GreedFall: The Dying World - Trpké následky kolonizácie

Francúzske herné štúdio Spiders je známe najmä vďaka rôznorodým RPG hrám, pričom sa pohrávali s vlastnými fantasy či sci-fi univerzami. Po ich poslednej hre, Steelrising, sa vrátili späť k svojej fantasy hre GreedFall o kolonizácii neznámych končín. Pokračovanie sa tak nesie v podobnom duchu ako predošlá hra, no na už známy svet sa v ňom pozrieme z opačnej perspektívy, teda z pohľadu domorodcov, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ako prijať prítomnosť nových príšelcov, ktorých úmysly sú viac než diskutabilné. GreedFall 2 vyšiel pred 2 rokmi v predbežnom prístupe a odvtedy si prešiel dlhou cestou vývoja spojeného s aplikovaním rozsiahlych zmien na základe spätných väzieb od hráčskej komunity. Hra sa tak predovšetkým premenovala na GreedFall: The Dying World, čím sa z jej názvu vytratilo číslo 2 označujúce priame pokračovanie. Poďme sa teda spoločne pozrieť, či predbežný prístup hre pomohol a po vydaní plnej verzie máme k dispozícii plne hrateľnú a vyladenú hru, akú sme si želali.

Recenzovaná verzia: PC

V GreedFall: The Dying World nemusíte stráviť príliš veľa času, aby ste si uvedomili, že naozaj ide o hru štúdia Spiders. Ich jedinečný rukopis je zrejmý na každom jednom aspekte tohto titulu, no má to aj svoje výnimky. Opäť máme v rukách fantasy RPG, ktoré dbá predovšetkým na svoju príbehovú zložku. Čaká vás mnoho poriadne rozvetvených úloh s morálnymi voľbami, ktoré sú prepletené s osudom vašej postavy a jednotlivých členov vašej družiny. Popri odhaľovaní neznámeho sveta a spoznávaní nových postáv vás však čaká aj boj, ktorý má duálny charakter. Ten si môžete zvoliť, resp. prispôsobiť, už pri spúšťaní novej hry. Boje môžu prebiehať v taktickom režime, kedy zadáte členom vašej družiny príkazy v boji, ktoré v danom slede vykonajú. Takto môžete zadať sled až 4 príkazov. Hru sa však môžete rozhodnúť hrať aj bez taktického režimu, kedy budete zadávať príkazy bez zastavovania hry. Rozhodnutie je len na vás, čo vám viac vyhovuje. Boje sú však pomerne rýchle a celkovo mi prišli len ako okrajová zložka.

Po krátkej charakteristike sa však vráťme k príbehu. Ten je viac-menej zameraný na moralizovanie a riešenie tém, ktoré sú dnešnému svetu už, dá sa povedať, vzdialené, no stále vedia rozdúchať vášne. V GreedFall: The Dying World sa ujmete roly domorodca z Teer Fradee, ktorý sa má stať mudrcom kmeňa, no vo svojom vnútri bojuje medzi kmeňovými zvykmi a túžbou po nových vedomostiach, ktoré im priniesli cudzinci. V úvode si tak vymodelujete svoju postavu a určíte úvodné štatistiky. Postupne, ako budete levelovať, si ich budete ďalej vylepšovať. Štatistiky máte rozdelené do 3 hlavných skupín: zručnosti, schopnosti a talenty. Zručnosti a schopnosti môžete vylepšovať každému členovi družstva, no talenty len vašej hlavnej postave. Zručnosti vo veľkej miere charakterizujú to, aký druh zbrane bude vaša postava používať, ale aj to, aký veľký život bude mať alebo koľko bodov schopností dokáže vygenerovať počas súbojov. Schopnosti sú rozdelené do rôznych stromov, ktoré sa vám budú naprieč úrovňami odomykať. Každý spoločník má svoj vlastný strom schopností popri všeobecných. Zároveň aj v priebehu hry si môžete odomknúť nové stromy schopností, ktoré ste dovtedy nepoznali. Našťastie si však môžete body schopností časom zresetovať.

Poslednou časťou štatistík sú talenty. Tie sú spojené predovšetkým s RPG elementmi. Dočasne vám ich môžu pozdvihnúť členovia družstva na základe vášho aktuálneho vzťahu. Taktiež si ich viete zvýšiť pomocou plášťov. Tomuto aspektu hry však nie úplne rozumiem. Plášť môžete priradiť ľubovoľnému členovi družstva, no bonus za neho takto neobdržíte, čím plní v podstate len kozmetickú úlohu. Talenty však plnia veľmi dôležitú časť hry a často budete rozmýšľať, ktorý z nich sa vám oplatí aktuálne vylepšiť. Využívanie talentov je spojené s náhodou. Pri každej akcii, ktorá vyžaduje určitý talent, máte percentuálnu šancu na úspech. Ak uspejete, obdržíte skúsenosti, ak zlyháte, akciu už zopakovať nemôžete. No môžete si hru nanovo načítať a tak danú akciu opakovať, až kým neuspejete. Herný mechanizmus spojený s talentami je však dosť diskutabilný, keďže za úspešné vykonanie akcií často dostanete viac skúseností ako za samotné súboje. A to sa za akcie počíta otváranie zámkov na dverách či truhlách, zneškodňovanie pascí, presviedčanie v dialógoch či opravovanie rebríkov vo svete. Za tieto akcie tak dokáže nazhromaždiť doslova kvantum skúseností a rýchlo tak zvyšovať svoju hernú úroveň.

Postavu máte teda úspešne vytvorenú a môžete nanovo začať spoznávať svoju rodnú dedinu. Než sa nazdáte, už vás sprevádzajú priatelia Nílan a Shéda, čím získavate svoju prvú trojčlennú družinu. Čaká vás pomerne dlhý úvod na prvej mape, kým uzriete úvodné titulky a názov hry. Tempo je spočiatku dosť pomalé, no úprimne povedané, vôbec mi to nevadilo. Viac ma skôr iritovalo to, že tieto prvé hodiny trávite s domorodcami, ktorí rozprávajú nejakým svojím vlastným jazykom, ktorému nie je rozumieť. Takže aj jednotlivé dialógy som rýchlo prečítal a ďalej som to preskakoval, lebo tento ich zrejme vymyslený jazyk je poriadne otravný. V ďalšej kapitole však hra prepne do angličtiny a daný domorodý dialekt sa bude už objavovať pomenej. Celkovo má však hra poriadne dlhý rozbeh, než sa dopracuje k „otvorenému“ svetu. Po prológu vás na vašom rodnom ostrove čakajú ešte 2 ďalšie časti, v ktorých postupne spoznáte všetkých svojich spoločníkov. Až po ich úspešnom zdolaní (cca. 20 hodinách) sa dopracujete k tomu, že dostanete svoju loď, na ktorej sa budete môcť presúvať po celej mape sveta. Voľný pohyb je však naďalej dosť obmedzený, keďže dostanete niekoľko hlavných úloh, ktoré musíte v ľubovoľnom poradí splniť, než sa budete môcť posunúť ďalej. Popri tom na vás však čaká viacero vedľajších úloh ukrytých vo svete alebo úlohy pre vaši spoločníkov, ktoré sú taktiež rozdelené na viacero častí, a ich pokračovania sa vám budú odomykať na základe posunu v hlavnom príbehu. Jednotlivé úlohy a hlavne dialógy sú však veľmi dobre zvládnuté, a to vás bude držať pri hraní až do konca.

Horšie sú však na tom samotné RPG elementy. Spravovanie celej družiny je často poriadne otravné a vylepšovať im schopnosti či zručnosti bude po pár hodinách už len monotónnym úkonom, kedy nad tým už ani nebudete veľmi premýšľať. Horšie je na tom už len inventár. Ten sa stáva veľmi rýchlo riadne neprehľadným. Mnohé zbrane či vybavenia budete mať aj niekoľkokrát, ale každá položka figuruje v inventári samostatne. Porovnávanie vybavenia je opäť len ďalšou stratou času, keďže hra sa vôbec neunúva vám vysvetliť, čo jednotlivé parametre pri výzbroji znamenajú. Vy si tak budete vybavovať svoje družstvo prakticky len intuitívne, najmä podľa ich primárne výbavy, keďže aj tak im inú zbraň priradiť ani nemôžete. Inventár máte prakticky neobmedzený, napriek tomu však unesiete len určité množstvo elixírov či mastí na rýchle použitie. Každý ďalší sa vám expresne teleportuje do vašej úložnej debny. Tomuto nápadu nie úplne rozumiem, ale dajme tomu.

Poďme si však detailnejšie rozobrať bojový systém. Ten v podstate nadväzuje na základný štýl pohybu v hre, ktorý nie je úplne najšťastnejšou voľbou. Postavu môžete ovládať klasickým klikaním, čo v tomto type RPG nepovažujem za najšikovnejší spôsob ovládania, no aj pri ovládaní s klávesnicou musíte v tom prípade držať stlačené pravé tlačidlo myši, ak chcete kameru otáčať. Takýmto spôsobom sa hýbete s členmi vášho družstva aj v priebehu súbojov. Počas nich sa však môžete prepínať na ostatných členov družstva a manuálne ich ovládať. Súboje sú ale obmedzené na vopred stanovené a ohraničené arény. Hra vás tak núti prísť k nepriateľom pomerne blízko, než na nich ako prvý zaútočíte, čo dosť obmedzuje strelné zbrane. Ak sa rozhodnete zaútočiť z diaľky, veľmi pravdepodobne sa ocitnete na hranici tejto arény. Stačí sa trochu pohnúť a súboj prerušíte. V priebehu súbojov sa môžete rozhodnúť, či chcete manuálne zadávať príkazy vašim spoločníkom, alebo ich necháte sa rozhodovať autonómne. Osobne preferujem druhú možnosť, no má to svoje nevýhody. Hlavne pri autonómnom rozhodovaní som si všimol, že postavy sa pri niektorých schopnostiach zasekávajú, čo môže viesť až k padaniu hry do Windowsu. Boje sa tak síce tvária, že majú nejakú hĺbku, no v konečnom dôsledku sú dosť jednotvaré a časom až nudné. Jediným osviežením sa stávajú občasné súboje s bossmi, ktoré ponúkajú aspoň nejakú výzvu.

Technický stav GreedFall: The Dying World na PC je vcelku uspokojivý. To vo veľkej miere vyplýva zrejme z toho, že hra vyšla prakticky pred 2 rokmi. Po grafickej stránke tak ide o priemerný titul, čo je najviac cítiť na modeloch postáv, scenérie však väčšinou pôsobia vcelku pôvabne. Túto drobnosť by som teda priamo neoznačil za negatívum. Vďaka tomu je pravdepodobne aj optimalizácia na veľmi dobrej úrovni. Na mojej RTX 4070 ti som nezaznamenal prakticky žiadne výkyvy frameratu. Hra však trpí ojedinelými bugmi, kedy sa vám môže stať, že sa vám postava bude chvíľu prechádzať vo vzduchu, či rôzne objekty budú trčať cez steny. To všetko je však spojené s omnoho horšími bugmi, na ktoré som narazil počas súbojov. Verím však, že je tu ešte stále priestor na ich opravu. Audio stránke sa venujem len zriedkavo, keď ma niečo nepríjemne zaskočí alebo naopak prekvapí. V tomto prípade však musím podotknúť, že ide, našťastie, o ten druhý prípad. Už po prvom spustení vás čaká v hlavnej ponuke titulná pieseň, ktorá je až pozoruhodne chytľavá. V rovnakom duchu sa nesie aj zvyšok hry. Takže za toto si tvorcovia rozhodne zaslúžia poklonu.

Od GreedFall: The Dying World som nemal veľké očakávania. Práve naopak, dosť som sa ho obával hlavne na základe pomerne negatívnych ohlasov z predbežného prístupu. Nakoniec som však dostal ďalšie klasické RPG od Spiders, ktorých štýl mi vcelku vyhovuje. Je škoda, že všetky chyby sa im nepodarilo napraviť ani po dvoch rokoch, čo hra strávila v predbežnom prístupe, no stále pozitíva spojené predovšetkým s príbehom prevyšujú nad trochu otravnými negatívami, na ktoré môžete v priebehu hrania naraziť. Ak ste fanúšikom tvorby tohto štúdia alebo len hľadáte zaujímavé príbehovo ladené RPG vrelo vám GreedFall: The Dying World odporúčam.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Nacon.