Po tom, čo Odyssey výrazne rozšíril RPG prvky, prišla Valhalla ako ďalšia etapa tohto nového smerovania. Ubisoft sa rozhodol nepustiť moderný koncept z rúk, no zároveň ho upravil tak, aby bol pre hráčov o niečo prístupnejší. Vikingské prostredie poskytlo vhodný základ pre spojenie príbehu, súbojov a budovania vlastnej osady, ktorá sa stala jedným z dôležitých prvkov celého zážitku.
Valhalla od začiatku pôsobila ako obrovská hra. Ponúkala rozsiahly svet, množstvo aktivít a veľa možností, ktoré si hráč mohol dávkovať vlastným tempom. Práve táto veľkosť však priniesla aj problém. Čím väčší bol obsah, tým náročnejšie bolo udržať konzistentné tempo. Hra mala čo ponúknuť, no nie vždy dokázala počas celej hernej doby udržať rovnakú intenzitu a sústredenosť.
S tým súvisel aj ďalší posun od klasickej identity Assassin’s Creed. Stealth síce zo série úplne nezmizol, no už nehral hlavnú úlohu. Do popredia sa dostal otvorený boj, vývoj postavy, výbava a príbehové voľby. Tento smer pomohol osloviť nových hráčov, no zároveň ešte viac zvýraznil pocit, že séria sa vzdialila od toho, na čom pôvodne stála.
Rozšírenia pre Valhallu tento trend ešte viac rozšírili. Wrath of the Druids priniesol nové írske prostredie a príbeh viac postavený na politike a mocenských vzťahoch. Siege of Paris sa naopak viac priblížil historickému konfliktu a pomalšiemu, sústredenejšiemu tempu. Tieto dodatky ukázali, že Valhalla dokáže fungovať v rôznych podobách a prispôsobiť sa odlišným štýlom rozprávania.
Najďalej však zašiel Dawn of Ragnarok. Tento obsah posunul sériu ešte hlbšie do mytologickej roviny a hráča zaviedol do sveta bohov. Vizuálne išlo o výrazný a atraktívny smer, no zároveň sa tým Assassin’s Creed ešte viac vzdialil od pôvodnej snahy stáť na realistickejšom historickom základe. Bolo zrejmé, že Ubisoft skúša hranice série a zisťuje, kam až môže túto značku posunúť.
Práve z tohto dôvodu následne vznikol Assassin’s Creed Mirage. Tento diel pôsobil ako odpoveď na želania časti komunity, ktorá túžila po návrate ku koreňom. Menší rozsah, väčší dôraz na stealth a klasickejšia štruktúra mali pripomenúť staršie časti série, v ktorých boli plánovanie, pohyb mestom a tichý postup dôležitejšie než rozsiahly RPG systém.
Mirage sa preto vrátil k jednoduchšiemu základu. RPG prvky ustúpili do úzadia a väčší priestor dostali infiltrácia, presnosť, parkour a práca s mestským prostredím. Bagdad pôsobil kompaktnejšie než obrovské svety predchádzajúcich dielov a misie boli viac postavené na premyslenom postupe než na veľkosti mapy. Tento prístup ukázal, že Assassin’s Creed nemusí byť vždy čo najväčší, aby dokázal fungovať.
Zároveň však bolo cítiť, že séria sa už nedokáže úplne vrátiť do minulosti. Mirage nepôsobil ako úplne nový začiatok, ale skôr ako pripomenutie toho, čím kedysi Assassin’s Creed bol. Ukázal, že Ubisoft chápe hodnotu pôvodného konceptu, no zároveň sa nevie úplne vzdať smeru, ktorý si séria vybudovala v posledných rokoch.
Assassin’s Creed je preto dnes v zaujímavej, ale aj komplikovanej pozícii. Na jednej strane má za sebou úspešnú RPG premenu, ktorá jej priniesla nové publikum a výrazný komerčný úspech. Na druhej strane stále existuje veľká skupina fanúšikov, ktorá preferuje starší štýl založený na stealth postupe, komornejších príbehoch a presnejšie navrhnutých mestách. Každý nový diel sa tak stáva pokusom nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma predstavami.
Práve toto napätie robí sériu zaujímavou aj dnes. Assassin’s Creed nie je značka, ktorá by stála na mieste. Neustále mení svoju podobu, reaguje na trendy a skúša nové riešenia. Otázkou však zostáva, či Ubisoft dokáže tieto dva prístupy spojiť do jedného silného celku, alebo sa bude musieť v budúcnosti jasnejšie rozhodnúť, akým smerom sa chce séria uberať.
Assassin’s Creed tak dnes stojí medzi dvoma svetmi. Valhalla a Odyssey ukázali silu veľkých otvorených RPG svetov, zatiaľ čo Mirage pripomenul hodnotu pôvodnej stealth identity. Tento návrat ku koreňom ukázal, že séria si uvedomuje, čo na nej fanúšikovia oceňovali, no zároveň sa nechce úplne vzdať nových možností, ktoré jej priniesli posledné diely.
Budúcnosť Assassin’s Creed preto závisí od toho, či Ubisoft dokáže nájsť funkčný kompromis. Ak sa mu podarí spojiť atmosféru, stealth a presnosť starších hier s voľnosťou a modernými systémami novších dielov, séria môže získať nový silný smer. Ak nie, bude sa musieť rozhodnúť, či chce byť predovšetkým historickou stealth akciou, alebo veľkým RPG dobrodružstvom s názvom Assassin’s Creed.
