Ako fanúšik príbehových adventúr som si Whirlight rozhodne nemohol nechať ujsť. Hru som mal vo svojom hľadáčiku už od vydania demoverzie, ktorá pôsobila vskutku nápadito a sľubovala zábavné dobrodružstvo presne podľa môjho gusta. Navyše stavila na tému cestovania v čase. Nejde síce o nijako originálny koncept (v príbehových adventúrach už vôbec nie), no stále je dostatočne atraktívny na to, aby som bol zvedavý, čo hra napokon ponúkne. Nasadol som teda s Hectorom a Margareth na ich motorku a s napätím očakával, kam ma tento výlet časom zavedie.
Recenzovaná verzia: PC
Príbeh sa začína v roku 1962, keď sa Hector prebudí z veľmi zvláštneho sna. Práve v ňom totiž dostal víziu svojho najnovšieho vynálezu. Na jeho zostrojenie však potrebuje odšťavovač, lupu, experimentálnu fľašu a nekonečnú stužku. Je čas vyraziť do mesta, zohnať všetky potrebné súčiastky a otestovať nový vynález v praxi. Po sérii úloh a jednom poriadnom kaskadérskom kúsku sa mu napokon podarí všetko skompletizovať. Výsledkom je zariadenie, ktoré ho nečakane prenesie do roku 1990, kde spozná druhú hlavnú hrdinku – Margareth. Ich spoločné dobrodružstvo, o ktorom už viac prezrádzať nebudem, sa môže začať.

Ak je niečo, čo musím na hre vyzdvihnúť hneď na úvod, sú to postavy a humor. Whirlight je plný zapamätateľných charakterov, z ktorých má každý čo ponúknuť. Či už ide o vynálezcu Hectora, ktorý je síce génius, no obyvatelia mesta ho považujú skôr za blázna, výrobcu hračiek Harolda, zmrzlinárku Hillary alebo Hectorovho úhlavného nepriateľa Theodora, všetci prinášajú do deja niečo, vďaka čomu si ich ľahko zapamätáte. Zoznam postáv sa navyše čoskoro rozrastie o druhú hlavnú hrdinku Margareth a jej papagája Armagedona (vskutku trefné meno). Hoci Margareth sama osebe nepôsobí nijako výnimočne, jej priateľská povaha a úprimná snaha riešiť problémy mi neustále dávali dôvod tráviť s ňou čas. Pôsobila veľmi prirodzene.

Ruka v ruke s postavami ide aj humor. Hra je plná vtipných dialógov, vizuálnych gagov a množstva odkazov na známe diela, pričom väčšina z nich funguje výborne. Počas hrania som sa pravidelne pristihol pri úsmeve a musel som obdivovať kreativitu, ktorú tvorcovia do hry vložili. Výborne pritom využívajú samotný koncept cestovania v čase, vďaka čomu získavajú niektoré situácie úplne nový rozmer.

Veľmi sa mi páčil aj vizuálny štýl. Verice Bay je svojím spôsobom mestom inšpirovaným Benátkami a sledovať ho v rôznych časových obdobiach rozhodne stojí za to. Vidieť, ako sa počas rokov mení, čo sa v ňom deje alebo ako dopadli postavy, ktoré sme spoznali v minulosti, patrí medzi silné stránky hry. Pekne sa tu ukazuje, ako môže jediná drobná zmena výrazne ovplyvniť budúcnosť. Alebo ako dokáže jedna legendárna kartička rozpútať neuveriteľný chaos. Nech ma hra zaviedla kamkoľvek, vždy bolo na čo pozerať.
O to viac ma mrzí, že napriek kvalitným postavám a pôsobivému vizuálu nepatrí príbeh medzi tie najlepšie, aké som mal možnosť zažiť. Vo veľkej miere sa drží zaužívaných trópov, ktoré poznáme z mnohých príbehov o cestovaní v čase. Nechýba ani hrozba obrovského meteoritu, ktorému bude potrebné zabrániť, aby sa podarilo zachrániť svet. Autori sa očividne snažili priniesť veľkolepé dobrodružstvo, no nie som si istý, či práve takýto smer bol tým, čo som od hry očakával. Našťastie spomínaný humor dokáže slabšie momenty príbehu často úspešne zachrániť.

Ak by som si mal vybrať absolútny vrchol celej hry, bola by to úvodná hodinka odohrávajúca sa v Hectorovom zvláštnom sne. Táto časť je plná kreatívnych nápadov, vtipných scén a nekonečného množstva bizarností, ktoré ma nesmierne bavilo objavovať. Či už išlo o obrovskú krátkozrakú žabu alebo fazuľový struk siahajúci až do neba. Sny sú predsa miestom, kde je možné čokoľvek, a práve tu hra ponúka svoj najčarovnejší moment. Je len škoda, že sa do tejto podoby sna už neskôr nevrátime. Hector síce bude môcť navštíviť svoje podvedomie aj neskôr, no už bude vyzerať úplne inak. Stále kreatívne, ale predsa len odlišne.

Po stránke hrateľnosti nemám výraznejšie výhrady. Ak patríte medzi fanúšikov point-and-click adventúr, veľmi rýchlo sa zorientujete a riešenie jednotlivých problémov vám nebude robiť väčšie ťažkosti. Niektoré hádanky síce môžu zabrať o niečo viac času, no väčšinou pôsobia logicky a dokázal som sa v nich dobre orientovať. Nájde sa aj pár absurdnejších momentov, no práve tie často vedú k tým najvtipnejším situáciám.

Jedinou vecou, ktorá mi prišla trochu nevyužitá, je denník. Môžete v ňom sledovať svoje úlohy a Hector si doň zapisuje niektoré dôležité informácie. Prial by som si však, aby ponúkal viac možností. Napríklad nápovedu pri zaseknutí, podrobnejšie sledovanie priebehu úloh alebo aspoň ich lepšiu organizáciu. Nič z toho tu však nenájdete a postupne som úplne zabudol, že denník vôbec existuje. Oveľa zaujímavejší sa ukázal byť fotoalbum, do ktorého môže Margareth zbierať polaroidové fotografie z rôznych lokalít. Koniec koncov, nie každý deň dostanete príležitosť odfotiť si živého mamuta.

Počas hrania som narazil aj na niekoľko technických nedostatkov. Najvýraznejší sa objavil v roku 1815 pri pretáčaní kalendára. Postavy počas dialógov nereagovali správne – buď svoje repliky vôbec nepovedali, alebo ich vyslovili s veľkým oneskorením. Hra mi v jednom momente dokonca úplne zamrzla a spočiatku som vôbec netušil, čo sa deje. Až po prehratí chýbajúcej repliky všetko opäť začalo fungovať. Práve tejto pasáži by sa autori mali ešte venovať, pretože je zrejmé, že tu niečo nefunguje tak, ako má.

Whirlight síce nebude adventúrou, ktorá zásadne posunie celý žáner, no ak hľadáte zábavné sci-fi dobrodružstvo s cestovaním v čase, verím, že vás osloví rovnako ako mňa. Aj keď príbeh nepatrí medzi najoriginálnejšie, postavy sú napísané veľmi dobre a neustále som chcel vedieť, kam ich cesta povedie. Naštartujte teda svoje motorky, vybavte sa svetelnou kvapalinou a vydajte sa zistiť, kam sa naši hrdinovia dostanú a akým problémom budú musieť čeliť. Whirlight: No Time to Trip je skvelá príbehová adventúra, ktorá poteší všetkých fanúšikov žánru.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti imaginarylab
Klady
- Kvalitný vizuál
- Postavy a humor
- Veľké množstvo lokalít
- Autori veľmi dobre využívajú koncept cestovania v čase
Zápory
- Denník mohol mať lepšie využitie
- Príbeh je postavený na klasických trópoch
- Niekoľko technických nedostatkov