Hoci príliv hororovo ladených hier od rôznych indie vývojárov v poslednej dobe trochu upadol, stále z času na čas vyjde nejaký titul, ktorý sa svojou troškou snaží nejako zaujať potencionálnych hráčov. Jednou z takýchto hier je aj nedávno vydaný It Reaches od malého štúdia Emberflight Games z Nemecka. Tí nám ponúkajú svoj prvý počin, ktorý je zmesou psychologického hororu a poriadnej nádielky krvavých a desivých momentov. Na prvý pohľad to znie celkom zaujímavo, ako to však vyzerá na obrazovke a aké máme pocity po odohratí? To sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Recenzovaná verzia: PC
It Reaches je ďalšou hororovou adventúrou, ktorá sa snaží zaujať svojím prvým dojmom. Na prvý pohľad sa jej to aj darí, aj keď už jej cena je možno až prekvapivo nízka. No nie je všetko zlato čo sa blyští, takže možno to platí aj naopak. Hre som tak aj za vás dal šancu a pustil som sa do nej. Už prvé momenty vo mne vyvolali poriadnu dávku rozpakov. Je to už pomerne dávno, čo sa mi nejaká hra zapla v predvolenom režime v najnižšom možnom HD rozlíšení. Herné nastavenia však nie sú omnoho bohatšie. Najviac ma však zarazilo to, že nie je možné si zvoliť veľkosť titulkov. Na 4K rozlíšení budete potrebovať k hre rovno lupu. Zamrzí, ale ide sa ďalej. Už po spustení novej hry je z nej cítiť, že naozaj ide o indie záležitosť. Hoci som hru zapol na najvyšších detailoch, nepovedal by som, že ide o hru z roku 2026. Grafické detaily sú veľmi slabé, skôr by som jej tipoval rok 2010 než aktuálny.
Úvod mi bol až na pár drobností veľmi povedomý. Až za chvíľu som si spomenul, čo mi to vlastne pripomína. V It Reaches ste policajtom. V prvých scénach vystupujete zo svojho služobného auta pred opustenou nemocnicou či psychiatrickou liečebňou, v ktorej bol spozorovaný nejaký pohyb, takže ste to prišli preveriť. Až na pár drobností mi to hneď pripomenulo prvý Outlast. Až na to, že v tomto prípade po grafickej stránke o pár úrovní slabš a to Outlast vyšiel v roku 2013. Takže môj pôvodný odhad, čo sa týka grafiky, by aj sedel. Tieto hororové tituly však často nie sú len o detailoch, ale skôr o atmosfére, takže IT Reaches som nechcel vopred zatracovať.
Celá hra je z pohľadu takzvanej bodycam, teda osobnej kamery, ktorú máte na sebe ako policajt. To, samozrejme, vedie k trochu zrnitému obrazu. Zastaralú grafickú stránku však na bodycam hádzať nebudeme. Pohyb postavy je trochu spomalený až ťažkopádny. Na druhej strane však v tejto hororovke môžete dokonca skákať. Čo vám príde vhod počas častých útekov pred dvomi typmi monštier. Z hľadiska hrateľnosti tak ide o kombináciu viac-menej známych mechanizmov. V hre musíte utekať pred dvoma grotesknými monštrami, ktoré sa vás snažia zabiť. S jedným z nich budete dokonca v závere aj bojovať, a to hneď dvakrát, čoho zmysel mi trochu uniká, keďže som myslel, že ide o nejakého bossa, ale dajme tomu.
V úvode sa It Reaches aspoň snaží o to, že sa musíte pred monštrami skrývať v skriniach. Neskôr to bude skôr už len o zbesilom utekaní. Druhou stránkou hry je to, že ako policajt máte k dispozícii pištoľ a neskôr brokovnicu. Dodnes však netuším, koľko nábojov má mať zásobník do jeho služobnej pištole. Keďže začínate so štrnástimi nábojmi, no neskôr mi nabil očividne až šestnásť nábojov, pričom viac ako dvadsať som reálne asi ani nemal. Každá snaha o prebitie zbrane tak vedenie k jednej z generických hlášok o tom, že má posledný zásobník. Tieto komentáre sa veľmi rýchlo stanú riadne otravnými a hlavne zbytočnými.
Streľba zo zbraní je taktiež skôr na oko, keďže v hre je v podstate len jeden druh nepriateľa. Napriek tomu si však môžete vylepšovať obe zbrane. K tomu zbierate nejaké dlhé skrutky a priebežne v hre narazíte na montážny stôl. Zbraniam tak môžete zvýšiť viacero parametrov, no podstatné mi prišlo iba laserové mieridlo a zvyšovanie poškodenia. Keďže sa však v hre bojuje fakt len minimálne, nejako extra to vylepšovanie ani nepocítite. K tomu hra trpí rovnakým problémom ako Industria 2. Po načítaní uloženej pozície sa všetky veci pred uložením obnovia. Takže ak ste tesne pred automatickým uložením našli nejakú muníciu či skrutky, môžete si hru načítať a zobrať si ich ešte raz.
Keďže boj je len okrajovou časťou hry, vývojári stavili kartu aspoň na niekoľko logických hádaniek. Tie sú na trochu lepšej úrovni a väčšina z nich ma aj vcelku bavila. Väčšina z nich je však spojená s ventilmi. Napriek tomu však ide asi o najlepšiu časť tohto titulu. Druhým najvýraznejším prvkom je strach v hre postavený na nejakej forme biomasy, ktorá produkuje obrovské ruky. A práve tieto ruky sú najčastejšie prítomným strašidelným prvkom tohto titulu. V podstate ani nejde o strach ako taký, ale skôr o to, že tieto ruky vás zlikvidujú okamžite a následne vás čaká loading. V prvej časti hry len trčia niekde zo stien alebo sa odrazu zjavia z nejakej diery v stene. V druhej časti už však figurujú ako samostatné bytosti.
S rukami je tak spojený aj posledný herných mechanizmus, ktorým sú tehly. Tie viete použiť na odlákanie rúk alebo na to, aby tehlu chytili namiesto vás. Znie to zaujímavo a možno by aj bolo, keby používanie tehál aj reálne fungovalo. Keď už sa vybavíte tehlou, často sa stáva, že ju nemôžete hodiť. Akoby sa v hre niečo zaseklo alebo si hra jednoducho zmyslela, že niekde musíte ukázať kurzorom, aby ste mohli tehlu hodiť. Fakt nerozumiem, o čo v tomto prípade ide, ale keďže ide o veľmi podstatný mechanizmus, tak jeho nefunkčnosť je poriadne frustrujúca.
Rád by som sa aj nejako vyjadril k samotnému príbehu, no veľmi ťažko sa mi hodnotí. Hra vám zaberie asi 5 hodín, pravdepodobne trochu kratšie. Úvod vyznieva vcelku zmysluplne, no odkedy sa okolo vás začnú zjavovať všemožné potvory a k tomu sa vaše celkové vnímane reality začína rozpadávať, tak sa v It Reaches zrejme rýchlo stratíte. Nemôžem si pomôcť, ale celé mi to prišlo tak, akoby sa náš policajt ocitol v Ríši divov, kde namiesto za králičkom uteká za prízrakom svojho syna (aspoň v rámci tejto príbehovej odbočky sa v hre nachádza niekoľko zaujímavých momentov). K tomu na vás čaká v hre aj niekoľko tajomstiev v podobe zamknutých dverí, za ktorými sa nachádza miestnosť pokrytá biomasou a v nej je podivný otvor v tvare análu, do ktorého, samozrejme, vopchá ruku až po lakeť v štýle Silent Hill, aby z neho vybral nejaký predmet po synovi. Ak sa pýtate, aký to má zmysel... tak fakt netuším. Hra sa v podobnom duchu aj končí a vy sa tak reálne nedozviete, čo bola vlastne pointa tohto celého.
Po odohraní It Reaches som sám netušil, čo si mám o ňom myslieť. Príbeh je chaotický, bez nejakého konkrétneho záveru, čo by to celé poriadne vysvetlilo. Nejaký náznak vysvetlenia tam síce padol, no ani zďaleka si nemyslím, že dostatočný. Autori sa očividne snažili do hry zakomponovať čo najviac osvedčených prvkov z iných hororových adventúr, čo im úplne nevyšlo. Za pochvalu tak stoja aspoň logické hádanky a sympatická cenovka, ktorá bude zrejme pre mnohých najväčším celého lákadlom titulu.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Perp Games.
Klady
- Relatívne nízka cena
- Zaujímavé logické hádanky
- Originálne poňatie monštier
Zápory
- Mizerný pocit zo streľby
- Často nefunkčné hádzanie tehál
- Chaotický príbeh bez jasného rozuzlenia
