Keď som koncom apríla tohto roka vydával svoju preview na Bohnice: Within the Mind, dúfal som, že sa nedostatky, ktoré som v nej opísal, do finálnej verzie nedostanú. Hra mala dostatok času na vyladenie jednotlivých detailov, zlepšenie svojej prezentácie a doručenie projektu, z ktorého by mohli mať hráči radosť. Bol som preto zvedavý, či plná verzia prinesie plnohodnotný horor, aký by si táto psychiatrická liečebňa zaslúžila. Bohužiaľ, veci často nedopadnú tak, ako by sme si želali.
Recenzovaná verzia: PC
V Bohnice: Within the Mind sa ocitneme v koži investigatívneho novinára, ktorý sa rozhodne počas noci preskúmať opustenú liečebňu Bohnice. So sebou si vezme rádio, baterku, niekoľko náhradných batérií a fotoaparát, pomocou ktorého chce zdokumentovať všetko, čo na tomto mieste objaví. Po krátkej ceste autom konečne dorazí na miesto a cez otvorené dvere prenikne dovnútra. To všetko s cieľom preskúmať jednotlivé poschodia, zistiť, čo sa tu vlastne stalo, a pokúsiť sa z z toho odísť so zdravou kožou.
Ak je niečo, čo môžem na hre vyzdvihnúť, je to jednoznačne jej zasadenie. Prostredie psychiatrickej nemocnice dokáže v tme pôsobiť skutočne hrozivo a neprívetivo. Obzvlášť vtedy, keď v jednotlivých miestnostiach nachádzate neporiadok, rozbité zariadenie, poškodené steny či dokonca stopy krvi. Človek si tak nevyhnutne začne klásť otázku, čo sa tu vlastne odohralo. K nepríjemnej atmosfére prispieva aj minimálne osvetlenie. Koridory osvetľuje len niekoľko stále funkčných neóniek, a keď vám ich svetlo nestačí, môžete siahnuť po baterke alebo fotoaparáte.
Už teraz je však potrebné spomenúť, že so svetlom treba poriadne šetriť. Batérie, ktoré ste si so sebou priniesli, sa vybíjajú neuveriteľne rýchlo a v prípade, že ich miniete, náhradné len tak ľahko nenájdete. Musíte si preto dobre rozmyslieť, kedy ich skutočne potrebujete, najmä keď máte k dispozícii aj spomínaný fotoaparát. Ten disponuje bleskom, ktorý po zapnutí dokáže aspoň čiastočne osvetliť okolie. Možno je preto rozumnejšie využívať ho pri presune medzi miestnosťami a baterku si nechať na chvíle, keď potrebujete dôkladnejšie preskúmať jednotlivé priestory.
Tento problém je však, bohužiaľ, len špičkou ľadovca. Bohnice: Within the Mind je totiž hra, ktorej podľa môjho názoru chýba jasná vízia. Autor chcel zrejme hráčom umožniť slobodne preskúmavať okolité prostredie bez toho, aby im do toho výraznejšie zasahoval. Nechať ich jednoducho ponoriť sa do atmosféry tmavej, opustenej nemocnice a objavovať jej tajomstvá vlastným tempom. Na papieri to môže vyzerať ako výborný nápad, v praxi však naráža na dva zásadné problémy: chýba tu skutočná hrateľnosť a rovnako aj príbeh.
V Bohniciach vás totiž čaká predovšetkým prechádzanie z jednej miestnosti do druhej, občasné objavenie zápiskov, ktoré si môžete uložiť, a zbieranie kľúčov potrebných na odomknutie ďalších priestorov. Sem-tam narazíte na nejakú ľakačku, no tým sa možnosti hry prakticky vyčerpávajú. Prostredie síce ponúka potenciál na objavovanie, ale samotný prieskum nedokáže naplniť očakávania, ktoré v hráčovi spočiatku vzbudzuje.
Možno by nebolo zlým nápadom prispôsobiť hru technológii VR a dať hráčom skutočný pocit, že sa ocitli v strašidelnej nemocnici, v ktorej sa odohrali najrôznejšie hrôzy. Takýto koncept by podľa mňa mohol fungovať lepšie než v klasickom prevedení, kde iba sledujeme dianie na obrazovke. Ani samotné prostredie totiž nedokáže strach preniesť na hráča v takej miere, ako by mohlo. Obzvlášť keď celá budova pôsobí neuveriteľne prázdnym dojmom.
Nájdeme tu miestnosti, ktoré by mohli rozprávať vlastné príbehy, no v skutočnosti slúžia skôr ako kulisy. Často ich navyše ani nemôžete poriadne preskúmať. Za výstižný príklad považujem sekeru zaseknutú v stene jednej z toaliet. Ako sa tam dostala? Čo sa na tomto mieste odohralo? Sú to otázky, ktoré by mohli podnietiť zvedavosť a rozbehnúť predstavivosť hráča. Odpovede sa však nikdy nedozvieme. Podobné detaily tak zostávajú len nedotiahnutými náznakmi niečoho, čo mohlo byť oveľa zaujímavejšie.
Tmavé koridory dokážu miestami vytvoriť celkom intenzívnu atmosféru, opäť však narážame na problém, že hra na nej nedokáže nijako ďalej stavať. S výnimkou občasných ľakačiek sa počas prieskumu prakticky nič nedeje. Nemáte v pätách žiadneho protivníka, dozviete sa len minimum informácií a ani vaše nástroje nemajú výraznejšie využitie. Rádio vám síce umožňuje odhaľovať prítomnosť duchovnej energie v okolí, no pri odhaľovaní tajomstiev či riešení záhad vám v konečnom dôsledku veľmi nepomôže.
Fotoaparát má o niečo praktickejšie využitie. Okrem toho, že môže poslúžiť ako náhradný zdroj svetla, dokáže zachytávať aj duchov. Uplatnenie nájde predovšetkým v miestnostiach, v ktorých sa nachádzajú sviečky. Tie zrejme predstavujú menšie hádanky, ktoré treba vyriešiť, ich spracovanie je však podľa môjho názoru príliš chaotické. Často môžete len hádať, čo sa od vás vlastne očakáva, pričom textové nápovedy mi neraz nepovedali vôbec nič. Namiesto toho, aby hra podnecovala zvedavosť a odmeňovala pozorné skúmanie prostredia, necháva hráča tápať v tme. Obrazne aj doslova.
V porovnaní s preview však musím uznať, že niektoré dôležité nedostatky sa autorovi podarilo odstrániť. Hlavný hrdina sa tentoraz pohybuje normálne a nemáte pocit, že sa pri každom kroku len vlečie z nohy na nohu. Ukladanie hry už funguje spoľahlivo a lampáš, ktorý som používal v predchádzajúcej verzii, bol zrejme úplne odstránený, keďže som ho počas hrania nikde nenašiel. Je teda cítiť, že autor chce svoj projekt zlepšovať a berie do úvahy spätnú väzbu od hráčov. V stave, v akom bola hra vydaná, však už možno nepôsobí ako nedokončená alfa verzia, ale skôr ako nedokončená beta.
A potom je tu ešte záver, ktorý prichádza tak nečakane a rýchlo, že som zostal poriadne prekvapený. To, čo spočiatku vyzerá ako otvorenie ďalšej kapitoly, ktorá by mohla odhaliť nové tajomstvá a ponúknuť niečo viac, sa v skutočnosti zmení na obyčajný návrat do hlavného menu. A tým sa váš prieskum končí. Celková herná doba sa tak pohybuje na úrovni niečo vyše hodiny, čo považujem za žalostne málo. Obzvlášť vtedy, keď vám hra ani za tento čas nedokáže poriadne vysvetliť, čo od vás vlastne očakáva.
Na záver mi tak nezostáva nič iné, než smutne skonštatovať, že vydanie plnej verzie neprinieslo oproti mojim aprílovým dojmom žiadny zásadný zlom. Posun vpred je rozhodne cítiť a oceňujem snahu autora zapracovať na nedostatkoch, no v tomto prípade by bolo potrebné hru nielen rozšíriť, ale predovšetkým do nej doplniť množstvo kľúčových prvkov, ktoré by dokázali hráčov zaujať. Chcelo by to viac príbehu, lepšie predstaviť samotného hrdinu a ponúknuť nám dôvody, pre ktoré by sme chceli odhaľovať tajomstvá tohto miesta.
Priestory Bohníc síce dokážu pôsobiť strašidelne, no v jadre ide o prázdnu schránku, ktorej chýba prakticky akýkoľvek hlbší naratív. Samotná strašidelná lokalita a jeden zaujímavý nápad jednoducho nestačia na vytvorenie kvalitného herného zážitku. Napriek tomu prajem štúdiu Atmos Games veľa šťastia pri ďalšom projekte. Dúfam, že pri ňom príde s jasnejšou víziou, prepracovanejšou hrateľnosťou a predovšetkým s obsahom, ktorý dokáže naplno využiť potenciál zvoleného prostredia.
