Ach, herný priemysel si prechádza zásadnými zmenami a aktuálne to nevyzerá, že by smeroval k lepším zajtrajškom. Stále treba dúfať, že umelá inteligencia sa bude využívať primárne na zrýchľovanie procesov a nie na generáciu obsahu (však, Call of Duty). Zároveň sa ale mení aj pohľad na exkluzivitu ako takú. A hoci mnoho hráčov nadšenie tlieska, mali by sme sa zamyslieť prečo nejde o bezvýhradne správny krok.
Prvým a absolútne logickým krokom je predaj hardvéru. Aktuálne Xbox platformy dostali k zákazníkom relatívne striedmych tridsať sedem miliónov Series X a Series S zariadení. Ako to? Nemajú žiadne tituly, ktoré by mohli hrdo niesť nálepku console seller. Všetko je totiž dostupné buď skrz cloud, prípadne day one na PC (a najnovšie expandujú i na konkurenčný PlayStation, ktorý bol dlhé roky verejný nepriateľ číslo jedna).
Oproti tomu práve zmienené Sony prezentuje, že do sveta vypustili zhruba osemdesiat miliónov svojich zariadení. Je možno dôležité zmieniť, že neaplikovali slovíčko predaj alebo shipment, čiže technicky hovoria o distribúcii do obchodov, no ak operujeme s prezentovaným numerom, vyhrávajú nad Microsoftom obrovským spôsobom.
To všetko napriek faktu, že sa mnohí tvária, že túto generáciu nemajú žiadne exkluzivity. Je ich menej a prechod na osobné počítače predsa len jemne znevažuje ich silu, napriek tomu existujú. Či už je to God of War, dvaja noví Spider-Mani, aktuálny Death Stranding 2 (atakujúci pozíciu hry roka) alebo Astro Bot. Ide o projekty, ktoré nie sú v žiadnom predplatnom v deň vydania a podporujú nielen samotnú návratnosť titulov, no aj konzoly ako takej, keďže mnohých presvedčí práve atraktívna digitálna zábava.
To Xbox, respektíve Phil Spencer, zjavne nechce. Áno, Game Pass je fantastická vec. Lenže, ruku na srdce, dlhodobo ide o neudržateľnú záležitosť. Microsoft má k dispozícii ohromné peňažné prostriedky a desať rokov im to skutočne môže byť jedno, lenže eventuálne narazia na tvrdú stenu. Vývoj (obzvlášť v zahraničí) je ohromne nákladný a predplatné všetko pokryť nedokáže. Ešte väčšmi, keď začínajú masívne investovať do umelej inteligencie, čo pôsobí trochu ako predháňanie sa v tom kto skôr zdecimuje ekonomiku a ľudskú spoločnosť ako takú. No, to už by sme sa púšťali do iných tém a tie sem nepatria.
A preto vznikol tento článok. Sadahiko Hayakawa, vice prezident Sony, prehlásil, že menia stratégiu. Odkláňajú sa viac od hardvérových predajov smerom k rozširovaniu komunity. Čo inými slovami, s najväčšou pravdepodobnosťou, znamená, že chcú ešte väčšmi zaberať počítačový trh a s príchodom Helldivers 2 na Xbox možno i ujedať z koláča Microsoftu. Hoci sa niekto môže domnievať, že ide o vyhovenie zákazníkovi, opak je pravdou.
Akcionári nerozmýšľajú optikou konzumenta. Stále majú pocit, že trh sa dá naťahovať a navyšovať donekonečna. Akurát nedá. Strop jednoducho existuje a je ním ľudská populácia. Čiže pokiaľ Donald s Elonom nevyrobia ďalších pár miliárd ľudí, nepošlú ich na Mars a nedajú im konzoly PlayStation, už ďalších zákazníkov masovo nik neodchytí. To ale ľuďom v kravatách, nanešťastie, nevysvetlíte.
Ako to bude vyzerať? Správna otázka. Ak sa však nestane zázrak, PlayStation 6 sa bude predávať horšie. Hodnotu konzoly robia hry. Na tento neduh doplatila i tretia iterácia od Sony, ktorá sa následne musela vyhrabať z poriadne hlbokého dna. Skvelým príkladom je druhý Switch. Napriek katastrofálnej cenovke a premršteným sumám, ktoré pýtajú za hry ide o najrýchlejšie sa predávajúcu platformu všetkých čias. Ak si zároveň udrží obdobnú dynamiku (s očakávaným poklesom), prekoná predchodcu i ikonický druhý PlayStation, ktorý mal tú výhodu, že ho ľudia používali ako DVD prehrávač.
Dôvod? Tituly, ktoré si inde nezahráte. Garantujem vám, že by Switch 2 zapadol prachom, ak by ľudia vedeli, že si Donkey Konga, Zeldy alebo Mariov vyskúšajú oficiálne inde. Lenže, to sa nestane. Japonský gigant totiž nemá nafúknuté rozpočty. Nemusí inovovať vizuálny štandard, ani posúvať hranice. Stačia mu zábavné hry. Univerzálne pre každého. Deti ich milujú kvôli jednoduchosti, starší sa zasa vrátia do čias, kedy všetko pôsobilo o čosi príjemnejšie a svet vľúdnejšie.
Nachádzame sa aktuálne na určitom rázcestí, ktoré môže značku PlayStation poškodiť podobne ako sa to stalo Xboxu. Je to fantastický príklad toho, že v biznise musíte byť aj draví a svojej platforme aktívne pomáhať, inak ju finančne zruinujete. A ak nejaká firma môže hovoriť o brutálnej agresii voči klientom, je to rozhodne Nintendo, pričom momentálne na konzolovom poli vyhráva. Už dokonca ani nemá konkurencia výhovorku v podobe nižšej cenovky, keďže stojí veľmi podobne ako aktuálne platformy.
A áno, zisky z hier budú vyššie. Lenže, vyvážia stratu zo slabších predajov konzol, ktoré nutne nastanú? To jest otázka, ktorú budeme sledovať v najbližších rokoch…
