Tretí Zaklínač pred piatimi mesiacmi oslávil jedenásť rokov svojej existencie. Dnes vieme, že nespochybniteľne prispel k skvalitneniu RPG žánru a doteraz je považovaný za nadčasovú ikonu prekonávajúcu aj novšiu produkciu. Z CD Projektu v podstate spravil absolútne hviezdy a bohov herného vývoja. Kniha Vlčí Stopou vydávaná exkluzívne na Xzone v rámci série Príbehy za obrazovkou sleduje udalosti, ktoré vzniku tohto klenotu predchádzali. Má zmysel sa do nej začítať?
Písal sa 19. máj 2015, keď vyšiel v pôvodnom vydaní The Witcher 3: Wild Hunt. V podstate nikto nebol pripravený na to, čo presne príde. Išlo síce o pomyselné finále trilógie, no predchodcovia ani zďaleka nespôsobili tak veľký rozruch, hoci im nemožno odoprieť fanúšikovský kult, obzvlášť v Európe.
Práve tretí diel definitívne zmenil herný priemysel od základov. Vytvoril totiž pomyselný benchmark. Žáner moderných RPG sa od tých čias porovnáva výhradne s touto hrou, ktorá je aj v súčasnosti obrovskou legendou a zásadným míľnikom pre minulé i aktuálne generácie nadšencov fantasy.
Vo víre piruety
Viete však, ako dlho sa tento diamant brúsil? Od prvých námetov cez koncepty až po konkrétne herné mechaniky? Práve tieto udalosti sleduje kniha Vlčí stopou – Historie vzniku hry Zaklínač 3: Divoký hon od novinára Zbigniewa Jankowskiho.
Je v podstate dobre známe, že podobné autorské zameranie môže byť často pomerne nudným výletom za vágnymi (striktne vecnými) informáciami a nezáživnými dátami so schopnosťou unudiť aj tých najpozornejších čitateľov.
Podarilo sa teda z potenciálne zaujímavej látky vyťažiť úplne maximum? Prípadne aj táto kniha trpí typickým neduhom knižných faktografií? Rovno na začiatok poviem, že na oboch tvrdeniach je zrnko pravdy.
Strieborný meč je na príšery
V prvom rade je dôležité napísať, že Vlčí Stopou bez jedného centa stojí 24 zlatých orénov (rozumejte eur). Trochu nadštandardná suma, no vzhľadom na plošný rast cien úplne všetkého je vlastne pochopiteľné, že sa aj z kníh postupne stáva prémiový tovar. Holt, v dnešnej ekonomike majú vedomosti svoju náležitú hodnotu.
Disponuje pritom masívnymi 544 stranami. To znamená, že za svoje ťažko zarobené peniaze dostanete slušnú porciu pútavého čítania. Zároveň je výhodné, že napriek textovej bohatosti sa s ňou veľmi príjemne cestuje, je totiž pomerne spratná.
V minulosti som na nesprávne rozmery už viackrát doplatil a keďže sa knihám venujem primárne mimo domova, práve takúto praktickosť vyhľadávam.
Hlavne však ide o klasický paperback, takže sa nemusíte obávať, že by ste ju výraznejšie pocítili pri dlhšom čítaní alebo (pri cestovaní) v útrobách batohu, čo považujem za výhodné.
A oceľový zas na ľudí
Mierne ma zamrzel fakt, že konkrétnym kapitolám nepredchádzajú žiadne tematické ilustrácie alebo aspoň fotografie jednotlivých vývojárov. Umožnilo by to čitateľovi lepšie spoznať tváre stojace za vtedajším CD Projektom.
Na začiatku segmentov je vždy obrázok meča, no ten sa nijakým spôsobom nevariuje. Je to škoda, keďže zrovna toto univerzum prekypovalo autentickou stredovekou estetikou už v pôvodných poviedkach. Tej tu v praxi niet.
Chápem, že by sa v takom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou navýšila cena knihy, no rozprávanie by sa vďaka tomu stalo o čosi záživnejším a dynamickejším. Tak snáď nejaké druhé vydanie alebo limitovaná edícia, Xzone?
Práve tento príbeh by si rozhodne zaslúžil o trošku pedantnejšiu starostlivosť. Ide však o drobnú výhradu, ktorá výsledný dojem nezráža až tak dole, skôr by jej absencia vedela dopomôcť celkovému zážitku z čítania. Prioritný je, samozrejme, obsah. Ako je na tom teda jeho kvalita?
Dieťa náhody
Pochváliť možno príjemný a ľahko sa čítajúci preklad Stanislava Komárka. Ten sa pravidelne venuje dielam legendárneho Andrzeja Sapkowského a primárne teda jeho svetovoznámemu Zaklínačskému univerzu.
Dokonca akonáhle narazíte na nejakú špecifickú referenciu, častokrát ju v poznámkach na spodku strany vysvetľuje a dáva do kontextu, čo znamená, že sa v tomto ohľade nikdy nestratíte. Niektoré prirovnania pritom nepochybne budú pre domáceho fanúšika neprístupné. Obdobné marginálie sú tým pádom viac než vítané.
Jednotlivé kapitoly nezriedka pripomínajú filmové scénky a udržiavajú si funkčný rytmus, ktorý sa nezdržuje so zbytočným množstvom detailov. Často sa vám priamo pred očami vytvárajú konkrétne situácie z vývoja tretieho Zaklínača. Nie, toto nie je len všedné vymenovávanie udalostí. Práve naopak. Niektoré pasáže sú písané aj s dialógmi a nechýba im istá dramatizácia.
Úsmevne pôsobí aj to, koľko rozličných náhod nakoniec ovplyvnilo vznik modernej ikony. Kniha dokáže navodiť pocit, že tam v tých momentoch ste priamo s autormi a riešite práve dizajnový problém alebo fakt, že možno štúdio nadobro kvôli ekonomickej kríze skončí. Pravdou zostáva, že máte taktickú výhodu v tom, že viete, ako to celé nakoniec dopadne, avšak efekt zúčastnenia funguje na výbornú.
Stratené v čase a priestore
Asi nikoho z vás neprekvapí, že podobne veľký projekt je absolútnym peklom. Či už po stránke manažmentu tímu, plánovania, písania scenára, až po samotné dizajnovanie. Kvantum vecí sa do finálneho produktu nedostalo. Niektoré elementy dokonca na papieri pôsobili ešte zaujímavejšie než v predávanej hre.
Dočítate sa napríklad o tom, že súbojová zložka pôvodne vyzerala úplne inak. Mohli ste presne atakovať konkrétnu časť tela príšer a ľudí, čo sa však nakoniec ukázalo byť príliš náročným a tento nápad sa nikdy nepoužil, hoci by priniesol novú zaujímavú vrstvu do akčnej zložky.
V prvopočiatkoch sa rátalo aj so zamrznutím času v štýle V.A.T.S. z Falloutu. Podobných perličiek sa v knihe zmieňuje hneď niekoľko, pričom myslím, že až dosiaľ neboli nikdy verejne známe. Minimálne ich nenájdete v podobe kompaktného spracovania, pri ktorom nie je nutné stráviť hodiny pátraním na internete.
V tomto aspekte ide o naozajstný pohľad za oponu, spôsob písania priamo pozýva do tajomného zákulisia a to rovno so všetkými internými drámami a konfliktami medzi tímami. Musíte sa však pripraviť na to, že sa nedodržiava jednota času a priestoru. Autor cestuje naprieč dekádami, vracia sa ku kľúčovým bodom a lavíruje medzi prvým, druhým a tretím Zaklínačom.
Nevyvážené tempo
Práve nechronologický spôsob rozprávania je niekedy trochu na škodu. Príbeh kvôli tomu nemá vždy jasné smerovanie, respektíve cesta k cieľu (dokončenie trojky) je značne kľukatá a vedie cez kvantum najrôznejších odbočiek.
Trpí tým jednak gradácia a zároveň sa v neustálom skákaní medzi jednotlivými rokmi (a vývojovými cyklami) môžu niektorí čitatelia stratiť. Prítomná štruktúra na mňa stopercentne nefungovala a musím povedať, že ma príležitostne skôr vyrušovala.
Niektoré zastávky sú neočakávané a vyložene strhujúce. Doteraz si pamätám na trio málo známych kaskadérov a fascinujúci spôsob, vďaka ktorému získali prácu na prvom Geraltovom dobrodružstve. Neskôr sa pre nich z tejto spolupráce stal plnohodnotný biznis. To jednoducho len tak nevymyslíte.
Socha z mramoru
Občas však ide o nutnú cestičku, ktorou jednoducho musíte prejsť, aj keď príliš nechcete, pretože nie všetky udalosti patria medzi strhujúce. Príležitostne to je iba „prázdne“ sedenie za počítačom, keďže taký vývoj vo svojej podstate je.
Ja plne chápem, rešpektujem a vlastne si aj vážim, že zrovna táto kniha nevynecháva prakticky žiadnu dôležitú postavu, ktorá sa okolo herných Zaklínačov pohybovala. Stavia prostredníctvom nich kolosálny piedestál vzdávajúci hold absolútnej legende. Bez nej by Sapkowského dielo ani zďaleka nedosiahlo takú popularitu.
Súčasne sa text hlboko ponára do vrstevnatosti mechaník a kreatívnych i technologických procesov, ktoré za nimi stáli. Každé jedno rozhodnutie mohlo diametrálne zmeniť výsledné tituly a tým pádom aj celú históriu moderného gamingu.
Zbigniew Jankowski vytvoril úžasný skelet nielen Divokého honu, no zároveň aj žánru RPG. Po dočítaní bude vaša láska k hrám ešte väčšia a dosť pravdepodobne sa aj niečo o tvorení naučíte. Daňou za to je práve fakt, že podobne ako v samotnej produkcii niektoré miesta sú trochu hluché a monotónne.
Je čas ísť na cestu…
Vlčí Stopou je v prvom rade fascinujúci pohľad na herný vývoj, ktorý nemapuje výhradne zrod a náročné tvorenie tretieho Zaklínača. Je to historická exkurzia do takmer dvoch dekád slepých uličiek, revolučných mechaník a šťastných náhod.
Práve tie nezriedka rozhodovali o tých najzásadnejších inováciách a príbehových obratoch. Len quest s barónom si prešiel množstvom odlišných verzií. A to ani nehovorím o hororovom vzhľade ježibáb z bažín.
Takto v jednotnom texte to pôsobí ako neriadený chaos, pričom je zjavné, že celý proces bol ohromným pôrodom a niektorých vývojárov doslova fyzicky aj psychicky zničil. Výsledok však všetci veľmi dobre poznáme.
Zaklínačka čaká
Na trh sa dostalo jedno z najlepších RPG všetkých čias, ktoré je v centre pozornosti aj desaťročie od svojho pôvodného vydania. Jeho nadčasovosť podtrháva i fakt, že už o pár mesiacov dostane úplne nové rozšírenie, pričom to má potenciál definitívne uzatvoriť Geraltovu cestu a nasmerovať náš pohľad na mladučkú Ciri.
Nie, táto kniha nie je zakaždým strhujúca a občas môže pôsobiť trochu cyklicky, napriek tomu však neustále tiahne. Pokiaľ patríte medzi nadšencov herného vývoja a tvorba poľského CD Projektu je vám blízka, v podstate vám viem zaručiť, že ju dočítate až dokonca. A to vo veľmi krátkom čase.
A ktovie, možno výsledný projekt ešte väčšmi doceníte. Je totiž zázrak, že vyšiel v takejto podobe, a aj vďaka tomu je už nezmazateľnou stopou v histórii priemyslu.
