Fatal Frame II: Crimson Butterfly REMAKE - Nasleduj motýľa

Hororová séria Fatal Frame (alebo taktiež známa aj ako Project Zero) sa minimálne na poli videohier radí medzi tie najznámejšie hororovky, ktoré máme možnosť zhliadnuť alebo v tomto prípade si aj zahrať. Séria bola donedávna známa len konzolovým hráčom, no Koei Tecmo Games sa po dlhej odmlke od svojho posledného dielu rozhodli postupne jednotlivé diely zremasterovať. Posledné dva diely, ktoré boli primárne určené pre Nintendo Wii a WiiU, až tak nepocítili zub času a tak kvalitnejší remaster úplne stačil (aj keď mohli si dať viac záležať na verziách pre PC). Po remasteroch 5. dielu Maiden of Black Water a 4. dielu Mask of the Lunar Eclipse preskočili tretí diel a presunuli sa rovno k 2. dielu Crimson Butterfly, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2003. Pri 23 rokov starej hre by už asi len remaster nestačil, preto nám priniesli rovno plnohodnotný remake. Ten sa tak drží pôvodného príbehu, no prináša nám mnoho noviniek, ktoré majú v prvom rade pomôcť novodobým hráčom si vychutnať túto už dnes hororovú klasiku. Ako to dopadlo, to sa dozviete v nasledujúcej recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

Fatal Frame II: Crimson Butterfly nás zavedie do dediny Minakami, ktorá je opradená tajomstvami, no hlavne prekliata. Každý, kto do nej vstúpi, už z nej cestu von nenájde. Dedinka je tak aktuálne opustená a jej jedinými obyvateľmi sú utrápené duše, ktoré sú veľmi často nepriateľské voči všetkému živému. Do tejto dediny sa náhodou dostanú aj hrdinky tohto dielu, dvojčatá Mio a Mayu. To, že narazili práve na túto dediny, sa zdá spočiatku ako náhoda. No veľmi rýchlo prídu na to, že toto desivé miesto si ich nepovolalo len pre zábavu, ale má s nimi omnoho väčšie plány. Postupne sa tak dozviete, že táto dedina bola známa náboženskými rituálmi, ktorých súčasťou sa stávali práve dvojičky. V snahe z dediny uniknúť, tak budete postupne odhaľovať jej históriu a aj to, prečo ju pohltila temnota.

Pred duchmi opäť nebudete len utekať, ale aj s nimi bojovať. K tomu vám bude slúžiť tzv. fotoaparát Obscura, pomocou ktorého budete odháňať duchov. Ak ste sa k tejto sérii dostali práve vďaka Maiden of Black Water, možno ste nadobudli pocit, rovnako ako ja, že súboje sú pomerne akčné, keďže práve v tomto dieli na vás naraz vyskakovalo aj niekoľko duchov a len zriedkavo sa stávalo, že ste dávali dole prst zo spúšte... samozrejme, fotoaparátu. Dvojka je však viac adventúrne založená a súbojov je tu výrazne menej. Väčšinou budete bojovať proti jednému duchovi, no výnimočne až proti trom (aj keď pri väčšom počte protivníkov mi prišli výrazne slabší). Duchovia sú však rôznorodejší a majú všemožné schopnosti, ktorými vás dokážu napadnúť (a vydesiť) aj z diaľky. Duchovia sa postupne začnú síce opakovať, no nikdy úplne neviete, čo im môže napadnúť.

Súboje sú ale celkovo trošku zdĺhavejšie, takže časom vás môžu aj omrzieť. Hra vás svojím spôsobom trestá za to, že sa rozhodnete vydať na prieskum či už dediny alebo jednotlivých herných oblastí. Najmä v oblasti „Kurosawa House“ som si všimol, že duchovia sa prakticky donekonečna vracali a otravovali, keď som dlhšie nepokračoval za vytýčenou hlavnou úlohou. Rovnako tak strety s bossmi by boli aj vcelku zaujímavé, no bojovať niekoľkokrát napr. s utopenou ženou na moste bolo už na druhýkrát mierne otravné až zbytočné. Za exorcizmus duchov dostávate body, za ktoré si môžete kupovať lekárničky, doplnky do foto režimu alebo prívesky na fotoaparát. Takže za jednotlivé súboje s duchmi ste v podstate odmenený, no prívesky nájdete aj v priebehu hry a zvyšok sú skôr len kozmetické bonusy. Navyše mi aj trochu vadilo, že príveskov máte pomaly za fúrik, no vybaviť si môžete naraz len jeden.

Hre by sa zišli nejaké podrobné štatistiky, čo sa týka výbavy a vylepšení. Fotoaparát Obscura si môžete všemožne vylepšiť, no reálne netušíte, nakoľko sa vám jednotlivé vylepšenia vyplatia. Minimálne na začiatku hry tak budete dlho dumať nad tým, ktoré vylepšenie by ste si mali odomknúť. To isté platí aj pre prívesky, ku každému máte stručný popis, aký atribút vám posilní, no podobný popis je k viacerým príveskom. Takže celé je to len o hádaní a náhodnom výbere. V priebehu prvých kapitol získate aj rozšírené režimy fotoaparátu, ku ktorým sa vám odomknú aj ďalšie možnosti, ako ich vylepšiť. Každý režim má svoje unikátne využitie, ale je možné ich použiť aj pri boji. Pomocou fotoaparátu môžete sledovať cestu, po ktorej sa niekto pred vami vydal, zjaviť zo sveta duchov predmety, ktoré vaše oko nevidí, alebo očistiť krvavú pečať zo zamknutých dverí či objektov. Ovládanie mi však príde riadne ťažkopádne a súboje s duchmi sú často dosť nepredvídateľné.

V tomto prípade môžete fotky snímať len vertikálne, takže na horizontálne zábery môžete zabudnúť. Postupne si však môžete odomknúť približovanie/oddialenie a manuálne zaostrovanie. Veľmi zaujímavé možnosti, no v priebehu boja vám duchovia nedoprajú príliš veľa času na experimentovanie. Schopnosti jednotlivých režimov vám vedia poskytnúť značné výhody, no za cenu sily vôle, čo je energia našej hrdinky. Ak klesne na nulu, nebudete môcť behať ani uskakovať, takže nie vždy sa ju oplatí vyplytvať na schopnosti fotoaparátu. V priebehu súboja si však vždy môžete vybrať, aký film do fotoaparátu chcete použiť. Každý film má určité vlastnosti, no primárne ide o to, ako rýchlo ich vložíte do fotoaparátu a aké poškodenie duchom spôsobia. Inventár máte obmedzený, takže unesiete len určité množstvo jednotlivých filmov, no vždy si ho viete vylepšiť.

O príbehu, súbojoch a jednotlivých herných mechanizmoch sme si už povedali, no je načase si rozobrať technický stav PC portu. Pri ázijských hrách na PC je už tak trochu zvykom, že sa väčšinou nie veľmi vydaria. Takže asi nebudete veľmi sklamaní, keď rovno poviem, že to platí aj v tomto prípade, aj keď o úplnú katastrofu v tomto prípade nejde. Už po prvom spustení Fatal Frame II som zostal dosť nepríjemne zaskočený. Hra sa vôbec neunúva opýtať, v akom jazyku ju chcete hrať a rovno vás hodí do hlavnej ponuky v japončine. Aspoň že existujú technológie, ktoré vám preložia text na monitore do nejakého zrozumiteľného jazyku. Po prepnutí jazyku zistíte, že hrať hru s myšou a klávesnicou nebude dobrý nápad, keďže s tým vlastne ani samotná hra nepočíta. Pripojíte si teda gamepad, no s tým má hra opäť problém a váš originálny Xbox gamepad považuje za Dualshock. Nevadí, aj to zmeníme. Prejdime teda na grafické nastavenia, tých je v hre už viacero, takže na chvíľu možno získate dojem, že si hru správne nakonfigurujete a bude sa hrať ako po masle. Nuž, ďalší omyl. Na mojej RTX 4070 ti je framerate pomerne nestabilný. Priebežne skáče od 40 fps do 80 fps, vertikálnu synchronizáciu hra ignoruje a zmeny jednotlivých nastavení nemajú prakticky žiadny dopad na framerate. Po grafickej stránke nevyzerá Fatal Frame II vôbec zle, no ak si ho mám porovnať s mnohými ďalšími hrami, ide skôr o priemer. Takže optimalizácia je proste opäť odfláknutá, čo sme aj predpokladali.

Remake Fatal Frame II: Crimson Butterfly je presne tým, čo sme od neho zrejme všetci očakávali. Prináša dnešným hráčom späť hru, na ktorú sa za 23 rokov od svojho vydania už aj pomaly zabudlo. Vďaka remaku tak máme konečne všetci možnosť si túto hru vychutnať v novom grafickom kabátiku a súčasným ovládaním. PC hráči tak opäť dostali trochu nevyladený produkt, ku ktorému budú potrebovať predovšetkým gamepad, nad tým sa však dá prižmúriť očko, a túto desivú japonskú hororovku si tak vychutnajú do morku kosti.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Koei Tecmo Games.