Akčná FPS séria Call of Duty je tu s nami už viac ako dvadsať rokov. Za ten čas sme sa pozreli na rôzne fronty druhej svetovej vojny, ale zavítali sme aj do budúcnosti, kde sme vďaka exoskeletom skákali po budovách jedna radosť. Neodmysliteľnou súčasťou série sa však stala aj moderná vojna, ktorá nám priniesla množstvo epických a pamätných momentov či misií, na ktoré fanúšikovia dodnes spomínajú. Po minuloročnom fiasku v podobe Call of Duty: Black Ops 7, na ktorom pracovali štúdiá Treyarch a Raven Software, preberá iniciatívu americké štúdio Infinity Ward. To sa rozhodlo vrátiť korene modernej vojny do súčasnosti a pokúsiť sa sérii prinavrátiť lesk jej najlepších čias. Poďme sa spoločne pozrieť na to, či sa autorom tento zámer skutočne podaril, alebo ide len o ďalšie Call of Duty, ktoré napriek novému kabátu zostáva vo svojich základoch nezmenené.
Recenzovaná verzia: PlayStation 5 Pro
Nie je Call of Duty, ako Call of Duty…
Keď sa povie Call of Duty, drvivá väčšina hráčov si pravdepodobne predstaví poriadnu akciu plnú výbuchov, zbraní a epických misií, ktorých táto akčná FPS séria prináša takmer každý rok hneď niekoľko. Nie vždy sa to však podarí, o čom svedčí najmä minuloročný diel, ktorému sa nepodarilo naplniť očakávania spojené s kampaňou Call of Duty, ako ju poznáme – drsnou, sviežou a predovšetkým svojskou. Call of Duty: Black Ops 7 totiž od série neodradilo len nových hráčov, ale aj jej skalných fanúšikov, ktorí zostali oprávnene sklamaní.
Infinity Ward však musím tentokrát pochváliť, pretože autorom sa podarilo kampani prinavrátiť kvalitu a priniesť jednu z najlepších príbehových kampaní v histórii Call of Duty. Tá sa tentoraz zameriava predovšetkým na konflikt medzi Južnou a Severnou Kóreou, v ktorom sa chopíme úlohy mladého vojaka Park Hyun-Juna. Nechýba ani dlhoročný kapitán John Price, ktorý ešte stále nepovedal svoje posledné slovo jeho hon za Vladimírom Makarovom tak naberá na obrátkach.
Kampaň sa skrátka vracia do starých koľají a jej tempo neustále graduje. Autorov musím skutočne pochváliť, pretože filmové scény sprevádzané neustálymi výbuchmi a neutíchajúcou akciou som si naozaj užil. V jadre platí, že Call of Duty: Modern Warfare 4 ostáva verné svojmu štýlu, takže môžete očakávať množstvo explózií a masívnych prestreliek naprieč celým svetom.
Okrem toho všetkého môžete očakávať aj rôzne prenasledovania v dopravných prostriedkoch, stealth misie či pästné súboje. Tie predstavujú pomerne nový prvok v hre a dodávajú titulu ďalšiu dávku sviežosti v podobe zaujímavého nápadu. Ja osobne som si ich užil a hodnotiť ich môžem len pozitívne.
Ani kampaň sa však nevyhla slabším momentom. Niektoré pasáže totiž pôsobia až príliš jednoducho, či už svojím spracovaním, alebo celkovým prevedením. To zamrzí o to viac, že väčšinu času hra dokáže ponúknuť filmový zážitok plný napätia a veľkolepých akčných scén. Podobné výkyvy kvality síce nie sú v sérii Call of Duty ničím výnimočným, no tentoraz som ich vnímal o niečo intenzívnejšie. Pri niektorých misiách som mal dokonca pocit, akoby som hral free-to-play titul z čias PlayStation 3, a nie plnohodnotný diel jednej z najväčších herných sérií.
Celkovo však musím autorov pochváliť aj za niektoré odvážne rozhodnutia a nápady, ktorými ma počas kampane dokázali prekvapiť. Nebudem zachádzať do detailov, aby som vás nepripravil o vlastný zážitok. Ak by som mal hodnotiť len samotnú kampaň, hre by som udelil naozaj vysoké číslo.
Hodnotenie: 90 %
Pieskovisko pre viac hráčov…
Nebolo by to Call of Duty, keby jeho súčasťou nebol aj multiplayer. Hoci nám Infinity Ward tentoraz priniesli skutočne zaujímavú a originálnu kampaň, netreba zabúdať, že multiplayer je už roky neodmysliteľnou súčasťou série. Nalejme si teda čistého vína, keďže práve na ňom autori tradične stavajú najväčšiu časť zážitku.
K dispozícii je 20 máp, na ktorých si môžete vyskúšať klasické herné režimy ako Team Deathmatch, Domination či Kill Confirmed. Mapy sú rôznorodé, nepôsobia plocho a majú svoju hĺbku. Problémom však môže byť ich veľkosť. Väčšina z nich je menšia až stredne veľká, čo síce zabezpečuje neustálu akciu a udržiava dobré tempo zápasov, no zároveň ponecháva len málo priestoru na taktizovanie. O to viac vynikne svižná prestrelka a kvalitný gunplay, ktorý sa veľmi podobá predchádzajúcim dielom. Dopĺňa ho systém streľby Ballistic Authority, vďaka ktorému pôsobí streľba autentickejšie. Viac priestoru na taktiku ponúkajú až niektoré ďalšie režimy, napríklad Ground War, v ktorom na rozsiahlejšej mape obsadzujete jednotlivé územia.
Infinity Ward sa nebáli priniesť do multiplayeru aj niečo nové. Jedným z nových režimov je Inflation, v ktorom hráči zbierajú peniaze za eliminácie protivníkov. Časť svojej hotovosti pritom po smrti strácajú, takže ju môžu získať súperi. Čím viac peňazí nazbierate, tým väčším terčom sa stávate, keďže po dosiahnutí určitého limitu sa vaša poloha odhalí obom tímom. Tím s najvyšším množstvom peňazí na konci zápasu vyhráva. Hoci ide o nový režim, podľa mňa neprináša do multiplayeru až tak výrazný závan sviežeho vzduchu.
Chýbať nemôže ani režim Kill Block, ktorý vás zavedie na mapu s dynamicky sa meniacim prostredím. Postupom času sa mení nielen samotná mapa, ale aj zbrane, ktoré hráči automaticky dostávajú k dispozícii. Tu si už autori dali o niečo viac záležať, čo je cítiť aj pri samotnom hraní. Za seba tak musím napísať, že tento režim som si celkom užil.
aktickejšie režimy ako Collateral či Hijack, v ktorom sa musíte dostať z bodu A do bodu B s určeným predmetom a následne ho brániť, predstavujú ďalšie spestrenie multiplayerovej ponuky. Je vidieť, že Infinity Ward chceli zapracovať aj na multiplayeri, ktorý rozhodne nie je zlý a snaží sa nadviazať na úspešné časy série. Menšie mapy a opakovanie prvkov známych z predchádzajúcich dielov však napokon prevažujú nad sviežosťou nových nápadov. Samostatný multiplayer by som tak ohodnotil nižšou známkou.
Hodnotenie: 75%
Vitajte v DMZ – Demitilarized Zone
Pre hráčov, ktorí majú radi taktiku a plnenie úloh podľa pokynov ostatných, sa vracia režim DMZ, tentoraz vo výrazne prepracovanej podobe. Ponúka pomerne veľkú voľnosť na rozsiahlej mape Hajin, ktorá sa nachádza v Severnej Kórei. Ešte predtým, než sa vydáte do otvoreného prostredia, sa ocitnete na vlastnej základni. Na nej si môžete nielen vyberať a upravovať zbrane, ale aj postupne rozširovať samotnú základňu.
Po opustení vlastnej základne sa ocitáte v oblasti Hajin, kde spoločne s ostatnými hráčmi alebo aj botmi plníte rôzne misie. Po mape sa pritom môžete voľne pohybovať nielen pešo, ale aj pomocou dopravných prostriedkov. Horšie je to s nepriateľmi. Okrem skutočných hráčov totiž väčšinou narazíte na vopred pripravených vojakov, ktorých umelá inteligencia je často na bode mrazu. Demilitarized Zone je určite pozitívnym krokom pre sériu Call of Duty, no nemusí sadnúť každému.
Hodnotenie: 75%
A čo technická stránka hry?
Call of Duty: Modern Warfare 4 využíva engine IW 9.0, ktorý séria používa už niekoľko rokov. Napriek tomu dokázali autori priniesť veľmi pekné grafické spracovanie, ktoré vyniká najmä detailnými prostrediami a skvelým nasvietením. Samozrejme, vizuálna kvalita nie je vo všetkých misiách úplne vyrovnaná a nájdu sa aj pasáže, v ktorých hra pôsobí o niečo slabšie. Celkovo však grafickú stránku hodnotím pozitívne a myslím si, že sa za ňu Modern Warfare 4 rozhodne nemusí hanbiť.
Najväčším problémom je za mňa každopádne fakt, že značka by už po tých rokoch potrebovala ešte o niečo väčšie zmeny. Základ by si podľa mňa zaslúžil poriadne prekopať, čo by bolo len k prospechu veci. Hrateľnosť už neprináša toľko nového a vpred sa posúva hlavne audiovizuálna kvalita. Čo je, samozrejme, v poriadku a aj ozvučenie, či dabing sú v tomto prípade na skvelej urovni. Nie každému to však bude stačiť a pokiaľ si náhodou chcete vyskúšať primárne kampaň, počítajte, že do 7 hodín máte hotovo.
Call of Duty: Modern Warfare 4 hlási návrat ku koreňom série a prináša jednu z jej najlepších, ak nie rovno najlepšiu kampaň vôbec. Samozrejmosťou je aj multiplayer, ktorý ponúka osvedčené herné režimy a množstvo akcie. Jeho repetitívnosť a minimum výraznejších noviniek mu však uberajú na sviežosti. Zaujímavým spestrením je návrat režimu DMZ, ktorý sa dočkal výrazného prepracovania, no ani ten nemusí sadnúť každému. Celkovo tak Modern Warfare 4 pôsobí ako vydarený návrat k osvedčenej formule, no zároveň neustále pripomína, že séria by už potrebovala viac odvahy experimentovať a prinášať nové nápady.
