Outbound – Osamelý turista v prázdnom svete

Outbound ma počas posledných dní doslova pohltil. Spolu s kolegom Rišom Kopeckým sme postupne prechádzali jednotlivé mapy, objavovali tajomné zákutia a skúmali, čo všetko tento svet ponúka. Boli chvíle, keď som nadšene plánoval naše ďalšie úlohy a tešil sa z každého nového objavu, no zároveň prišli aj momenty, keď som už bol zo všetkého úprimne vyčerpaný. V jednej chvíli som si užíval pokojné kŕmenie zvierat, inokedy som zúfalo pátral po poslednom polene potrebnom na výrobu sekery. Outbound je totiž hra, ktorá ma dokázala zároveň nesmierne baviť aj frustrovať. Ako sa jej podarilo vyvolať tieto protichodné pocity, si rozoberieme nižšie. A pokiaľ vás zaujímajú aj Ríšove dojmy, určite si prečítajte jeho recenziu na našej partnerskej stránke jsemgamer.

Recenzovaná verzia: PC

Základná premisa hry je pritom veľmi jednoduchá. Vžijete sa do úlohy obyčajného turistu, ktorý sa vo svojom obytnom aute vydáva na veľkolepý výlet naprieč rozmanitými lokalitami. Počas cesty navštevuje zaujímavé miesta, opravuje poškodené mosty a zariadenia a zhromažďuje zásoby materiálov potrebných na prežitie i ďalší postup. Postupne si môže adoptovať štvornohého spoločníka v podobe psa, vylepšovať svoje vozidlo a zároveň si čoraz intenzívnejšie uvedomovať, že v tomto rozsiahlom svete je vlastne úplne sám.

Ak by som mal na Outbound vyzdvihnúť jednu vec, bola by to bezpochyby atmosféra. V jadre ide o veľmi pokojnú a oddychovú hru, pri ktorej si človek dokáže príjemne zrelaxovať po náročnom dni. Nečaká na vás hektická akcia ani komplikované hlavolamy. Niekedy jednoducho stačí sadnúť za volant a nechať sa unášať po cestách i necestách. Samotné prostredie priam láka k prieskumu a ukrýva množstvo zaujímavých zákutí, ktoré stojí za to objaviť.

Veľkú zásluhu na tom má aj sympatický vizuálny štýl a príjemný soundtrack. Tvorcovia spracovali svet hry v nádherných farbách a počas jazdy som zažil niekoľko skutočne pôsobivých momentov — od fialových západov slnka až po drobné detaily, ako napríklad lietadlo prelietajúce nad vaším autom vrhajúce tieň na okolitú krajinu. Práve takéto maličkosti robia z Outbound nezabudnuteľný zážitok.

Potešila ma aj interakcia so samotným prostredím, ktorá pridáva na šarme titulu. Nikdy nezabudnem na moment, kedy som mohol nakŕmiť malého králika a vidieť srdiečka nad jeho hlavou, alebo sa postarať o môjho psieho spoločníka. Ten dokáže hre skutočne pridať veľké množstvo bodov, nakoľko jeho spoločnosť je veľmi príjemná.

Samotná hrateľnosť mi taktiež vyhovovala. Počas ciest zbierate rôznorodé suroviny, ako drevo, kov, kamene jedlo či vodu, pričom využitie nájde dokonca aj odpad nahromadený po svete. Ten môžete spracovať v recyklátore, ktorý vám následne vytvorí štítky slúžiace na odomykanie nových výkresov pre výrobu nástrojov alebo dekorácií. Pozitívne pôsobí aj fakt, že suroviny sa po určitom čase v lokalitách obnovujú, takže sa nemusíte obávať ich úplného nedostatku.

Suroviny okrem toho môžete využívať v surovom aj spracovanom stave. Vo svojom aute si postavíte veľké množstvo prístrojov, ktoré vedia prepíliť polená na dosky, urobiť z vlákien nite, využiť kovy na výrobu matíc, plechov a neskôr aj elektroniky a veľké množstvo ďalšíh využití. Možnosti sú skutočne obrovské. Pocit z jazdy je okrem toho veľmi príjemný a človek sa môže doslova kochať všetkým okolo seba. Vďaka tomu ma hra dokázala počas prvých hodín absolútne pohltiť a mal som pocit, že si viem poradiť v každej situácii.

Stráviť v Outbound niekoľko hodín a nasávať jeho atmosféru je skrátka spočiatku veľmi príjemné. Postupom času sa však prvotný „wow efekt“ začne vytrácať. Čoraz viac som si uvedomoval, že mnohé činnosti trvajú zbytočne dlho a hra hráčovi často hádže pod nohy nelogické obmedzenia. Na prvej mape to ešte nie je také výrazné, no na druhej už tieto problémy pocítite naplno. Získavanie materiálov na výrobu kvalitnejšieho vybavenia sa postupne mení na zdĺhavý grind a pri hľadaní potrebných výkresov neraz precestujete polovicu mapy len preto, aby ste našli správnu rádiovú vežu.

Nie je preto výnimočné, že v hre strávite dve hodiny a prakticky sa nikam neposuniete. Typickým príkladom je výroba kvalitnejšej sekery. Na tú potrebujete odolnejšie drevo, čo samo o sebe dáva zmysel. V hre sa nachádzajú malé polienka, ktoré môžete zbierať, aj veľké kláty, ktoré je potrebné rozštiepiť. Problém nastáva v momente, keď na rozštiepenie klátov potrebujete práve tú sekeru, ktorú sa snažíte vyrobiť — a zároveň v okolí nenájdete žiadne malé polienka. Presne s takýmito absurdnými situáciami som sa počas hrania stretával až príliš často.

Veľkým problémom boli pre mňa aj rebríky, ktoré sa postupne stali doslova nočnou morou môjho hrania. Pohyb smerom hore ešte fungoval relatívne spoľahlivo, aj keď sa postava občas nepríjemne zasekla. Zostup nadol však pôsobil takmer nefunkčne. Neraz sa mi stalo, že sa postava dostala za rebrík a nebolo možné s tým nič urobiť, prípadne ho úplne ignorovala, skočila dole a utrpela zranenie. Osobne by som uvítal jednoduchšie a prirodzenejšie riešenie animácií pohybu po rebríkoch, ktoré by podobné situácie eliminovalo. Aspoň že na vyriešenie problému so zaseknutím môžete použiť funkciu „unstuck“, ktorá vás následne presunie k autu. Veľmi užitočné.

K celkovému dojmu navyše výrazne neprispieva ani množstvo technických problémov a bugov. Často sa stávalo, že postava prechádzala cez objekty, akoby vôbec neexistovali, predmety v kempe sa zasekávali do skál a lety balónom som občas absolvoval doslova levitovaním vo vzduchu. Kolega Rišo dokonca zažil situáciu, keď pod výťahom kompletne zmizla podlaha, jeho postava sa prepadla do prázdna a následne upadla do bezvedomia. Celá situácia nám navyše obom odomkla achievement, čo jej ešte pridalo komický nádych.

Podobne zvláštne sa správal aj môj štvornohý spoločník. Občas nenastúpil do auta a „cestoval“ vedľa neho alebo nad jeho strechou, inokedy sa zasekol pod zemou. Absolútnym vrcholom však bolo jeho fungovanie pod vodou — bez problémov tam dýchal a dokonca sa aj škrabal. Nerozumiem, prečo tvorcovia nepridali aspoň jednoduchú animáciu plávania, aby tieto momenty nepôsobili tak rušivo.

Škoda je aj to, že hra dokáže niektoré mechaniky spracovať pomerne zaujímavo, no pri iných úplne ignoruje logiku detailov. Musíte si napríklad dávať pozor na tlak v pneumatikách či prehrievanie motora. Kým v púšti počas horúceho dňa mi prehrievanie dávalo zmysel, v noci pri nižších teplotách už pôsobilo skôr nelogicky. Celkovo som mal počas hrania pocit, že hra sa snaží hráča tlačiť do toho, aby noci jednoducho prespal, čo je podľa mňa veľká škoda.

Často som sa navyše cítil obmedzovaný aj ďalšími nelogickými systémami. Prečo príchod noci automaticky znamená, že postava je príliš unavená na behanie len preto, že v diaľke počuť sovu alebo vytie vlkov? A prečo majú všetky predmety identickú váhu? Predsa len, viečko od fľaše by malo vážiť výrazne menej než drevené poleno. Keď si k tomu pripočítate fakt, že váš batoh má na začiatku kapacitu iba dvadsať predmetov, frustrácia sa dostaví veľmi rýchlo.

O to viac som si uvedomoval, aký veľký rozdiel robí hranie v kooperácii. So spoluhráčom boli mnohé úlohy výrazne pohodlnejšie a efektívnejšie. Vedeli sme si rozdeliť povinnosti, preskúmať rôzne časti mapy a celkovo udržať lepšie tempo hry. Vďaka tomu sa dali niektoré nelogické obmedzenia aspoň čiastočne ignorovať.

Práve počas spoločného hrania som si však začal ešte intenzívnejšie uvedomovať jeden zásadný aspekt — obrovský pocit samoty. Podobnú vec som kedysi kritizoval aj pri titule Way of the Hunter, kde mi chýbali NPC postavy, ktoré by svetu dodali viac života. V prípade Outbound mám pocit, že hre by výrazne pomohol otvorenejší multiplayer. Predstava, že by hráči mohli stretávať ostatných cestovateľov, využívať spoločné kempy, posedieť si spolu na lavičke alebo jednoducho zdieľať svoje dobrodružstvá, by tomuto svetu dodala úplne inú atmosféru. Každý by si stále mohol hrať vlastným tempom, no zároveň by mal pocit, že nie je v tomto krásnom svete úplne sám.

Outbound sa mi preto hodnotí veľmi ťažko. Na jednej strane ide o titul, ktorý ma dokázal očariť svojou atmosférou, vizuálom a pocitom pokojného cestovania nádherným svetom. Na druhej strane ho však brzdí množstvo technických problémov, zdĺhavých mechaník a nelogických obmedzení. Napriek tomu som rád, že som hre dal šancu, pretože v najlepších momentoch pôsobí ako výnimočne príjemný relaxačný zážitok. Potenciál na skvelú cozy hru tu rozhodne je, no autori by ešte mali zapracovať na viacerých mechanikách a technickom stave hry. Ak sa im to podarí, prípadne titul rozšíria o obsah, ktorý viac podporí interakciu medzi hráčmi, Outbound by sa mohol stať skutočne výnimočnou záležitosťou.