Insomniac Games sa po Spider-Manovi pustilo do ďalšieho veľkého komiksového hrdinu. Marvel’s Wolverine však narozdiel o pavúčieho muža prináša priamočiare akčné dobrodružstvo, ktoré sa síce nepokúša o revolúciu žánru, no prakticky vo všetkých dôležitých ohľadoch odvádza veľmi dobrú prácu. Je to však na dnešné pomery dostačujúce?
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Insomniac Games pritom nie je štúdiom, ktoré by sa ku komiksovým hrám dostalo zo dňa na deň. Svoju pozíciu si budovalo dlhé roky. Počas rokov prinieslo série ako Spyro the Dragon či Ratchet & Clank, pričom práve druhá menovaná sa stala jednou z najvýraznejších značiek štúdia. Skutočný prechod ku komiksovým hrdinom však prišiel až s Marvel’s Spider-Man v roku 2018. Insomniac vtedy ukázal, že dokáže vytvoriť veľkú superhrdinskú hru, ktorá nestojí iba na známej značke, ale dokáže ju pretaviť do fungujúcej hernej podoby. Nasledoval Marvel’s Spider-Man: Miles Morales a neskôr Marvel’s Spider-Man 2, čím si štúdio vytvorilo s Marvelom pomerne výrazné puto.
Wolverine tak nie je náhodným výletom mimo komfortnej zóny. Po skúsenostiach so Spider-Manom dostáva Insomniac do rúk ďalšiu ikonickú Marvel postavu, tentoraz však s úplne odlišným štýlom. Zatiaľ čo Peter Parker a Miles Morales stoja na akrobacii, pohybe a pavučinách, Logan je predovšetkým o sile, pazúroch a boji zblízka. A práve tento rozdiel je na Marvel’s Wolverine cítiť prakticky od prvých súbojov. K tomu sa však dostaneme neskôr, v prvom rade sa pozrime na príbeh.
Logan v problémoch
Príbeh Marvel’s Wolverine nás stavia do kože Logana, ktorého život, ako už býva zvykom, rozhodne nie je pokojný. Tentoraz sa ocitá v sérii udalostí, ktoré ho prinútia vyrovnať sa nielen s nepriateľmi okolo seba, ale aj s vlastnou minulosťou a tým, kým vlastne je. Insomniac pritom neberie Wolverina ako ďalšieho generického superhrdinu. Logan je stále predovšetkým Wolverine – drsný, často impulzívny a schopný vyriešiť problém pazúrmi skôr, než sa začne pýtať. Príbeh preto prirodzene pracuje s jeho násilnejšou stránkou, no zároveň mu dáva priestor aj mimo samotných súbojov.
Nechcem zachádzať do spoilerov, no príbeh postupne odhaľuje viac z Loganovej minulosti a predstavuje viacero známych postáv z jeho sveta. Nejde pre neho pritom o úplne jednoduchú cestu z bodu A do bodu B. Hra sa snaží pracovať s postavou Wolverinea, jeho vzťahmi a traumami a vytvára okolo toho zaujímavý príbeh, hoci je pravdou, že mozgové závity sa pri ňom nezavaria. Najmä v neskorších častiach funguje príbeh veľmi dobre a je jedným z dôvodov, prečo som mal chuť pokračovať ďalej. V úvode však hra potrebuje určitý čas, aby sa dostala do správneho tempa.
Pazúry von
Základom hry je samozrejme súbojový systém a práve tu musí Wolverine fungovať na jednotku. Našťastie funguje. Súboje sú dynamické, dostatočne brutálne a zároveň ponúkajú viac možností, ako sa s nepriateľmi vysporiadať. Nestačí iba bezhlavo stláčať tlačidlá a dúfať, že Wolverine všetkých okolo seba rozseká. Teda na nízkej obtiažnosti asi áno, ale bola by škoda si hru pokaziť. Postupne sa učíte pracovať s rôznymi útokmi, schopnosťami a možnosťami, ktoré máte k dispozícii. Na jednej strane je tu viacero útokov, no variabilita, respektíve ponuka schopností by predsa len mohla byť o niečo širšia.
Veľmi dobre však funguje samotný pocit z útokov. Wolverine pôsobí silno a údery majú potrebnú váhu. Pazúry sa zarývajú do nepriateľov, Logan sa pohybuje po bojisku svižne a súboje dokážu byť v neskorších fázach príjemne intenzívne. Hra zároveň ponúka určitú kombináciu klasického útoku, obrany, úhybov a špeciálnych schopností. Postupne tak získavate viac možností a súboje sa prirodzene rozvíjajú spolu s vašou postavou. Nejde ale o systém, ktorý by sme nikdy predtým nevideli. Je to veľmi dobre známa formula, ktorú však Insomniac dokázal prispôsobiť Wolverineovi tak, aby fungovala.
Hrateľnosť stavila na jednoduchosť
Marvel’s Wolverine sa nesnaží byť RPG na stovky hodín ani obrovským sandboxom. Jeho základná hrateľnosť je postavená na kombinácii súbojov, prieskumu, príbehových pasáží a menších odbočiek. Počas hrania sa dostávate do rôznych prostredí, prechádzate jednotlivými lokáciami, hľadáte predmety, objavujete menšie zákutia a, samozrejme, pravidelne sa dostávate do konfliktov s nepriateľmi.
Práve priamočiarosť je podľa mňa jednou z najväčších predností celej hry. Nie je tu snaha natiahnuť každú jednu mechaniku na desiatky hodín. Nemáte pred sebou mapu posiatu stovkami ikoniek a nemusíte absolvovať množstvo úloh len preto, aby ste sa dostali k ďalšej časti príbehu. A osobne som to ocenil. Po množstve hier, ktoré sa snažia ponúknuť čo najväčší svet a čo najviac obsahu, je príjemné zahrať si titul, ktorý jednoducho vie, čo chce ponúknuť.
Na polovicu plynu
Marvel’s Wolverine však potrebuje trochu času, aby sa dostal do správnych otáčok. Úvod je pomalší a chvíľu trvá, kým si hra nájde svoje tempo. Je to však daň za to, že sa vás hra snaží naučiť čo a ako. Nie je to vyslovene problém, no od hry s Wolverineom som asi očakával, že ma okamžite hodí do zbesilej akcie a len tak ľahko nepoľaví. Namiesto toho si Insomniac dáva čas na predstavenie postáv, sveta a samotného príbehu. Len čo sa však hra rozbehne, situácia sa výrazne zmení.
Od určitého momentu už prakticky nezastaví. Jednotlivé kapitoly na seba pekne nadväzujú, akčné sekvencie sa striedajú s pokojnejšími pasážami a príbeh vás neustále tlačí dopredu. Najmä druhá polovica hry tak funguje veľmi dobre a mal som problém ovládač odložiť.
Žiadny open world plný balastu
Veľmi som ocenil aj rozhodnutie nevytvárať z Wolverinea ďalší obrovský otvorený svet. Marvel’s Wolverine našťastie nie je open world a podľa mňa je to správne rozhodnutie. Hra má jasne stanovenú štruktúru a jednotlivé lokácie slúžia predovšetkým samotnému príbehu a hrateľnosti. Nečaká vás preto mapa plná aktivít, predmetov a vedľajších úloh, ktoré existujú len preto, aby ste v hre strávili ďalších desať hodín.
Herná doba je pritom veľmi príjemná. Wolverine rozhodne nie je veľmi krátka hra, no zároveň nepôsobí zbytočne natiahnuto. Keď som sa blížil ku koncu, nemal som pocit, že by hra mala skončiť o desať hodín skôr, ale zároveň ani pocit, že sa Insomniac snaží umelo pridávať ďalší obsah. Toto je podľa mňa veľmi dobrá rovnováha.
Graficky na špičke
Po vizuálnej stránke je Marvel’s Wolverine bezpochyby špička. Insomniac opäť ukazuje, čo dokáže zo súčasného hardwaru dostať. Modely postáv, animácie, prostredia, efekty aj samotné súboje vyzerajú výborne. Wolverine je navyše postava, pri ktorej môže hra výrazne ťažiť z detailov, od jeho pazúrov cez poškodenie počas súbojov až po samotnú brutalitu jednotlivých stretov.
Samozrejme, vzhľadom na to, že nejde o obrovský otvorený svet, sa takýto výsledok dal do určitej miery očakávať. Vývojári majú podstatne väčšiu kontrolu nad tým, čo hráč v konkrétnom momente vidí, a môžu tomu prispôsobiť technické spracovanie. Napriek tomu je výsledok pôsobivý. K dispozícii je aj množstvo kostýmov, ktoré sú s ústrednou postavou späté, čo fanúšikovia bezpochyby ocenia. Je však trochu škoda, že nie je k dispozícii aj variant s podobou Hugha Jackmana, ktorého má väčšina moderného publika s Loganom spojeného, keďže ho na striebornom plátne stvárňuje už od roku 2000. Rozumiem, že by to asi nebolo voči Liamovi McIntyreovi úplne fér, no ak by sa oblek odomkol povedzme až po absolvovaní celého príbehu (alebo ako odmena za odomknutie všetkého), asi by to až tak nevadilo. Samotný McIntyre je v úlohe dobrý, no Jackman je (aspoň zatiaľ) Jackman.
Motorka ma veľmi nebavila
Ak by som mal vybrať niečo, čo ma bavilo najmenej, boli by to jednoznačne motorkové pasáže. Nie sú vyslovene zlé, no v porovnaní so zvyškom hry mi jednoducho nesadli. Našťastie sú pomerne krátke a zároveň sa v hre neobjavujú príliš často. Preto som s nimi nemal zásadný problém. Keby boli dlhšie alebo častejšie, pravdepodobne by išlo o podstatne väčšiu výhradu. Takto ich však vnímam skôr ako drobnú odbočku, ktorá ma jednoducho nebavila tak veľmi ako zvyšok hry.
Drobné chybičky sa objavia
Ani Marvel’s Wolverine však nie je úplne bezchybný titul. Počas hrania som narazil na niekoľko drobných technických problémov. Raz som napríklad narazil na NPC postavu alebo dokument, ktoré jednoducho levitovali vo vzduchu. Takýchto glitchov som počas priechodu zaregistroval niekoľko, nebolo to iba raz. V inom prípade sa mi zase nespustil príkaz na aktivovanie konkrétnej interakcie. Občas tiež animácie na seba nadväzovali trochu kostrbato. Postava prešla z jednej animácie do druhej spôsobom, ktorý nepôsobil úplne prirodzene. Nič z toho však nebolo natoľko vážne, aby mi to pokazilo hranie. Nešlo o problémy, ktoré by ma nútili reštartovať kapitolu alebo kvôli nim prerušovať hranie. Sú to skôr drobné nedostatky, ktoré si všimnete a idete ďalej.
Poctivá komiksová jazda
Marvel’s Wolverine nie je hra, ktorá by posúvala žáner dopredu. Nenájdete tu revolučné mechaniky ani koncept, ktorý by sme predtým nikde inde nevideli. A vlastne to ani nepotrebuje. Insomniac Games jednoducho vzal známu formulku akčnej hry so superhrdinom, prispôsobili ju Wolverineovi a odviedol pri tom veľmi dobrú prácu. Výsledkom je zábavná, priamočiara a vizuálne pôsobivá komiksová hra, ktorá sa po pomalšom začiatku rozbehne a následne vás dokáže držať až do konca. Žiadny obrovský svet, žiadne umelé predlžovanie hernej doby a žiadne desiatky aktivít, ktoré musíte absolvovať len preto, aby ste mali pocit, že ste hru vyčistili. Dostanete Wolverinea, jeho pazúry, fajn príbeh, množstvo nepriateľov a niekoľko hodín veľmi dobrej zábavy.
Pár drobných technických chýb jej môžeme odpustiť, rovnako ako motorkové pasáže, ktoré mi príliš nesadli. Súboje sú však zábavné, hrateľnosť príjemne priamočiara, grafika patrí k špičke a herná doba je podľa mňa nastavená presne tak, ako má byť. Marvel’s Wolverine je jednoducho veľmi dobrý komiksový titul. Nepokúša sa meniť pravidlá žánru, ale to, čo robí, robí dobre. A niekedy je to presne to, čo od hry potrebujem a chcem.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti PLAION.
