Aphelion – Cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami

Premýšľam, koľkokrát som vlastne počul toto známe príslovie. Často ako ľudia chceme zmeniť svet k lepšiemu alebo prísť s nápadom, ktorý zlepší život okolo nás. Neskôr však zistíme, že práve tento prvotný impulz bol začiatkom niečoho oveľa horšieho. Príbeh Aphelion v mnohom presne dotvára tento obraz. Ukazuje ľudstvo v jeho najlepších, no zároveň aj najhorších momentoch. Práve tento aspekt ma na novom projekte štúdia Don't Nod zaujal najviac. No podarilo sa ho úspešne pretaviť do kvalitného herného zážitku?

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh hry sa odohráva v roku 2062 a sústreďuje sa na dvoch astronautov – Ariane a Thomasa. Tí sú vyslaní v rámci misie HOPE-1 na odľahlú planétu Persephone, aby overili, či jej prostredie dokáže podporovať život a či by mohla v budúcnosti slúžiť ako nový domov pre ľudstvo. Ich loď sa však dostane do kritickej situácie a stroskotá na povrchu planéty. V dôsledku nepriaznivých okolností sú obaja astronauti rozdelení a ich primárnym cieľom sa stáva opätovné spojenie a pokračovanie v misii. Ako sa však postupne ukazuje, planéta ukrýva viacero tajomstiev, ktoré len čakajú na odhalenie.

Štúdio Don't Nod považujem za majstrov v rozprávaní príbehov. Dokážu prichádzať s kreatívnymi nápadmi a pretaviť ich do titulov, na ktoré sa len tak nezabúda. Treba však dodať, že tieto kvality sa nie vždy rovnako silno prejavujú aj v samotnej hrateľnosti. Ako príklad uvediem ich akčnú adventúru Remember Me, ktorá síce stála na zaujímavých základoch, no jej lineárne prostredie v kombinácii s repetitívnou akciou ma postupne začalo nudiť. A hoci musím uznať, že Aphelion je oproti tomu výrazne kvalitnejšie spracovaná hra, niektoré aspekty vo mne predsa len vyvolali pocit déjà vu.

Hra je síce otvorenejšia, no pocit koridoru pretrváva. Prechádzate jednotlivými úrovňami po presne nalinajkovanej trase, ktorá vás vedie z bodu A do bodu B. Nájdete tu sekcie so šplhaním, únikmi, chôdzou po úzkych plošinách či kĺzaním sa dole svahmi – teda všetko, čo by ste v podobnom type hry očakávali. Z času na čas sa objavia aj zaujímavejšie prvky, ako napríklad horúce gejzíry, ktorým sa treba vyhýbať. K dispozícii máte aj zariadenie komunikujúce s energetickým poľom planéty, vďaka ktorému môžete manipulovať s okolím – vytvárať záchytné body, budovať mosty, odstraňovať prekážky a podobne. Tieto mechaniky pôsobia sviežo a miestami dokážu hru príjemne ozvláštniť.

Zaujímavým prvkom je aj prítomnosť dvoch hrateľných postáv. Ariane a Thomas sa od seba v niektorých ohľadoch výrazne líšia. Mechaniky opísané vyššie sa primárne týkajú Ariane. Thomas je po havárii zranený, čo ho obmedzuje v určitých činnostiach. Navyše sa mu počas cesty poškodí zásobník kyslíka, a tak musí v niektorých situáciách improvizovať. Práve jeho pasáže mi prišli o niečo zaujímavejšie – aj preto, že cez ne odhaľujeme viac z príbehu.

Ten je pre mňa najvýraznejším prvkom hry. Pomerne rýchlo zistíte, že nie ste prvou posádkou, ktorá sa po planéte pohybovala. Nachádza sa tu opustená základňa patriaca oveľa väčšiemu tímu. To, čo sa s ním stalo, postupne odhaľujete prostredníctvom e-mailov, zvukových záznamov a samotného prostredia. Ide o samostatnú dejovú líniu, ktorá funguje ako prequel k vašej misii a je minimálne rovnako pútavá ako príbeh Ariane a Thomasa. Získané informácie zároveň pomáhajú lepšie pochopiť udalosti, ktoré sa okolo vás odohrávajú.

Planétu Persephone totiž obýva aj nebezpečný protivník, ktorého tím Aphelion označil ako Nemesis. Tento tvor vás neustále prenasleduje a má jediný cieľ – zabiť vás. Strety s ním sú spracované formou stealth pasáží, v ktorých sa mu musíte vyhýbať alebo odpútavať jeho pozornosť. Jeho slabinou je slepota, no ostatné zmysly má mimoriadne vyvinuté. Tieto sekcie dokážu priniesť do hry potrebný adrenalín, najmä pri únikových pasážach. Najzaujímavejšie je však odhalenie skutočnej podstaty tohto tvora – to si však nechám bez spoilerov.

Čo sa postáv týka, Ariane aj Thomas sú dostatočne výrazní na to, aby udržali záujem o príbeh. Ak by som si mal vybrať obľúbenca, bol by to Thomas – najmä pre jeho náročnejšiu situáciu a veľmi ľudsky pôsobiaci charakter. Ariane si naopak vyžaduje viac času, no postupne odhaľuje svoje silné momenty, najmä počas sekvencie v snehovej búrke, kde musí bojovať sama so sebou. Napriek tomu však najviac rezonovali postavy, ktoré spoznávame len nepriamo prostredníctvom zanechaných záznamov. Práve tie najviac odkazujú na úvodné príslovie. Pomáha aj veľmi kvalitný dabing, ktorý dáva všetkým postavám potrebný charakter.

Vizuálne spracovanie si taktiež zaslúži pochvalu. Postavy v cutscénach pôsobia takmer realisticky a množstvo detailov je obdivuhodné. Planéta ponúka nádherné ľadové scenérie aj prirodzene formované úkazy, no nie je tvorená len snehom a ľadom. Nájdete tu aj teplejšie oblasti s vodopádmi či kamennými kaňonmi, ktoré Persephone výrazne dotvárajú.

Osobitnú zmienku si zaslúžia interiéry základne. Na jednej strane nesú klasický sci-fi vizuál, no zároveň z nich cítiť silnú hororovú atmosféru. Je zrejmé, že sa tu niečo stalo, a práve tu funguje vizuálne rozprávanie príbehu na výbornú. Miestami sa môžete cítiť bezpečnejšie než vonku, no tento pocit je veľmi klamlivý.

Jemným nedostatkom je len niekoľko vtipných grafických glitchov, ktoré vedeli pôsobiť vcelku úsmevne. Napríklad večne krútiaca sa sa kyslíková hadica alebo niekoľko prebliknutí počas videosekvencií.

V jadre však musím Aphelion hodnotiť veľmi pozitívne. Trvá síce určitý čas, kým sa príbeh naplno rozbehne, a hrateľnosť často stavia na klasických koridorových princípoch, no silný príbeh tieto nedostatky do veľkej miery kompenzuje. Napriek výhradám ponúka hra aj viacero zaujímavých a funkčných prvkov – či už ide o manipuláciu prostredia, prechod snehovou búrkou alebo napínavé stealth pasáže s nebezpečným protivníkom.

Ak hľadáte kvalitný sci-fi thriller, ktorý vo vás zanechá dojem, Aphelion si určite zaslúži vašu pozornosť. Nie je bez chýb, no svoje silné stránky dokáže využiť veľmi efektívne.