Odkedy vyšli filmy ako „Unfriended“ a „Searching“, koncept rozprávania príbehu pomocou počítačovej obrazovky sa stal vcelku populárnym. Napriek tomu, že takýchto filmov nevzniká až tak veľa, dávajú nám ako divákom možnosť vidieť veci z trochu iného uhla. Tento námet je, samozrejme, veľmi dobre aplikovateľný aj vo svete videohier a už viackrát sme sa o tom mohli presvedčiť. Najnovším prírastkom do tohto žánru je lily’s world XD.
Recenzovaná verzia: PC
Hlavným hrdinom príbehu ste vy. Človek, ktorý našiel v odpadkoch starý notebook a chcel by ho vrátiť do rúk jeho majiteľky. Osobe, ktorá sa volá Lily. Cez chatovaciu aplikáciu napíšete jej najlepšej kamarátke Iris, ktorá to všetko považuje za veľmi zlý vtip. Postupne však, ako začnete počítač hlbšie skúmať a poskytnete jej nejaké informácie, začne vám viac dôverovať. Lily totiž ešte v roku 2004 zmizla. V tom čase sa najviac zameriavala na svoju postavu a ujala sa jej skupina ľudí zvaná „The Radiant Path“, ktorí jej mali pomôcť objaviť seba samú. Aká je však realita, sa dozviete, keď sa do jej sveta ponoríte trochu hlbšie. Všetko je ukryté v počítači.
Už demoverzia hry mi naznačila, že budem mať pred sebou veľmi zaujímavé dielo. Lily si po určitých skúsenostiach, o ktorých sa postupne dozvieme viac, začínala uvedomovať, že sa udeje niečo zlé, a preto vskutku zaujímavým spôsobom ukryla alebo zaheslovala vo svojom počítači veľké množstvo tajných správ, denníkových záznamov a, samozrejme, aj stôp, ktoré by následne mohol objaviť niekto iný. Napríklad jej kamarátka Iris. Alebo nezaujatý človek, ako ste aj vy.
Hra počas celej doby vynikajúco graduje celkovú atmosféru. Napriek tomu, že v mnohých momentoch pôsobí prieskum Lilinho počítača veľmi nevinne a nijako nebezpečne, The Radiant Path sa o vás postupne začnú viac zaujímať. Nepáči sa im, že po Lily pátrate a hľadáte stopy po jej zmiznutí. Počítač sa tak postupne začne správať trochu zvláštne a počet výhražných správ bude pribúdať. Ide o zastrašovacie taktiky, ktoré môžu prísť v celkom nečakaných chvíľach.
Viac ma však prekvapil meta presah hry, vďaka ktorému môžete niektoré akcie vykonať priamo zo svojich zariadení a mať tak skutočne pocit, že ste sa pustili do reálnej investigatívnej práce. Najvýraznejšie momenty prichádzajú vtedy, keď budete môcť kontaktovať jednu osobu priamo e-mailom a následne zavolať na americké číslo, ktoré vás dostane do hlasovej schránky s nahratým odkazom. Pokiaľ by ste však nechceli až tak intenzívny zážitok, Iris vie tieto akcie vybaviť za vás a na telefonovanie môžete využiť aj pripravenú aplikáciu v počítači. Ja som, naopak, preferoval možnosť vyskúšať si to na vlastnej koži so svojimi zariadeniami.
Čo sa samotnej záhady týka, viac-menej viete dopredu odhadnúť, čo sa asi v roku 2004 zomlelo a ako to pokračovalo. Hra v podstate veľmi rýchlo naznačí, že Radiant Path nemá všetky hodnoty úplne s kostolným poriadkom. Keď som však čítal históriu jeho vzniku, základná myšlienka bola vlastne veľmi pekná.
Lenže ako to už býva, veci sa postupne začnú meniť. Najmä keď sa zo spoločenstva stane kult, ktorý však nechce mať na sebe túto nálepku. Prenasleduje všetkých, ktorí od neho odišli, zisťuje, či preň nie sú nebezpeční, a dokonca dôjde aj na vyhrážanie a stalking. To sú rozhodne akcie, ktoré nie sú v súlade s hodnotami, ktoré prezentujú. Všetky tieto elementy spojené dokopy vytvárajú veľmi pútavý a dobre napísaný príbeh. Ako sú na tom ale ostatné elementy?
Lilyn počítač obsahuje aj niekoľko ďalších minihier, ktoré síce budú súvisieť s vaším vyšetrovaním, no môžete si občas len tak vyskúšať prejsť strašidelným labyrintom alebo vybrať hernej postavičke správne šaty. Ak sa vám nechce naplno skúmať okolie a chcete na chvíľku stráviť čas nejakou inou činnosťou, môžete. Prípadne si môžete vypočuť aj hudobný playlist, ktorý kedysi pre Lily zostavila jej kamarátka Iris.
Nie všetko sa však podarilo úplne stopercentne, takže si poďme spomenúť na niekoľko drobnejších nedostatkov, ktoré som s hrou mal. V prvom rade mi chýba možnosť minimalizovania a zväčšovania okien. Každé jedno okno, s ktorým pracujete, musíte mať neustále otvorené alebo prekryté nejakým iným. Toto vie byť vcelku únavné, keď sa chcete dostať k niečomu konkrétnemu a najprv sa musíte prekopať cez všetky otvorené okná, ktoré musíte buď poposúvať, alebo pozatvárať.
Podobný problém som mal aj počas surfovania internetom, keď som zistil, že hra ma limituje na možnosť mať otvorené len štyri okná vedľa seba. Pokiaľ budete chcieť ďalšie, musíte niečo zavrieť, alebo vám hra jednoducho zatvorí poslednú stránku a nahradí ju novou. Možno ide o drobné detaily, no keby boli tieto elementy vyladené, hra by pôsobila skutočnejšie a nemal by som problém veriť, že sa to odohralo na skutočnom počítači, ktorý sme kedysi mali. Nepotrebujeme skutočné aplikácie z éry Windows XP, no podobné riešenie by urobilo celú hru o niečo prehľadnejšou.
Tiež je trochu škoda, že komunikácia s Iris je prakticky naskriptovaná a nie je tu možnosť písať si s ňou tak, ako by ste si mohli predstavovať. Hoci jej dialógy pôsobia skutočne a uveriteľne, chcel by som mať pocit, že sa rozprávam so skutočným človekom, ktorý by dokázal na mňa v určitých momentoch reagovať, alebo by som mal možnosť sa jej niečo spýtať z jej života. Napríklad prečo sa s Lily volali „spoon buddies“? Hoci sú momenty, keď máte možnosť písať voľné správy, odpovede budú vždy jasne naskriptované a pokiaľ sa od nich odkloníte, nedočkáte sa odpovede.
To sú v zásade všetky problémy, ktoré s hrou mám. Chcem vidieť tento herný žáner v budúcnosti rásť ďalej a ukázať svoje možnosti naplno. Potenciál tu rozhodne je a už sme sa v minulosti mohli presvedčiť, že tento koncept má čo ponúknuť. Hra dokáže imponovať nostalgii hráčov, ktorí vyrastali so starým Windowsom, a rovnako zaujme aj tých, ktorí čakajú silný príbeh s intenzívnou hororovou atmosférou. Na dokonale realistický zážitok si však budeme musieť ešte trochu počkať.
