Bohnice: Within the Mind sa v prvých ukážkach prezentovali ako zaujímavý hororový projekt. Spočiatku som predpokladal český pôvod, no napokon ide o titul rumunského štúdia Anaro Games, ktoré pre mňa dovtedy nebolo známe. Samotný fakt, že ide o menej známe meno, som nevnímal ako problém, keďže nezávislá scéna už neraz príjemne prekvapila. V tomto prípade však prišlo prekvapenie opačného druhu.
Pred samotnou kritikou je férové uviesť jednu zásadnú vec: hra zatiaľ nemá stanovený dátum vydania. Je teda pokojne možné, že sa stále nachádza v intenzívnom vývoji a o niekoľko mesiacov môže ísť o solídny hororový titul. Ak by však vydanie prišlo v dohľadnej dobe, išlo by pravdepodobne o výrazné zlyhanie. Aktuálna verzia pôsobí skôr ako nedokončená alfa, ktorá sa k hráčom dostala predčasne. O to viac prekvapuje, že prvé ukážky sa objavili už koncom roka 2023, čo vyvoláva oprávnené pochybnosti.
Aby som bol objektívny, hra má aj niekoľko funkčných prvkov. Najväčším plusom je samotné zasadenie a atmosféra prostredia. Nemocnice a liečebne patria k najvďačnejším hororovým kulisám a tu to funguje — miestnosti majú potenciál navodiť nepríjemný pocit, ktorý podporujú aj nájdené zápisky odhaľujúce minulosť lokality. Samotná budova aj exteriér sú navrhnuté pomerne presvedčivo a v kombinácii so zvukovým dizajnom dokážu miestami vytvoriť slušnú atmosféru. Tým však pozitíva prakticky končia.
Už v úvode zarazí pohyb hlavnej postavy. Pôsobí ťažkopádne, akoby sa postava len vlečene presúvala z bodu A do bodu B. Možnosť behu síce existuje, no ani tá problém nerieši — animácie sú rozhádzané a pohyb celkovo pôsobí nepresne, miestami až dezorientovane.
Problematická je aj samotná interakcia s prostredím. Zorné pole pri skúmaní objektov je neprimerane široké, čo vedie k častým omylom. Namiesto očakávanej interakcie s konkrétnym predmetom hra vyberie iný objekt v jeho tesnej blízkosti. Výsledkom je frustrácia a strata orientácie pri jednoduchých úkonoch, ktoré by mali byť intuitívne.
Zlyháva aj komunikácia základných herných mechaník. Hráč má k dispozícii rádio na detekciu zvukov a polaroidový fotoaparát na odhaľovanie anomálií, no hra nedokáže jasne vysvetliť, ako a kedy ich efektívne používať. Príkladom je miestnosť s vaňami, kde má byť informácia dostupná pri svetle sviečok. Po ich zapálení a použití fotoaparátu však nedôjde k žiadnej zrozumiteľnej odozve. Nie je jasné, či hráč postupoval správne, alebo či ide o chybu.
Technické spracovanie situáciu ďalej zhoršuje. Osvetlenie je nevyvážené — baterka občas presvetľuje scénu do neprirodzenej miery, zatiaľ čo lampáš vytvára nepriehľadnú červenú tmu. K tomu sa pridáva množstvo grafických chýb a glitchov. V extrémnom prípade som bol svedkom postavy pacienta, ktorá sa pohybovala po stene a následne bez akejkoľvek logiky prešla stropom. Nie je jasné, či ide o zámer alebo chybu, no výsledok pôsobí skôr komicky než desivo.
Absolútnym zlyhaním je však systém ukladania hry. Hoci hra umožní uloženie, po načítaní hráča vráti na začiatok lokality. To by samo o sebe ešte nebolo kritické, keby nedochádzalo k uzamknutiu predtým sprístupnených miestností. V praxi to znamená nutnosť opakovať značnú časť hry bez možnosti návratu k dôležitým bodom. V mojom prípade to viedlo k rozhodnutiu nepokračovať.
Záver je preto jednoznačný. Ak sa hra skutočne nachádza v ranej fáze vývoja, čaká ju ešte množstvo práce, aby dokázala obstáť v konkurencii žánru. Ak by však bola blízko vydania v aktuálnom stave, neexistuje dôvod ju odporúčať. V takom prípade je rozumnejšie siahnuť po akomkoľvek inom titule.
