Sudden Strike 5 - Obrana sa preceňuje, najlepší je útok

Obdobie druhej svetovej vojny sa medzi videohrami teší značnej pozornosti. V posledných rokoch už síce vychádza takýchto titulov pomenej oproti rokom 2000-2010, ale daná tematika má aj naďalej výrazné zastúpenie. Týka sa to najmä stratégii, pričom najvýraznejší podiel majú najpravdepodobnejšie RTS. Viacero už takmer zabudnutých herných sérii nabralo v priebehu posledných rokov druhý dych. Na obrazovky sa nám tak vrátil Company of Heroes, Men of War, Blitzkrieg či Sudden Strike. A práve poslednému zmienenému je venovaná nasledujúca recenzia. Sudden Strike sa nám vrátil vo svojom už piatom pokračovaní. Možno sa to ani nezdá, ale od predošlého dielu už uplynulo skoro 10 rokov, no po vydaní základnej hry sme postupne obdržali ešte viacero DLC. Sudden Strike 5 nám opäť prináša maďarské štúdio Kite Games, ktoré na poli RTS patrí medzi známych veteránov. Nový diel tak vo výraznej miere pracuje s elementmi známymi práve zo 4. dielu, no v mnohom sa vracia aj ku koreňom tejto série. Bude to však stačiť na to, aby upútal súčasného hráča?

Séria Sudden Strike začala svoju cestu už v roku 2000 ako 2D izometrická RTS, o dva roky neskôr vyšiel druhý diel, ktorý do dnešného dňa patrí k najobľúbenejším v rámci tejto série. Tretí diel nám po prvýkrát priniesol 3D spracovanie. Tento nový koncept sa však na veľmi dlhú dobu stal aj posledným. A dlho to vyzeralo tak, že o tejto sérii už viac počuť nebudeme. Štvrtý diel si však pod svoje krídla zobralo (alebo skôr získalo) práve štúdio Kite Games. Tí sa však na túto sériu pozerali z trochu komornejšieho hľadiska. Bojiská boli menšie, misie kratšie, no ciele (aspoň za mňa) boli vcelku zaujímavé s určitou dávkou sviežosti a pôsobivých nápadov. Aj kvôli tomu som niekoľko rokov po vydaní posledného DLC s povolením od vydavateľa Kalypso vydal na túto hru neoficiálnu slovenčinu. Obmedzené možnosti a značné naskriptovanie jednotlivých scenárov mnohých fanúšikov predošlých dielov až tak nepotešilo. Sudden Strike 4 v mnohých ohľadoch obmedzoval taktické možnosti a hráči tak mali len minimum možností, ako mohli hru zdolať.

To bol teda jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Kite Games rozhodli na ďalší diel pozrieť z trochu odlišného uhla. Boje počas druhej svetovej vojny často prebiehali na pomerne rozľahlých bojiskách a presne takto sa na Sudden Strike 5 začali aj pozerať. Ten vám tak ponúkne sériu misií za 3 strany tohto konfliktu, ktoré sú vo veľkej miere voľne ladené, čím vás takmer nikdy nenúti postupovať podľa vopred predurčených pravidiel. Samozrejme, k druhej svetovej vojne patrí okrem útoku aj obrana, takže sa stretnete aj s primárne obrannými misiami, ktoré vám príliš veľa taktických možností neponúknu, ale s tým treba pri tomto type hier trochu počítať. Vo väčšine podobne ladených hier sa jednotlivým kampaniam vývojári snažia venovať rovnocenný priestor. To však v tomto prípade úplne neplatí. Najviac priestoru dostáva kampaň za Nemcov, následne za západných Spojencov a najkratšia tak je sovietska kampaň.

Výber bojísk, respektíve vojenských operácií, je v tomto prípade taktiež trochu diskutabilný. V hre sa tak stretnete so známymi momentmi, na ktoré ste pravdepodobne narazili v nejednej hre, no Sudden Strike 5 prináša viacero menej známych operácii. Nie som si úplne istý, či je to takto zámerne, aby sa hra stala pre hráčov zaujímavejšou v záplave stratégii o druhej svetovej vojne, alebo ide skôr len o menší trik, ako nám v budúcnosti predať DLC s pútavými, no známymi momentmi z histórie. Predsa len už teraz vieme, že koncom júla sa dočkáme prvého DLC zameraného na vylodenie v Normandii. K tomu si snáď povieme viac nabudúce, no teraz sa vráťme naspäť k základnej hre a jej obsahu. Na viaceré operácie sa pozriete z obidvoch strán konfliktu. Napríklad na operáciu Merkúr (útok na Krétu), ktorú nám pomerne nedávno priblížil aj Commandos: Origins, sa pozriete v rámci prvej misie z pohľadu Nemcov ale aj Spojencov. Rovnako to bude aj pri obliehaní Budapešti, kedy ju budete najprv brániť za Nemcov, aby ste ju potom dobývali za Sovietov.

Na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že si vývojári takýmto spôsobom len uľahčili prácu. No nie je tomu úplne tak. Väčšina bojísk, resp. máp, je za obidve strany odlišná. Reálne je úplne totožná len mapa práve zmienenej Budapešti a asi 2 ďalšie mapy sú len v rámci možností vo viacerých ohľadoch podobné. Tým, že sa vám však menia ciele na daných mapách, možno si to ani poriadne nevšimnete, keďže to, čo budete raz dobývať, to budete následne brániť a naopak. Rovno však poviem, že aspoň v prípade Sudden Strike 5 sú útočné misie výrazne zábavnejšie než tie obranné. Keďže práve v obranných misiách viac pocítite nedostatky tohto dielu a hlavne jeho obmedzenia po tejto stránke.

Nebudem zbytočne krúžiť okolo horúcej kaše a prejdem rovno k veci. Napriek tomu, že obrana má v hre značné zastúpenie, je poriadne odfláknutá. S „budovaním“ obranných pozícii sa stretnete vo väčšine misií, keďže hra je navrhnutá tak, že nepriatelia často podnikajú protiútoky, kvôli čomu musíte rozmýšľať nad tým, ako si dobyté územia udržať. Zásadný problém obrany však spočíva v tom, že v hre aktuálne nemáte k dispozícii ženistov. Tí sú viac-menej obmedzení len na servisné opravárske vozidlo, ktoré slúži len na stavbu mostov, ich opravovanie, a primárne na opravovanie kritických poškodení vašich vozidiel. V hre tak nepočítajte s možnosťou budovania nových zákopov či protitankových alebo protipechotných prekážok. Protitankové zátarasy či ostnatý drôt v hre ani hľadať nemusíte. V hre narazíte leda tak na niekoľko provizórnych prekážok v mestách, ktoré sa však dajú zničiť. Aby toho nebolo málo, tak dokonca aj míny majú v hre takmer nulové zastúpenie. Môže ich umiestniť len pechota (a aj odstrániť), ale reálne som si všimol, že k dispozícii ich mali len sovietski vojaci.

Z hľadiska obranných možností je tak hra na veľmi obmedzenej úrovni. V priebehu rokov som hral mnoho hier, teda stratégií o druhej svetovej vojne, no nejako si neviem spomenúť ani na jednu, v ktorej by boli až takto drasticky obmedzené taktické možnosti v rámci budovania obranných pozícií. Reálne tak máte k dispozícii len vopred vybudované zákopy, ale pozor, ak do nich umiestnite vojakov, tých nie je možné znovu postaviť na nohy pomocou poľných zdravotníkov. A druhou taktickou možnosťou je ešte zakopanie tankov či diel, no táto možnosť je viazaná na doktrínu, ktorú si musíte najprv odomknúť, a potom použiť v rámci zvoleného veliteľa. Zakopanie má však len určitú životnosť a pokiaľ klesne na nulu, už ho pre dané vozidlo nebudete môcť opäť použiť. Čo len opäť vyvoláva ďalšie otázky.

Hoci väčšie bojiská sa snažia držať zaužívaných noriem najmä z tretieho dielu, tak z hľadiska bonusov funguje Sudden Strike 5 podobne ako práve štvrtý diel. Opäť tak máte na výber z 3 veliteľov za každú stranu. Každý z nich už sám o sebe poskytuje nejaký špeciálny bonus. Následne si však môžete postupne v priebehu kampaní odomykať rôzne doktríny. Tie sa rozdeľujú do 3 skupín: útočné, obranné a logistika. Každý veliteľ vám umožňuje použiť 4 doktríny, no má to jeden háčik. Vždy si môžete aktivovať po jednej z každej skupiny, no podľa zvoleného veliteľa ešte štvrtú podľa jeho zamerania. Čo znamená, že veliteľov si budete pravdepodobne vyberať podľa toho, ktoré doktríny vám budú najviac vyhovovať. Až na niekoľko výnimiek je väčšina doktrín rovnaká pre všetky 3 strany. Rozdiel je napríklad v tom, že Sovieti majú viac doktrín pre pechotu alebo Spojenci majú doktríny aj pre letectvo.

Doktríny vám však vedia poskytnúť mnoho cenných bonusov, ktorými zvýšite efektivitu vašich jednotiek v boji alebo im odomknete dodatočné schopnosti. Sudden Strike 5 kladie výrazný dôraz na obrnené jednotky, čím sa vám rozhodne oplatí si odomknúť a rovno aj aktivovať doktrínu na opravovanie vozidiel. Ku každej doktríne si môžete dokonca odomknúť aj 3 dodatočné vylepšenia, čím získate ešte ďalšie dodatočné bonusy alebo sa zvýši ten pôvodný. Doktríny sú však veľmi príjemným spestrením hry, ktoré neslúžia len na uľahčenie hry, ale vďaka ním môžete skúšať aj také taktické možnosti, ktoré by ste inak ani nevyskúšali.

Hrateľnosť a základné herné mechanizmy prešli taktiež viacerými úpravami. Povedal by som, že v tomto sa zrejme inšpirovali sériou Men of War. Na začiatku každej misie máte dostupné určité jednotky. Naskriptované posily však obdržíte len zriedkavo. Ak budete v priebehu misie potrebovať nové jednotky, môžete si ich objednať za body prestíže. Tie získavate z rôznych obsadených pozícií na mape (ale len obmedzené množstvo) a postupne v priebehu času. Jednotky si za nich môžete objednať z veliteľských stanovíšť na krajoch mapy, z mora alebo prostredníctvom železnice. Príchod posíl je vcelku efektný hlavne z posledných dvoch zmienených možností. No opäť sa nesie v duchu menších nedokonalostí. Pri doručení posíl z mora som sa stretol viackrát s tým, že mi dorazila len časť vojakov, ktorých som si objednal. Neviem, či sa cestou utopili, alebo čo sa s nimi stalo. Očividne je v hre doteraz nejaký dosť nepríjemný bug, na ktorý radšej upozorňujem. Vlaky sa na druhej strane správajú dosť zvláštne, vaše jednotky cez nich prechádzajú akoby v hre ani neboli, no keď sa vlak pohybuje po koľajniciach, len odsúva jednotky, čo mu náhodou stoja v ceste.

Pri privolávaní posíl však musíte počítať vždy s tým, že v každej misii máte obmedzený limit vojakov. Limit sa týka ľudskej sily, takže ak má tank posádku 5 tankistov, zaberá vám 5 bodov populácie. Hra však k vojakom pristupuje ako k potrave pre delá. Nemá pre vás zmysel snažiť sa zachrániť tankistov z poškodeného tanku, lebo s nimi nič neurobíte. V hre je minimum opustených vozidiel a aktuálne nemáte prakticky žiadne možnosti, ako zneškodniť nepriateľovi posádku tanku bez toho, aby ste tank zničili. V hre nefigurujú molotovy či plameňomety. Zároveň si nemôžete objednať vozidlo bez posádky. Takže je síce pekné, že si môžete na bojisko nechať poslať pechotu v obrnenom transportéri, no zbytočne si tak zaberiete populáciu o posádku daného transportéra. Najviac však zamrzí, keď na začiatku misie obdržíte 10 ľahkých tankov a vy viete, že hráte misiu odohrávajúcu sa v roku 1944.

Napriek tomu, že hra ma fakt bavila, trpí neuveriteľným množstvom neduhov. Už samotná umelá inteligencia nepriateľov ale aj vašich jednotiek je ako päsť na oko. Problémy sú často spojené najmä s pathfindingom. Týka sa to predovšetkým vozidiel. Viackrát sa mi stalo, že mi cestou zostalo nejaké vozidlo niekde zaseknuté a už som ho ani z daného miesta nedostal. Nepriatelia sa taktiež správajú dosť nevyspytateľne. Do boja sa vrhajú doslova po hlave. Aj keď zistia, kde máte rozostavenú obranu, tak tam budú neustále posielať stále tie isté jednotky, čo si povolajú ako posily. A keďže nepriateľ nemá body prestíže, posily si vie objednávať prakticky donekonečna. Jediným šťastím je to, že posiela kombinácie jednotiek a ťažké tanky si väčšinou nevie objednať. V podstate aj vy ako hráč máte počet ťažkých tankov vždy obmedzený. Občas sa tak môže stať, že nepriateľ si bude objednávať posily, no do boja ich prestane posielať, takže narazíte na možno 100 vojakov s 20 tankami na jednom mieste. Kvôli takýmto situáciám spojeným primárne s neobmedzenými nepriateľskými posilami môže dôjsť k tomu, že aj najľahšia náročnosť sa stane frustrujúcou. Snáď sa im podarí na umelej inteligencii ešte časom v aktualizáciách trochu zapracovať.

Technickú stránku Sudden Strike 5 som už trochu načrtol vyššie, no pozrime sa aj na ďalšie aspekty. Grafika je na stratégiu vcelku detailná, čo sa zároveň nepodpisuje ani na optimalizácii. Pri deme sa mnoho hráčov práve na optimalizáciu sťažovalo. Finálnu verziu som hral na RTX 4070 ti a na prepady frameratu som nenarazil. Hra beží plynulo a hardvérové nároky sú pomerne nízke. Trošku mi vadilo, že priblíženie kamery je trochu obmedzené, takže detaily jednotiek si neviete úplne vychutnať, čo ale v prípade takejto hry nie je určite nutnosť. Skôr sa počíta s tým, aby ste mali na obrazovke čo najviac jednotiek a mali tak čo najlepší prehľad o celkovej situácii na bojisku. Efekty výbuchov či streľby sú celkom dobre spracované, plus musím povedať, že podľa miery poškodenia vozidiel z nich aj stúpa dym rôznej farby a intenzity. Trošku však zamrzí fyzika. Vojaci často po zásahu lietajú ako bábky a trosky vozidiel sa tiež správajú trochu neštandardne, hlavne keď vozidlá pred sebou tlačia trosky ťažkých tankov, akoby sa nič nedialo. V hrách ako Command & Conquer by mi to nevadilo, no v prípade takejto hry je to trošku diskutabilné.

Sudden Strike 5 prináša viacero zmien v rámci série, pričom sa snaží potešiť najmä kritikov štvrtého dielu. Väčšie bojiská a omnoho viac taktických postupov sú jednými z hlavných pozitív tohto pokračovania. Na druhej strane výrazné arkádové poňatie a orezanie dôležitých herných mechanizmov hre až tak neprospievajú. Napriek všetkým zmieneným nedostatkom ide o zaujímavú RTS, ktorá rozhodne zaujme fanúšikov takýchto stratégií. Osobne verím, že mnohé chyby sa ešte dajú časom doladiť, aj preto sa už teraz teším na nadchádzajúce DLC.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Kalypso.