaznamená najmenej jednu vysoko rizikovú interakciu s AI.
Rizikovosť podnikových promptov navyše výrazne rastie. Podiel vysoko rizikových promptov sa za posledný rok zdvojnásobil – zatiaľ čo pred rokom pripadal približne jeden takýto prompt na 50 zadaní, dnes je to už približne jeden z 25.
Paradoxne pritom za veľkou časťou únikov údajov spojených s AI nemusia stáť hackeri. Problémom môže byť samotný používateľ, ktorý do schváleného AI nástroja vloží citlivé informácie v snahe získať presnejšiu alebo užitočnejšiu odpoveď. AI tak môže byť bezpečnostným rizikom aj v situácii, keď ju zamestnanec používa úplne legitímne.
AI komplikuje aj overovanie identity
Rozvoj generatívnej AI zároveň stiera hranicu medzi skutočným a umelo vytvoreným obsahom. Dnes už možno presvedčivo napodobniť nielen text a fotografie, ale aj hlas, tvár, dokumenty či video – a to dokonca v reálnom čase.
Výsledky testovania uvedené v správe ukazujú, aký náročný je tento problém. Odborníci dokázali identifikovať tváre vytvorené AI iba v približne 41 % prípadov. Spoliehať sa pri overovaní identity iba na vizuálnu kontrolu preto bude čoraz menej bezpečné.
Organizácie budú musieť viac využívať viacfaktorovú autentifikáciu a ďalšie formy overenia, ktoré nie sú založené na jedinom vizuálnom alebo hlasovom signáli. Pri citlivých požiadavkách môže pomôcť aj nezávislé potvrdenie prostredníctvom iného komunikačného kanála.
Obrana musí využívať rovnakú technológiu
AI tak podľa Check Pointu nepredstavuje iba ďalší nástroj v rukách útočníkov, ale zároveň mení samotné pravidlá kybernetickej bezpečnosti. Organizácie potrebujú vedieť, aké AI nástroje ich zamestnanci používajú, aké dáta do nich vkladajú a aké systémy sú s umelou inteligenciou prepojené.
„Kybernetická odolnosť v ére AI stojí na troch pilieroch: majte pod kontrolou spôsob, akým zamestnanci využívajú umelú inteligenciu, zabezpečte AI systémy, od ktorých závisia vaše procesy, a bráňte sa rovnako – pomocou AI,“ uzatvára Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point.
