Po rokoch skúšania nových smerov, rozširovania herných systémov a hľadania vlastnej identity sa Assassin’s Creed dostal do momentu, keď sa musel opäť obrátiť k svojim začiatkom. Mirage nebol iba ďalším pokračovaním v poradí, ale jasným pokusom pripomenúť, na čom séria pôvodne vyrástla. Menší rozsah, dôraz na tichý postup, plánovanie a presné prevedenie jednotlivých akcií priniesli zážitok, ktorý sa výrazne líšil od veľkých RPG dielov posledných rokov.
Do centra príbehu sa dostal Basim, vďaka čomu sa hra mohla sústrediť na komornejšie a detailnejšie rozprávanie bez zbytočného naťahovania. Bagdad nepôsobil ako obrovský otvorený svet preplnený ikonami a vedľajšími aktivitami, ale ako živé mesto s vlastnou atmosférou a rytmom. Každý pohyb, každé rozhodnutie a každý zásah hráča preto pôsobili dôležitejšie. Mirage tak ukázal, že Assassin’s Creed nemusí stáť na masívnom rozsahu ani stovkách hodín obsahu, aby dokázal fungovať.
Aj samotná hrateľnosť sa vrátila bližšie k tomu, čo sériu kedysi odlišovalo od konkurencie. Opäť boli dôležité infiltrácia, využívanie prostredia, sledovanie cieľov a správne načasovanie. Mirage preto nepôsobil ako technologický skok vpred, ale skôr ako návrat k identite, ktorú značka počas rokov postupne odsúvala do úzadia.
Popri tom však Assassin’s Creed pokračuje aj úplne opačným smerom. Assassin’s Creed Shadows konečne priniesol zasadenie do Japonska, po ktorom fanúšikovia volali dlhé roky. Tento diel však nie je čistým návratom ku klasike, ale skôr pokračovaním RPG obdobia, ktoré Ubisoft naplno rozbehol od Origins.
Shadows stavia na kombinácii dvoch rozdielnych prístupov. Na jednej strane ponúka tichý, presný a opatrný štýl shinobiho, na druhej strane priamočiarejší a silovejší prístup samuraja. Tento kontrast vytvára priestor na odlišné spôsoby hrania a umožňuje hráčovi rozhodnúť sa, ako chce k jednotlivým situáciám pristupovať. Zároveň tým Ubisoft ukazuje, že jeho cieľom nie je úplne sa vrátiť späť, ale skôr prepojiť staršie prvky série s moderným smerovaním.
Japonské prostredie zároveň prirodzene podporuje mechaniky, ktoré boli pre Assassin’s Creed vždy dôležité. Vertikálny dizajn, pohyb po strechách, infiltrácia a využívanie okolia zapadajú do tohto sveta oveľa prirodzenejšie než v niektorých predchádzajúcich dieloch. Zároveň však zostáva zachovaný otvorený svet, vývoj postavy, progres a RPG systém, ktoré dnes tvoria základ modernej podoby série.
Assassin’s Creed sa preto nachádza v úplne inej situácii než na začiatku svojej existencie. Z pôvodne odvážneho experimentu sa stal rozsiahly herný ekosystém, ktorý už nestojí iba na jednom type hrateľnosti ani jednom spôsobe rozprávania. Mirage pripomenul, že návrat ku koreňom má stále význam a dokáže osloviť hráčov, ktorí si sériu spájajú najmä so stealthom a mestským pohybom. Shadows zase potvrdzuje, že RPG smer zostáva hlavným pilierom značky a priestorom, kde Ubisoft realizuje svoje najväčšie ambície.
Tento dvojitý prístup však nepôsobí ako náhoda, ale ako premyslená stratégia. Do budúcnosti sa počíta s tým, že Assassin’s Creed nebude fungovať len ako séria samostatných hier, ale ako širšia platforma pre viacero typov zážitkov naraz. Projekt Infinity má jednotlivé tituly prepojiť do väčšieho celku, v ktorom sa môžu príbehy, postavy a historické obdobia prelínať výraznejšie než doteraz. Tým sa značka môže priblížiť skôr modelu živého servisu než klasickej lineárnej sérii.
Popri tom Ubisoft pripravuje aj ďalšie projekty, medzi nimi napríklad temnejší Hexe, ktorý má priniesť odlišnú atmosféru a experimentálnejší prístup. To naznačuje, že značka sa už nechce obmedzovať na jeden pevný vzorec. Namiesto toho sa snaží rozširovať predstavu o tom, čo všetko môže Assassin’s Creed znamenať. Práve schopnosť meniť sa, reagovať na očakávania hráčov a vrstviť rôzne štýly je dôvodom, prečo séria prežila celé generácie a stále má priestor prekvapiť.
