The Empty Desk – Modrý dym z veže Blackthorn

Spojenie hororu s detektívkou považujem za mimoriadne atraktívnu kombináciu. Len nedávno som mal možnosť zažiť paranormálne vyšetrovanie, ktoré vo mne zanechalo silný dojem. Občas sa však objavia aj tituly, ktoré síce pracujú s rovnakým žánrovým základom, no výsledok pôsobí rozpačito. Nedávno sme tu mali posledný prípad Johna Morleyho, tentoraz prichádza posledný prípad detektíva Bennetta. Keďže The Empty Desk zároveň otvára potenciálnu sériu, je pravdepodobné, že sa s touto postavou ešte v budúcnosti stretneme. Poďme sa teda pozrieť na prípad Blackthorn.

Recenzovaná verzia: PC

Detektív Bennett má len niekoľko dní do odchodu do dôchodku a pokojne si vychutnáva svoju večernú kávu. Novinové titulky ho však vytrhnú z rutiny – informujú o smrti prominentného podnikateľa Arthura Blackthorna, samovražde jeho právnika Olivera Thompsona a zmiznutí jeho dcéry Emily. S istou dávkou irónie poznamená, že prípad určite pripadne nejakému nováčikovi. O to väčšie je jeho prekvapenie, keď mu zavolá nadriadený a vyšetrovanie mu pridelí. Nedostatok personálu neponecháva priestor na odmietnutie. Nastal teda čas vstúpiť do veže Blackthorn a odhaliť pravdu. Otázkou však zostáva, čo všetko sa mu podarí zistiť.

Ak má titul nejakú silnú stránku, je ňou samotný príbeh. Hoci neponúka zásadné zvraty, jeho spracovanie je dostatočne pútavé. Ako býva zvykom, za úspechom veľkej spoločnosti sa skrývajú pochybné praktiky – a prípad Arthura Blackthorna nie je výnimkou. Navyše sa v budove šíri záhadný modrý dym, ktorý pravdepodobne vyvoláva halucinácie. Hráč tak neustále pochybuje o tom, čo je realita a čo ilúzia.

S postupujúcim dejom sa odhaľuje nielen pozadie spoločnosti Blackthorn, ale aj osobný príbeh detektíva Bennetta. Ten síce pôsobí miestami stereotypne, no spracovanie je dostatočne zaujímavé na to, aby si udržalo pozornosť. Navyše občas situáciu veľmi vtipne komentuje. Najvýraznejšou postavou je však nezvestná Emily Blackthorn, ktorá pozná kľúčové tajomstvá a snaží sa ich sprostredkovať. Jej prítomnosť dodáva príbehu napätie aj emocionálny rozmer a napriek nejasným okolnostiam som voči nej pociťoval výraznú empatiu.

V závere sa hra presúva do zaujímavejších lokalít, pričom vyniká najmä miestnosť plná hodín, z ktorej je potrebné nájsť únikovú cestu. Práve tu sa konečne naplno prejaví hororová stránka hry – nejde o lacné strašenie, ale o atmosférické momenty, ktoré dokážu zaujať. Vizuálne ide o najpôsobivejšiu časť titulu a niektoré koridory sú spracované kreatívne. Je to bezpochyby vrchol hry, no zároveň aj pripomienka nevyužitého potenciálu.

V ostatných ohľadoch však titul sklamáva. Vizuál je prevažne nevýrazný a až na spomínané momenty nedokáže zaujať. Prostredia pôsobia uniformne a chýba im charakter. Aj keď kancelárske priestory nie sú samy o sebe atraktívne, stále existuje priestor na ich kreatívnejšie spracovanie.

Opakovanie je citeľné aj v detailoch – pracovné stoly sú takmer identické, vrátane drobností ako rozmiestnenie ceruziek. Chodby a miestnosti pôsobia fádne, farebná paleta je monotónna a absentujú výraznejšie vizuálne prvky. Jedinou výnimkou je pohľad na mesto z okna, ktorý však paradoxne pôsobí nepatrične a narúša celkový dojem.

Po čase som si uvedomil, že problém spočíva aj v spracovaní pozadia. Budovy v bezprostrednej blízkosti pôsobia realisticky, no zvyšok mesta vyzerá skôr ako upravená fotografia. Statické vozidlá, sploštený obraz a nesúlad so zvyškom prostredia pôsobia rušivo. Autori priznali využitie umelej inteligencie pri tvorbe niektorých prvkov, čo je v tomto prípade citeľné.

Nevýraznosť sa neobmedzuje len na vizuál, ale aj na hrateľnosť. Každá kapitola sa nesie v podobnom duchu – hľadanie dôkazov, ich dokumentovanie a postup vpred. Najprv dokumenty, potom zložky a nakoniec videokazety. Tento cyklus je monotónny a neposkytuje dostatočnú variabilitu. V kombinácii s nevýrazným prostredím pôsobí hra únavne.

Na začiatku síce titul ponúka možnosť zvýšiť intenzitu zážitku pomocou ľakačiek, no ich spracovanie je slabé. Na rozdiel od titulov ako Screaming in the Basement alebo The Occultist, kde dokázali tieto momenty zaujať, sú tu predvídateľné a málo účinné.

Za zmienku stojí aj nepríjemná technická chyba, kvôli ktorej som musel dvakrát reštartovať hru. Počas jednej časti, kde sa odhaľujú informácie o Emily, je potrebné otvoriť diár pomocou kódu. Ak sa z náhľadu odíde pravým tlačidlom myši, hra zamrzne a jediným riešením je jej reštart. Tomuto problému sa dá vyhnúť použitím tlačidla „X“ v pravom hornom rohu.

The Empty Desk preto nepovažujem za titul, ktorý by som mohol odporučiť. Príbeh síce ponúka solídny základ, no celkové spracovanie zaostáva. Je možné, že ďalšie prípady detektíva Bennetta budú kvalitnejšie, no osobne nemám veľkú motiváciu sa k sérii vracať. Potenciál tu určite bol, no ostal nevyužitý. Ak hľadáte kvalitnejšiu hororovú detektívku, lepšou voľbou je napríklad The Occultist, ktorý ponúka výrazne presvedčivejší zážitok.