Monster Hunter Stories 3: Twisted Reflection - Emotívny JRPG klenot

Spin-off séria z populárneho univerza Monster Hunter Stories si naďalej udržiava päťročný odstup medzi jednotlivými dielmi. Úplne po prvýkrát pritom odštartovala rovno na všetkých (aktuálne dostupných) platformách a nešlo o časovú exkluzivitu „uväznenú“ na ľubovoľnej konzole. Podarilo sa autorom opätovne doručiť zábavného JRPG zástupcu, prípadne je už prezentovaná látka vyčerpaná a masívne digitálne príšery skôr nudia? Odpoveď je až prekvapivo jednoznačná.

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

V mojom prípade je zaujímavosťou, že do Monster Hunter univerza som sa dostal práve prostredníctvom vedľajšieho Stories. Až neskôr mi otvorili svoje brány plnohodnotné diely ako Rise alebo Wilds (na World, žiaľ, nikdy nedošlo). Musím sa priznať, že toto klasickejšie žánrové uchopenie mi stále sedí o čosi viac než vizuálne pôsobivé lovenie obrovských monštier z originálnej série (tá už má mimochodom cez dve dekády). Aj preto sa na ďalší prídavok spravidla veľmi teším.

Rýchly nástup do rozprávania

Niektoré tituly (platí to aj pre knihy alebo filmy) si k vám hľadajú cestu dlhší časť. Musíte takpovediac čakať, kým do ktoréhokoľvek fiktívneho sveta investujete svoje emócie a záujem, pričom ide o úplne prirodzený proces v akomkoľvek príbehu.

Preto ma potešilo, že Twisted Reflection ma zaujal už od úplne prvej scény. Ide o raritný úkaz, ktorý sa podarí len málokedy. Dopomohla k tomu primárne pozoruhodná audiovizuálna prezentácia. Tá pripomína kvalitnú snímku kombinujúcu prvky fantastiky a historického veľkofilmu.

Súhra dokonale znejúceho hudobného podkreslenia a presne vedenej réžie dohromady vytvárajú mimoriadne funkčnú kombináciu, ktorá umožňuje hráčovi okamžite vstúpiť do digitálneho prostredia a stať sa jeho súčasťou. Nemusíte pritom ani chytiť do ruky ovládač. Kontakt medzi príbehom a vami vzniká ešte pred samotnou gameplay zložkou.

Ako z kvalitného fantasy

Samotné dianie je ukotvené medzi dvomi znepriatelenými kráľovstvami, volajú sa Azuria a Vermeil. Vy preberáte úlohu mladého princa, ktorý sa má (aspoň spočiatku) podieľať na politickom dialógu s nepriateľskou stranou. Čoskoro však udalosti naberú na nebezpečnej intenzite, keďže obe územia sužuje environmentálna pohroma nazýva Crystal Encroachment.

Je to trochu klišé? Určite áno a navyše v súčasnosti už enormne nadužívané. Ostatne, keď sa pozriete iba na základný námet, v podstate o tom istom pojednáva aj The Song of Ice and Fire (budete to skôr poznať na základe seriálovej adaptácie Game of Thrones), avšak nutne niečo podobné nevadí. Najmä preto, že prítomným dejovým zvratom nechýba to najkľúčovejšie, emotívne srdce a charaktery, s ktorými chcete tú siahodlhú cestu naprieč nebezpečným svetom prežiť.

Sami autori vám veľmi efektívne vyjavia prítomné stávky (tie nie sú vôbec malé) a následne ste ochotnejší prehliadnuť niektoré schematickejšie elementy, pretože vás už drží sila správne odštartovaného príbehu. Inými slovami, prvá kapitola v akomkoľvek médiu je absolútne kľúčová. Musím však doplniť, že i tie očakávané línie sú veľmi umne vyrozprávané.

Titul napriek tomu trpí slabším tutoriálom. Je zbytočne polopatistický a enormne vás drží za ruku, čo brzdí inak sľubne sa rozbiehajúce tempo hrania. A ja chápem, že je nutné vysvetliť prítomné mechaniky, no dá sa to aj zaujímavejším spôsobom. Takto mi to pripomínalo úplne každý titul z produkcie Nintenda, ktoré ma už dobrých sedem rokov straší s obludne sa ťahajúcimi začiatkami ich hier.

TikTokové bitky

Moderným trendom v mnohých hrách je zrýchľovanie. Nakoľko sa dnes musíte sústrediť aj na generáciu hráčov, ktorí sú odchovaní na dopamínových stimuloch zo sociálnych sietí, niektorí autori dynamizujú základné jadro hrateľnosti, aby boli schopní uspokojiť túto "náročnú" cieľovku.

Monster Hunter Stories 3 tento fakt akceptuje a zároveň nasleduje, nakoľko sú ťahové súboje pomerne frenetické, pričom v konkrétnych prípadoch trvajú len niekoľko desiatok sekúnd. Udržiavajú si atraktívnu audiovizuálnu prezentáciu, ktorá pôsobí veľkolepo aj pri klasických (úplne bežných) útokoch.

Štandardne sa púšťate do bojovania v sprievode partnera a dvoch monštier podľa vlastného výberu. Základným pravidlom pri stretnutiach je zvolenie si útoku, ktorý je podstatný najmä v situáciách, keď sa dostanete do priameho kríža s oponentom. Titul vám vysvetlí, že konkrétny typ ataku dokáže poraziť konkrétny typ nepriateľskej ofenzívy. Je to nadužívané prirovnanie, no áno, princíp vychádza z hry kameň, papier, nožnice.

Skrytá komplexnosť?

V praxi to funguje tak, že sa musíte naučiť move sety monštier (k dispozícii sú aj textové popisy v podobe loveckých zápiskov) a následne podľa nadobudnutých znalostí prispôsobiť vlastné útočenie. Štýl boja sa mimochodom mení aj na základe stavu protivníkov. Môžu sa rozzúriť, čo kompletne zmení ich náchylnosť voči konkrétnemu typu zbrane, prípadne sa transformuje ich vlastný štýl, ktorým sa vás snažia poraziť.

Musím povedať, že tento proces pôsobí pomerne zábavne a stimuluje najmä k pozornému sledovaniu zmien počas stretov. Vzhľadom na výraznú rýchlosť akcie možno ide o trochu spomaľujúci kontrapunkt, napriek tomu prehnane nebrzdí a naopak prehlbuje celkový zážitok, ktorý by inak pôsobil ako plytký sled súbojových sekvencií bez potrebného korenia v podobe sofistikovanejších mechaník priamo ovplyvňujúcich centrálne gameplay jadro.     

Mimoriadne sa mi pozdáva, že akčná zložka funguje na akejsi pudovej úrovni. Čo tým myslím? Primárne to, že nemusíte nutne rozumieť všetkým RPG elementom, ktoré s ňou úzkou súvisia. Zároveň ste schopný víťaziť v súbojoch a porážať kolosálnych bossov. Môže to vyznievať, že hra je tým pádom príliš jednoduchá (takmer až primitívna), no to by som nutne netvrdil.

Dokáže ponúknuť výzvu, avšak nevyžaduje od vás siahodlhé študovanie detailných prepojení prítomných mechanizmov. Nazval by som ju user friendly zážitkom, ktorý v prvom rade ponúka veľké možnosti v rámci vrstvenia ofenzívy a kombinovania najrôznejších štýlov zničujúcich výpadov. Je však dôležité, že na nich nutne nestojí, funguje teda aj bez ich využívania, čím otvára možnosti hráčskej interpretácii a umožňuje prechádzať príbehom podľa subjektívnych preferencií.

Funkčný exploring a osobní Pokémoni

Dôležitou súčasťou je aj cestovanie po mape, riešenie questov (častokrát s jednoduchou, no dostatočne pevnou kostrou), pričom nezriedka sa v podobných tituloch stáva, že práve táto zložka je mimoriadne nudná a pôsobí len ako výplňová veta bez adekvátneho podhubia. Pri aktuálnom lovcovi monštier som tento pocit nemal, našťastie.

Do veľkej mieri záleží aj na tom, aké príšery si so sebou vezmete. Niektoré prekážky sa dajú pokoriť výhradne za využitia špecifických vlastností konkrétnych oblúd. Je preto dobré disponovať každým druhom nebezpečného tvora, aby ste sa pri prehľadávaní rozľahlých oblastí zbytočne nevracali a nezdržiavali (i keď sú fast travel táboriská prítomné na každom rohu).

Twisted Reflection výrazne stojí na vzťahu, ktorý si so svojimi príšerkami vybudujete. Počas hrania sa vám určitým spôsobom vytvára puto s preferovanými monštrami a stávajú sa do nejakej mieri samostatnými charaktermi, aspoň ja som ich tak vnímal. Inak majú výborní dizajn a skvelo sa na nich pozerá priamo v pohybe. Tu už miestami máte pocit efektne rozhýbaného anime filmu.  

Nehovoriac o tom, že sa opätovne rozširujú možnosti ich šľachtenia, takže ak patríte medzi hráčov, ktorí radi experimentujú a hľadajú najsilnejší možný variant, prídete si na svoje. Ja osobne som v tomto ohľade trochu tradičnejší, takže ma to až tak nezaujímalo, no som minimálne rád, že mám ako koncový používateľ k dispozícii dostatok variácií.  

Ďalšie víťazstvo pre značku

Veľkú výhodu vidím v tom, že značka Stories vychádza raz za pár rokov, takže si vytvára dostatočné odstupy, aby ňou hráči neboli prílišne presýtení.

Nemyslím tým, že by neprinášala žiadne invencie (spravidla umne variuje overený gameplay loop), no ak by nám ju tvorcovia servírovali na tanieri každý rok, ako svojho času Ubisoft Assassin’s Creed, človek by sa ňou nutne presýtil. Vylepšenia tu, samozrejme, existujú, no nevnímam ich ako takzvaný „game changer“ alebo evolúciu v pravom zmysle tohto slova.

Takto vlastne nevadí, že ústredné jadro zostáva pocitovo viac-menej identické. Koniec koncov, pôsobí mimoriadne funkčne a stále dokáže ponúknuť enormné množstvo zábavy (pokojne tu strávite cez sto hodín).

Silný zážitok pretrváva...

Tá pramení z výbornej súbojovej zložky, veľkého sveta so zaujímavými aktivitami a súčasne aj z unikátnosti prítomného prostredia podporeného krásnym grafickým uchopením. Funguje tu ako explorácia, tak aj akčný element, čo vytvára v podstate konštantne pútavé hranie.

Súčasne Twisted Reflection vyrozpráva intímny príbeh (nechýbajú mu epické momenty), ktorý vás chytí už od úvodných minút. Fantastickým spôsobom totiž priblíži svet, ústredné charaktery a už v počiatočnej hodinke vám na prezentovaných udalostiach záleží, hoc sú ešte pomerne striedme oproti nadchádzajúcim dejovým peripetiám.

Výhodou je, že sa do „trojky“ môžete pustiť bez ohľadu na to, či ste nováčik alebo ostrieľaný veterán hlavnej ságy. Ide o všeobecne fungujúci titul s akurátnou komplexnosťou, ktorý stavia na overených JRPG elementoch a je schopný doručiť pamätný žánrový zážitok. Ten si so sebou ponesiete ešte nejaký čas po dohraní.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti CENEGA.