Herná séria A Plague Tale, ktorá pozostáva z dvoch dielov: Innocence a Requiem, sa zapísala do pamäte hráčov v mnohých ohľadoch. Táto dvojdielna séria so sebou priniesla mnoho originálnych a dychberúcich momentov či mechanizmov, ktoré nenechali žiadneho hráča chladným. K tomu nám tieto hry vyrozprávali tragický príbeh dvoch súrodencov Amície a Huga, ktorý chytil za srdce aj tých najtvrdších mužov. Keby sme mali rozprávať o ich unikátnych črtách, potrebovali by sme zapísať desiatky riadkov. Bohužiaľ, ich príbeh nie je súčasťou hry, o ktorej bude nasledujúca recenzia, preto sa k nemu nebudeme zbytočne vracať. Príbeh, ktorý nám prerozpráva Resonance, je však aspoň čiastočne prepojený s Amíciou a Hugom, keďže sa týka ich vernej spoločníčky Sofie, ktorá ich sprevádzala počas ich útrap práve v druhom dieli Requiem. O tejto pirátke sme sa toho veľa nedozvedeli, no bolo cítiť, že jej osoba je opradená závojom tajomna. A práve Resonance nám prezradí, čomu musela počas svojej mladosti čeliť. Poďme sa spoločne pozrieť, čo nám tentokrát herné štúdio Asobo ukuchtilo.
Recenzovaná verzia: PC
Resonance: A Plague Tale Legacy nám prerozpráva udalosti, ktoré sa udiali 15 rokov pred Requiem, aj keď úvod hry nás zavedie až do ranného detstva hlavnej hrdinky tohto titulu, Sofie. Úvod však pôsobí trochu chaoticky a v podstate do konca hry sa ani nedozvieme, prečo sa vlastne udial a ako k tomu došlo. Sofia, ešte ako dieťa, vyrastala v kláštore s mníškami, ktoré na nej robili nepríliš definované pokusy. Vďaka nim získala Sofia schopnosti, ktoré jej umožňovali nazrieť do minulosti. V svojich vidinách tak prenikala na miesta, ktoré nikdy sama nevidela. No najmä na neznámy ostrov s minotaurom. To, čo videla, kreslila do svojej knižky. Takto experiment pokračoval až do doby, kedy ju prišiel z kláštora vyslobodiť jej otec, ktorý bol zároveň vodcom pirátskej bandy.
Ranné detstvo Sofie nebolo ľahké, čomu nepomohol ani skon jej otca, ktorý zomrel pri hľadaní pokladu na tajomnom ostrove zo Sofiiných vízií. Ostrov bol plný nebezpečenstiev a hlavne bol domovom strašného netvora. Ak ste však chceli odhaliť všetky jeho tajomstvá, potrebovali ste mať špeciálny kľúč v podobe gule. Ten však pirátom chýbal, preto po ňom roky zúfalo pátrali. Keď sa im ho konečne podarilo nájsť, Sofia už mala 22 rokov. A v tomto momente sa začína hlavný príbeh Resonance, ktorý sa nesie v trochu odlišnom duchu oproti predošlým dielom, a aj kvôli tomu je Resonance skôr odbočkou. Keďže sa hlavný dej odohráva toľko rokov pred Requiem, mor a spolu s ním aj armáda potkanov sa ešte naprieč európskym kontinentom nešíria. Nuž, práve potkany činili túto sériu v mnohých ohľadoch výnimočnou, keďže sa s nimi spájalo mnoho zaujímavých herných mechanizmov. Tvorcovia zo štúdia Asobo však prišli s novými nápadmi, ktoré sú rovnako chytľavé ako už spomínané morové potkany.
Tajomný ostrov nie je nikdy počas hry pomenovaný, no z historického a mytologického hľadiska by malo ísť o Krétu. Ostrov, ktorý však figuruje v hre, zrejme Krétou nebude. Ako som spomínal vyššie, Sofiine vízie sa týkali minotaura a labyrintu. S touto mýtickou beštiou sa spája najmä báj o Théseovi a Ariadninej niti. A presne s týmto príbehom sa aj v Resonance stretneme, keďže Sofiine vízie jej ukazujú práve udalosti, keď ešte ostrov prekvital a vládol mu kráľ Minos. Ten svojho času usporiadal „hry“, ktorých víťaz sa mal stať jeho právoplatným následníkom, keďže mal len dcéru Ariadne. Tieto hry však boli na život a na smrť a niesli sa v duchu vyraďovacích zápasov, počas ktorých sa účastníci navzájom zabíjali. Čakalo ich viacero skúšok, ktoré museli zdolať, aby sa dostali ku korune. Rovnakými skúškami si musí prejsť aj Sofia, aj keď o mnoho rokov neskôr a v ruinách kedysi slávneho mesta.
Príbeh, sám o sebe, je veľmi zaujímavý a chytľavý. Predstaví vám niekoľko zvratov, no aj nové a nezabudnuteľné postavy. Na príbehovej zložke si autori dali rozhodne záležať, čo pocítite na každom kroku a až do konca hry vás bude čakať vždy niečo nové, čo je značné pozitívum. Hlavná dejová línia ma k tomu opäť 15 – 20 hodín, čo je na akčnú adventúru vcelku pekná herná doba. Čo sa týka samotného príbehu, osobne by som Resonance vytkol len to, že v príbehu možno až príliš uleteli. Síce sa v mnohom inšpirovali gréckymi bájami, no to, čo nám priniesli, je možno až príliš kontroverzné. Báje sú síce len príbehy, ktoré často nemajú historický základ, no stále ide o známe príbehy, ktoré majú svoje charakteristické črty. Tie však v tomto prípade boli sfúknuté zo stola, len aby boli v hre zbytočne vyzdvihnuté prvky modernej doby. Možno až trochu prehnaný feminizmus, ktorý bol cítiť už v predošlých hrách, tu nadobúda až také rozmery, že sa vám bude až rozum zastavovať. Ak nie ste fanúšikom starých gréckych báji, zrejme to nejako extra vnímať nebudete, v opačnom prípade však budete zrejme dosť škrípať zubami. Osobne si myslím, že kontroverziám sa dalo vyhnúť veľmi ľahko, no presne o to záujem nebol.
Jedným zo základných prvkov A Plague Tale boli hry s tmou a svetlom, čo sa týkalo práve potkanov. Tých v hre nenájdete, z čoho logicky vyplýva, že ani tento mechanizmus v hre nie je. To je však omyl. Potkany síce zmizli, no práve tento herný mechanizmus bol v hre zachovaný, no v trochu inom duchu, ako ho poznáme z predošlých častí. Už spomínaný kľúč v podobe gule obsahuje sústavu zrkadiel, ktoré odrážajú svetlo. Túto antickú disco guľu budete používať na riešenie rôznych pútavých hádaniek. Guľa má niekoľko režimov, ktoré budete môcť použiť počas jednotlivých skúšok. V záverečnej etape sa z nej dokonca stane zbraň, s ktorou budete môcť bojovať proti mýtickému monštru.
Príšerou v labyrinte však nie je minotaur, ale podivný hadovitý tvor, ktorý je háklivý na svetlo. Takže práve proti nemu budete bojovať s pomocou svetla. Temné oblasti v hre sú plné fosforeskujúcich častíc, ktoré žiaria na postavách, no čo je omnoho efektnejšie, tak postavy za sebou zanechávajú modrú cestičku, ktorá postupne mizne. Podľa nej sa však orientuje práve už spomínané monštrum, ktoré takto sleduje svoju korisť. Čo je však zaujímavejšie, tak daná potvora mení ľudí na kameň podobne ako bájna Medúza. Čo je len ďalšia ukážka toho, že s gréckou mytológiou si tvorcovia fakt hlavu nelámali. Opäť, ak si teda odmyslíme báje, ide o zaujímavý prvok, ktorý dodáva hre auru strachu a viac ju približuje k predošlým dielom. Monštrum má však aj viac temných vlastností, ktoré vám už prezrádzať nebudem. Prídete na to postupne naprieč hrou.
Výrazná časť hry je o prieskume, kochaní sa prekrásne spracovanými scenériami a, samozrejme, riešením hádaniek. Tieto prvky však nie sú ničím výnimočným, čo by sme už v iných hrách nevideli. Aj preto som si v prvých momentoch pomyslel, že hrám ďalšie pokračovanie série Tomb Raider a nie odbočku od A Plague Tale. Druhým rozdielom však je výrazne väčšie zameranie na akčnú stránku hry. Amícia preferovala skôr stealth prístup a keď už mala likvidovať protivníkov, tak najlepšie po jednom a v tichosti. Sofia je však jej úplným opakom. Je to žena bojovníčka až do morku kosti, ktorá si poradí aj s niekoľkými protivníkmi naraz. V Resonance tak budete pomerne často aj bojovať. Vašim úhlavným nepriateľom sa tak stáva benátska armáda, ktorej ste ukradli už spomínaný kľúč.
Súboje sa nesú v podobnom duchu ako napríklad novšie diely série Assassin’s Creed. Blokujete útoky, odrážate útoky, kopete do nepriateľov či prípadne po nich hádžete nejaké predmety, ktoré máte po ruke. Náročnosť súbojov je však, našťastie, celkom vyvážená, a tak by ste s nimi nemali mať veľmi problém, predsa len nejde o soulslike hru (aspoňže tak). Podľa zvolenej náročnosti sa však líši váš maximálny život, ktorý definuje to, koľkokrát vás môžu protivníci zasiahnuť, než sa pre vás hra skončí. Nepriateľov je celá plejáda, líšia sa podľa zbraní, ale aj svojím správaním. Vždy sa tak musíte správne rozhodnúť, akú stratégiu na nich chcete použiť, aby ste zbytočne nemuseli súboje hrať odznova. Okrem klasických súbojov vás však čaká aj niekoľko bossfightov, ktoré sú akoby rozdelené na tri časti, kedy sa vám po každej obnoví život. No ak v niektorej z častí zlyháte, začnete od začiatku.
Výrazný rozdiel oproti predošlým dielom je aj v tom, že tentokrát máte prakticky voľný pohyb. Nie, nebojte sa, hra je stále lineárna a plynulo postupujete naprieč príbehom. Rozdiel je hlavne v tom, že Sofia vie v tejto hre skákať, čo môže byť niekedy viac na škodu než k úžitku. Ak sa do hry pustíte len kvôli príbehu, asi to ani nepocítite. No, ak ste ten typ hráča, ktorý potrebuje prehľadať každý kút, tak to vás už trochu zabolí. V hre sa už tradične nachádza mnoho zberateľských predmetov, pričom niektoré sú fakt veľmi dobre ukryté. A často cesta A) vedie k zberateľskému predmetu, no cesta B) vedie ku cutscéne, po ktorej sa už nemôžete vrátiť späť. Čo vie niekedy poriadne nahnevať. Navyše zberateľské predmety sú občas dosť nezreteľné, takže sa vám môže veľmi ľahko stať, že ich prehliadnete.
Okrem bežných zberateľských predmetov, čo sú rôzne predmety, budete v hre nachádzať aj rôzne ozdôbky, ktoré si Sofia hneď aj nasadí. Je to len drobnosť, no napriek tomu je pekné vidieť, ako je vaša postava stále viac vyzdobená. Tieto ozdôbky jej však poskytujú určité schopnosti, pričom čím viac ich z daného druhu bude mať, tým účinnejšia daná schopnosť bude. Z hľadiska hľadania predmetov je najzaujímavejšie vykrádanie hrobiek, keďže to je väčšinou spojené s nejakou menšou hádankou, aby ste danú hrobku otvorili. V nich následne nájdete nové zbrane, ktorými sa môžete vybaviť. Tie však opäť nie sú len kozmetickým doplnkom, ale každý vám poskytuje určitý bonus. Ak by vám toto nestačilo, stále ešte môžete v hre zbierať body rezonancie. Za tie si budete postupne odomykať nové bojové schopnosti, čo sa vám v priebehu hry rozhodne vyplatí. Tieto body môžete opäť nachádzať vo svete, no získate ich aj za úspešne zdolanie niektorých súbojov.
O hlavných aspektoch hry sme si už toho asi narozprávali dosť, poďme sa v krátkosti ešte pozrieť, ako vyzerá Resonance po technickej stránke na PC. Hoci sú hardvérové nároky opäť trochu vyššie, v priebehu hry to nejako obzvlášť nepocítite. Čo sa týka optimalizácie, pri Requiem si môj PC s RTX 4070 ti viac vytrpel ako v prípade Resonance. Opäť podobne, ako pri The Sinking City 2, aj bez DLSS mi hra išla na 4K v rozmedzí 40-50 fps, čo je vcelku slušný výsledok. No aj napriek tomu som si radšej navýšil grafické detaily a aktivoval DLSS na kvalitu. Celkovo mi takto išlo GPU na približne 70 % a frame generator som nemusel ani zapínať. Po stránke grafiky je Resonance opäť úchvatný, či ide o postavy, alebo scenérie, je to proste lahoda pre oči. Aj keď ten wau moment z pôvodných dvoch hier sa už, bohužiaľ, nedostavil. Napriek tomu som bol hrou unesený. Možno sa však stretnete aj s niekoľkými vadami na kráse, kedy to textúry úplne nezvládajú, a to najmä počas bojov alebo pri lezení. Občas sa stáva, že Sofia sa, akoby opačným smerom, snažila niekde vyliezť, čím sa vám prepadne pod textúry, ale to snáď časom opravia. Dabing ako aj hudba sú v tomto prípade rovnako bravúrne ako aj úroveň grafických detailov. Titulná pieseň mi ešte poriadne dlho bude rezonovať v hlave. Resonance by som možno trochu vytkol ovládanie. Síce som hru odohral s klávesnicou a myšou, no napriek tomu vám odporúčam radšej siahnuť po gamepade. Týmto ťahom sa vyhnete občasnej frustrácii, a to najmä počas súbojov.
Resonance: A Plague Tale Legacy sa svojím spracovaním ani nápadmi nemá veľmi za čo hanbiť. Keď si zhrniem všetky pozitíva, ktorými táto hra oplýva, nemám jej veľmi čo vytknúť (až na mierne hanobenie gréckej mytológie). Príbeh ju pútavý, grafika úchvatná a optimalizácia na PC je už pred vydaním veľmi dobre zvládnutá. Desivé potkany mi tu trochu chýbali, ako aj odbočenie od stealth mechanizmov, no na druhej strane dostávame do rúk úplne novú postavu, ktorá sa nebojí pustiť do kontaktného boja aj s viacerými protivníkmi. Resonance síce prichádza s mnohými zmenami, no aj napriek tomu ide o vcelku chytľavú záležitosť, ktorá rozhodne patrí do univerza A Plague Tale.
