Cairn – Cesta na vrchol nepokorenej hory

Horozelecký titul Cairn bol pre mňa nakoniec vcelku orieškom z pohľadu celkového zhodnotenia. Na jednej strane platí, že vizuálna stránka spolu s príbehovou mi dodali zážitok, aký si v sebe určite ponesiem celý rok. Nesmiem však zabúdať ani na občasnú dávku frustrácie pri zdolávaní nástrah Mount Kami a sledovaní Aavy, ako neustále hromží nad svojimi pádmi. Prežíval som to skrátka spolu s ňou a preto by som to asi mal rozobrať trochu detailnejšie.

Recenzovaná verzia: PC

Hlavnou hrdinkou je už spomínaná Aava. Tá sa živí ako profesionálna horolezkyňa, ktorá viac než kontakt s ľuďmi uprednostňuje stret s nepokorenými výzvami. Snaží sa zdolávať čo najnáročnejšie ciele a práve našla ten najväčší. Pokoriť horu Mount Kami. Tá má na svojom konte už veľké množstvo obetí a nikomu sa ju doposiaľ nepodarilo zdolať. Všetko však môže byť raz po prvýkrát a Aava je o svojich schopnostiach viac než presvedčená. Otázkou však ostáva, či to bude výstup jej života, alebo smrtiaci pád.

Pozrime sa najprv na silné stránky hry. V prvom rade si tvorcovia skutočne zaslúžia pochvalu za nádherný umelecký štýl. Postavy pôsobia, akoby boli nadizajnované v miernom stop-motion štýle, a celkom im to aj pristane, no to je nič v porovnaní s prostredím okolo vás a malými detailmi, ktoré sú roztrúsené všade navôkol. Zažijete tu snáď úplne všetko. Fantastické výhľady na hory okolo vás, nočnú oblohu bez svetelného znečistenia a dokonca aj pohľad na jednu z najkrajších polárnych žiar, aké som mal kedy možnosť vidieť. Oceňujem aj to, že ak sa z niektorých vyhliadok rozhliadnete poriadne, dokážete si všimnúť aj miesta, ktoré ste už medzičasom navštívili, ako napríklad jazero nad vodopádmi.

V hre sa neustále mení aj počasie. Zažijete príjemné slniečko, no treba sa pripraviť aj na výdatné dažde, silné búrky a vetry a v neposlednom rade aj sneženie. Dokonca som mal v jednom momente možnosť vidieť aj dúhu, čo bol nádherný pohľad. Počasie navyše ovplyvňuje aj váš celkový výstup na Mount Kami. Počas dažďov bude povrch oveľa klzkejší a počas vetrov sa treba pevne držať, aby ste nespadli dole. Tak ako aj v skutočnosti, ani tu vám hora žiadne chyby neodpustí.

Dôležitá je aj vaša schopnosť riadiť vlastný inventár. Vo svojom batohu si nesiete zásoby, ktoré vás budú sprevádzať, a je potrebné, aby ste nimi zbytočne neplytvali. Treba mať vždy dostatok vody, niečo si uvariť a byť pripravený na každú situáciu. Najlepšie je, že niektoré potraviny vám dokonca dokážu v správnom momente počas výstupu pomôcť. Zlepší sa vaša koncentrácia alebo budete mať na výstup viac energie. Prípadne môžete posilniť aj ruky a budete sa schopní na hore udržať o niečo dlhšie. Samozrejme, počas hry narazíte aj na ďalšie zásoby, ktoré si budete môcť vziať so sebou, no aj tak sa ich snažte zorganizovať tak, aby vám na konci neostali len prázdne fľaše.

Oceňujem aj to, že hra podporuje zbieranie odpadu a recykláciu. Počas výstupu totiž môžete naraziť na veľké množstvo odpadkov všade navôkol, ktoré môžete nechať vášho climbbota zrecyklovať. Vo výsledku vám z odpadu pripraví nový kriedový prášok, ktorý vám pomôže lepšie sa počas výstupu udržať. Je to šikovné a motivujúce riešenie, ktoré vás núti popozerať sa, či niekde neostali smeti, ktoré by ste mohli z prírody odstrániť. Rovnako však môžete recyklovať i prázdne obaly, ktoré sa dostanú do vášho inventáru po použití jednotlivých zásob. Ušetríte si tak miesto v batohu na niečo užitočnejšie.

V hre sú aj dômyselne ukryté tajné miesta, ktoré stoja za to navštíviť. Objavil som napríklad jaskyňu slúžiacu na organizáciu rave zábavy, stretol som sa s nebezpečne vyzerajúcim medveďom a objavil som aj pozostatky niektorých dobrodruhov, ktorých život nečakane vyhasol. Ostali po nich však veľmi užitočné predmety, ktoré môžete neskôr využiť sami. Skúmanie terénu sa rozhodne oplatí, nakoľko nikdy neviete, čo tým môžete získať. Každý takýto objav vás dokáže odmeniť, pokiaľ sa vám, samozrejme, podarí utiecť pred medveďom skôr, než vás napadne.

Potešiteľné je hlavne to, že Cairn vôbec nepôsobí ako lineárny titul, ktorý vás vedie za ručičku po predpísanej ceste. Nahor totiž vedie obrovské množstvo trás, no každá má rovnaký cieľ. Vy si však musíte nájsť tú vlastnú. Spočiatku môžu byť jednotlivé výstupy relatívne jednoduché, no postupne vám to hra začne celkom slušne komplikovať. Neraz sa mi stalo, že môj výstup začal pomerne jednoducho, no vo vyššej nadmorskej výške bol povrch hory takmer úplne hladký. Aava síce dokáže liezť po horách, no rozhodne nie je žiadny Spider-Man.

Prejdime však k absolútne najlepšiemu elementu, ktorý hra ponúka, a tým je možno trochu prekvapivo samotný príbeh. Sledovať Aavu na jej výstupe je pre mňa absolútnym zážitkom. Hoci toho o sebe veľa nepovie, dokážete pochopiť množstvo vecí z hlasových správ, ktoré jej zanechávajú priatelia. Rozumiete jej snahe pokoriť horu, ktorá doposiaľ ostala nedosiahnuteľná, no zároveň zdieľate strach jej priateľov, ktorí majú pocit, že ju týmto výstupom môžu definitívne stratiť.

Všetko to však začne byť ešte zaujímavejšie vo chvíli, keď sa počas výstupu stretne s ďalším mladým horolezcom Marcom. Pre neho je Aava žijúcou legendou, no nemá ambície ako ona. Aava zase nerozumie jeho motivácii vyliezť horu len do polovice a následne zísť dole. Ich dialógy postupne naberajú na intenzite a v jednom bode Marco priamo nastolí otázku, čo si vlastne Aava od tejto cesty sľubuje. Ide o veľmi dobre spracovaný príbeh, podaný prostredníctvom zaujímavých postáv, ktorý má hĺbku. Presne to, čo by som od takejto hry očakával. Hra sa však, žiaľ, nevyhla ani určitým zakopnutiam, ktoré si teraz rozoberieme.

Jedna vec, ktorú som mal počas hrania neustále na očiach, bolo obrovské množstvo všadeprítomných grafických glitchov. Aavine končatiny prechádzali cez steny, zvieratá občas vychádzali spod povrchu zeme, prípadne doň Aava sama zapadla, aby ju hra následne správne postavila späť na povrch. Niekedy mi lano prechádzalo priamo skrz horu. Navyše nešlo len o občasné nedostatky. Všímal som si ich počas celého výstupu a miestami to pôsobilo až komicky.

Ešte viac ma však zamrzelo, že veľa predmetov, ktoré počas hry fyzicky vidíte, v skutočnosti neexistuje. Ide len o dekoračné optické ilúzie. V niektorých oblastiach môžete počas výstupu vidieť pozostatky lán po predchádzajúcich horolezcoch, zábradlia alebo polámané rebríky. Automaticky si pomyslíte, že by vám mohli výstup trochu uľahčiť, pretože v realite by ste ich dokázali využiť ako pomocné prvky. Lenže keď sa k nim priblížite, vaša ruka nimi jednoducho prejde. Dá sa povedať, že existujú, no zároveň neexistujú. To isté platí aj pri stalaktitoch, ktoré uvidíte v neskorších častiach hry. Vidíte ich, no nedokážete sa ich zachytiť. Niečo, čo ma rozhodne nepotešilo.

Hra má inak veľmi zaujímavú mechaniku, v ktorej jedným tlačidlom ovládate všetky Aavine končatiny. Končatinu vám vyberie sama, existuje síce i možnosť zvoliť si ju manuálne, no tú odporúčam používať len v prípade, že stojíte na stabilnom povrchu. Následne sa posúvate vyššie. Často sa mi však stávalo, že hra vybrala stabilnú končatinu namiesto tej, ktorú bolo potrebné spevniť, a pády sa tak stávali takmer samozrejmosťou. Na druhej strane hra dokáže pôvodnú voľbu sama zmeniť, napríklad keď sa Aave pošmykne noha alebo stratí úchyt. Toto je naopak veľmi dobrý prvok, ktorý pridáva na realistickosti.

Čo však pocitu reality príliš nepomáha, je fakt, že Aava občas pôsobí ako hadia žena. Spôsob ovládania jej pohybu totiž miestami umožňuje vytvárať absolútne neuveriteľné polohy končatín, ktoré vyzerajú až smiešne. Ak ste mali pri hraní spoločenskej hry Twister pocit, že sa dokážu končatiny zamotať do nemožných pozícií, toto je veľmi podobný prípad. Občas som sa skutočne čudoval, ako sa dokázala vykrútiť.

Nevyhnem sa ani porovnaniu Cairn s inou horolezeckou hrou, ktorú som mal možnosť hrať pred časom, Jusant. Obe hry pracujú s podobnou témou, no pristupujú k nej rozdielnym spôsobom. Cairn sa snaží pôsobiť realistickejšie a ľudskejšie, zatiaľ čo Jusant obsahoval viac magických prvkov a lepšie pracoval s mechanikou lana. Obe hry majú svoje silné aj slabé stránky a je ťažké určiť medzi nimi jednoznačného víťaza. Ak hľadáte realistickejšie poňatie horolezeckej hry, Cairn bude určite lepšou voľbou. Pokiaľ túžite po niečom magickejšom, lyrickejšom, no stále výzvou nabitom, uprednostnil by som Jusant. Niekde medzi oboma hrami však leží excelentný titul, ktorý ešte čaká na svoje zrodenie. Spojením silných stránok oboch hier a odstránením ich slabín by mohlo vzniknúť niečo, čo by so mnou rezonovalo ešte veľmi dlho.

Vo výsledku však Cairn nemôžem výraznejšie kritizovať. Má svoje slabé stránky, ktoré mu miestami podrážajú nohy, no nič to nemení na tom, že jeho kvality sú zvládnuté na výbornú. Nikdy nezabudnem na krásy, ktoré som mal možnosť počas výstupu vidieť, a Aavin príbeh si so sebou ponesiem minimálne do konca roka. Tvorcovia by sa však mali posnažiť opraviť nedostatky, aby sme si výstup na Mount Kami mohli užiť skutočne naplno. Potenciál tu rozhodne je a bez debaty ide o jeden z najunikátnejších titulov, aké som mal možnosť hrať. Zaslúži si hra šancu? Určite áno. Buďte však pripravení na to, že pred úspešným výstupom zažijete množstvo pádov. Našťastie nie systému.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Popagenda