Industria 2 - Norina cesta domov naprieč rozpadnutou dimenziou

Mnoho herných titulov sa v priebehu rokov rozhodlo skĺbiť myšlienku alternatívnej histórie s rôznymi sci-fi prvkami. Vo väčšine takýchto hier sa ich tvorcovia pohrávali primárne s obdobím druhej svetovej vojny, no našli sa aj také, ktoré svoj zrak upreli aj na trochu novšie udalosti, predovšetkým obdobie studenej vojny či rozpadu ZSSR. Jednou z takýchto hier bola aj Industria, ktorá nás zaviedla na koniec sovietskej éry, ktorá však ešte nepovedala svoje posledné slovo. Západo-nemeckí vedci pracovali na ambicióznom projekte, ktorý mal nakloniť misky pomyselných váh. Bola ním umelá inteligencia Atlas, ktorá mala vyhľadať pre ľudí prívetivé dimenzie. No daný projekt sa trochu vymkol z rúk... To sme mohli zažiť v prvom dieli, ktorého koniec bol predzvesťou pokračovania. A toho sme sa tak po 5 rokoch dočkali práve teraz. Ako to však dopadlo, to sa dozviete v nasledujúcej recenzii.

Recenzovaná verzia: PC

Industria 2 pokračuje tam, kde sa prvý diel skončil. Norino pátranie po Walterovi sa skončila a ona tak ostala sama a uväznená v cudzej dimenzii ovládanej Atlasom a jeho mechanickými prisluhovačmi. Hovorí sa, že nádej umiera posledná, no Norina nádej na návrat domov je už dávno minulosťou. Takže sa snaží už len o holé prežitie v tomto nehostinnom svete. Až do dňa, keď začuje streľbu. To sa rozhodne preskúmať, pričom narazí na ďalšieho človeka z jej sveta, kolegyňu Marlene. Takto sa teda začína ústredná myšlienka tohto pokračovania (a vo veľkej miere aj jediná). Nora sa od Marlene dozvie, že existuje spôsob, ako sa dostať domov, no musia najprv prežiť strastiplnú cestu plnú nebezpečenstiev. Viac vám toho k samotnému príbehu už prezrádzať nebudem, vedzte však, že je dosť plytký, priamočiary a nakoniec aj dosť predvídateľný. Herná doba tak vo veľkej miere závisí od toho, akú náročnosť si zvolíte a či sa rozhodnete hľadať zberateľské predmety. Priemerne vám ale hra, rozdelená do 3 kapitol, zaberie 6-8 hodín, čo je pomerne málo.

Ťažko povedať, či je dĺžka hry pozitívom, alebo skôr negatívom tohto pokračovania, keďže aj prvý diel bol pomerne krátky. Takto až prakticky do konca pravdepodobne nestihnete pocítiť stereotyp, no viaceré herné mechanizmy budete mať príležitosť vyskúšať len raz, prípadne dvakrát. Čím aj na to málo dobrých nápadov veľmi rýchlo zabudnete a ostanú vám v pamäti len nepríjemné spomienky na množstvo chýb a podivností, na ktoré ste v priebehu hrania pravidelne narážali. Je to vskutku škoda, no už po cca. hodine hrania (alebo aj omnoho skôr) nadobudnete pocit, že máte pred sebou skôr hru v predbežnom prístupe než plnohodnotne dokončený titul. A to snáď vo všetkých ohľadoch, po stránke grafiky, level dizajnu či audia.

Dovolím si povedať, že najhoršie je na tom zrejme level dizajn. Celá Industria 2 pôsobí úplne prázdno a genericky. Hocikade už budete putovať, všetko pôsobí strašne lacno. Aj na najvyšších detailoch hra vyzerá tak, akoby nevyšla v roku 2026 a bežala na najnovšej verzii Unreal Engine, ale akoby bola z roku 2006. Jednotlivé textúry sú dosť odfláknuté, svet je doslova prázdny a to vo všetkých ohľadoch. V hre často narazíte na miestnosti, ktoré sú tvorené len holými stenami. Už len jedna takáto miestnosť v takomto type hry je na zamyslenie, no tu sú ich desiatky. A aj tie „zaplnené“ miestnosti zívajú prázdnotou. Je len veľmi málo oblastí, ktoré by vám utkveli v pamäti niečím originálnym, no našťastie aj tých niekoľko je, za čo si táto hra zaslúži aspoň niekoľko pozitívnych bodíkov.

Herné mechanizmy sú taktiež príbehom, samým o sebe. Mám za sebou mnoho akčných hier, od AAA až po lacné FPS z dôb „slávy“ City Interactive. No aj dané nízkorozpočtové tituly toho často dokázali ponúknuť viac ako toto dielo. Väčšina hier sa snaží o to, aby sa hráči radšej nezamýšľali nad inventárom svojej postavy. Industria 2 je však pravým opakom. Krátko po začiatku, obdržíte svoj inventár, ktorý je v podstate veľkým vrecom, ktorého proporcie zvysoka prevyšujú útlu Noru. Postupne ho však budete zapĺňať zbraňami a rôznym ďalším vybavením. K tomu vás však čaká aj craftovanie vybavenia z niekoľkých základných surovín. Hra je však na muníciu či tieto suroviny pomerne skúpa, takže sa pripravte na to, že všetko budete musieť používať s rozumom. Veľmi pravdepodobne sa však stretnete s jedným z jej základných neduhov. Predmety či debny s predmetmi sa v nej často respawnujú, či už pri prechodoch medzi oblasťami, alebo po načítavaní uložených pozícií. Horšie je na tom už len hľadanie zberateľských predmetov, napriek tomu, že všetko je bez života, spozorovať zberateľské mince či listy je niekedy nad ľudské sily.

Industria 2 je v prvom rade akčnou FPS, no aj v tomto ohľade má svoje rezervy a to poriadne veľké. Celkový pocit z hrateľnosti je dosť diskutabilný. V hre zbierate zo zničených robotických protivníkov hernú menu, za ktorú si následne vylepšujete zbrane. Každá zbraň má svoje štatistiky, ktoré si môžete takto upraviť, no zároveň si môžete na zbrane zakúpiť tlmič, zväčšený zásobník či optiku. O súbojoch s protivníkmi sa však nedá povedať, že by boli nejako extra zábavné. Zbrane sa často správajú dosť nevyspytateľne a nepriatelia sa správajú ako handrové bábiky. V hre je úplne jedno či trafíte nepriateľa do hlavy alebo nejakej inej časti tela, keďže aj tak vás to bude stáť rovnaký počet nábojov. Takže nejaké taktizovanie z tohto ohľadu je takmer úplne zbytočné.

Viaceré herné mechanizmy vám však spôsobia skôr vrásky na čele, než vás nejakým spôsobom nadchnú. V prvom rade si inventár môžete otvoriť len vtedy, keď stojíte, čo je ale riadny nezmysel. K tomu si pripočítajte, že naraz môžete mať vybavené len 2 streľné zbrane, takže ak sa počas prestrelky rozhodnete zmeniť výbavu, musíte otvárať svoj inventár. Čo je dosť nešikovné a pomerne zdĺhavé. Ďalším problémom je samotný boj. Ak sa už vybavíte nejakou zbraňou, tak ju automaticky nemáte pripravenú na útok. Musíte podržať pravé tlačidlo myši, a tak až ľavým tlačidlom myši strieľať. No týmto aktivujete len streľbu odboku, na streľbu cez mieridlá potrebujete ešte držať kláves Shift. Dosť nešikovné. K tomu si však pripočítajte to, že Nora nevie strieľať cez mieridlá z pokľaku, takže v tomto režime musí opäť stáť. Na skrývanie počas boja môžete teda rovno zabudnúť. Jedinou ako tak funkčnou stránkou Industrie 2 je stealth, aj keď ťažko povedať, či práve pri tomto mechanizme sa len naplno neprejavuje dosť obmedzená inteligencia protivníkov. Zaujímavé však je, že počas zakrádania môžete robotickým protivníkom ukradnúť petrichor (hernú menu). V závere tejto časti by som chcel aspoň hru pochváliť za 2 súboje s bossmi, ktoré boli aspoň trochu originálne.

O technickom stave Industrie 2 sme si už niečo málo povedali, no poďme si to celé zrekapitulovať. Napriek tomu, že ide o novú hru, môžeme povedať, že už na prvý pohľad vyzerá dosť zastaralo. Keď som si po dohratí znovu pozrel trailer s hrateľnosťou, neveril som vlastným očiam, lebo reálne hra vyzerá niekoľkonásobne horšie. Jediným vizuálnym pozitívom sú modely robotických protivníkov, no aj tie sú občas poznamenané grafickými bugmi. Najhoršie je na tom asi Marlene, tá už od prvého momentu pôsobí riadne odpudivo. Jej model je však k tomu plný grafických bugov a glichov. Často strieľa z pištole, aj keď v rukách žiadnu pištoľ nemá. Občas sa vám niekde zasekne a neskôr sa len k vám teleportuje. V jednom úseku som ju mal na obrazovke dokonca dvakrát. Herná fyzika je občas doslova na smiech, hlavne pri boji zblízka sa často stáva, že nepriatelia vám budú lietať po obrazovke. K zvukovej stránke som pri hrách mierny, no v tomto prípade ju nemám fakt za čo chváliť. Opäť občas dochádza k výpadkom zvuku. Jedine optimalizácia je ako-tak únosná, v priebehu hry som nepostrehol žiadne zreteľné poklesy frameratu, no pri počte bugov a ďalších nedokonalostiach, si to nezaslúži príliš veľa chvály.

Industria 2 je pokračovaním, ktoré sme si ani v tom najhoršom sne neželali. Vydanie bolo až príliš unáhlené. Keby hra vyšla s označením predbežného prístupu, hodnotil by som ju omnoho miernejšie, keďže by ešte stále mala príležitosť opraviť to množstvo chýb, ktorými disponuje, prípadne v rozumných medziach upraviť či rozšíriť svoj príbeh a jednotlivé herné úrovne. Vývojári však svoje rozhodnutie učinili, čím si aj určili ortieľ nad týmto titulom. Osobne môžem povedať, že takýto nepodarok som už dlho nehral. Zároveň dosť pochybujem, že opravy bugov tejto hre pomôžu dostatočne, aby stála za váš čas a peniaze.