Tretie plnohodnotné pokračovanie strategickej série z 2. svetovej vojny Company of Heroes zavítalo na naše obrazovky už pred viac než troma rokmi. Odvtedy sme sa dočkali viacerých DLC, ktoré boli primárne zamerané na kozmetické prvky, ale aj hru pre viacerých hráčov. Vývojári z Relic Entertainment tak od vydania pracovali predovšetkým na obsahu pre multiplayer. Za nie najnižšiu cenu tak do hry pribudlo viacero balíčkov, ktoré priniesli predovšetkým nové bojové skupiny pre štyri dostupné hrateľné frakcie. Bojové skupiny tak poskytli niekoľko nových jednotiek či taktických schopností. Pre hráčov multiplayeru to bol vcelku vítaný prídavok, ktorý im tak ponúkol nové taktické možnosti. Hráči singleplayeru však veľmi nadšení neboli, keďže bojové skupiny so sebou nepriniesli žiadnu novú kampaň ani samostatné scenáre. Aktuálne však pre obidve skupiny svitla nová nádej v „samostatne“ hrateľnom rozšírení Final Stand, ktorý sa po rokoch pokúša k hre opäť pritiahnuť starých aj nových hráčov. Ako to dopadlo sa dozviete už za chvíľu.
Recenzovaná verzia: PC
Nebudeme zbytočne krúžiť okolo horúcej kaše a rovno si s rukou na srdci povedzme, o čo pri Company of Heroes 3: Final Stand vlastne ide. Napriek tomu, že sa tento titul tvári ako samostatná hra, ide vo veľkej miere len o ďalšie DLC pre Company of Heroes 3. To však marketingové oddelenie zabalilo do pozlátky nového produktu a tvárime sa, že ide samostatne hrateľné rozšírenie. Čo so sebou nesie poriadne veľký háčik, ak nie rovno kotvu. Nie som si úplne istý, ako to je, keď si kúpite toto rozšírenie, pričom nevlastníte pôvodný Company of Heroes 3, no ak ho máte v knižnici na Steame, tak k hraniu Final Stand budete potrebovať aj ten. Príde vám to zvláštne? Tak na tom sa zhodneme. Samotný Final Stand prináša len launcher, čo môžete vidieť rovno pri inštalácií, kedy sa vám stiahne nejakých 600 B. Po spustení ste rovno presmerovaní na pôvodný titul, takže de facto pri hraní tohto „samostatne“ hrateľného rozšírenia hráte ten. Proste geniálne.
V časti, kde ste si mohli vybrať, či chcete hrať singleplayer alebo multiplayer takto pribudla ďalšia nová možnosť, ktorou je práve Final Stand. Aj v tomto momente však budete pravdepodobne pri prvom spustení ešte stále v pomykove. Nevadí, veď predsa prvý dojem nie je vždy kľúčový. Dajme tomuto rozšíreniu ešte jednu šancu. Pri prvom spustení vás čaká krátky tutoriál v písanej podobe, ktorý vám v krátkosti zhrnie funkcie tohto rozšírenia a čo od neho máte čakať. Veľmi rýchlo takto zistíte, že na nejaké bojové skupiny v tomto prípade môžete zabudnúť. Pred sebou máte štyri už zmienené strany konfliktu (USA, Commonwealth, Wehrmacht a Afrika Korps.), pričom jednotlivé misie sa nesú v duchu roguelite. V jednotlivých misiách tak nebudete mať k dispozícii všetky jednotky daných frakcií, ale postupne sa vám budú nejaké odomykať. Vždy tak môžete mať trochu odlišné kombinácie dostupných jednotiek.
Než si toho povieme viac, nesmieme zabudnúť povedať, čo Final Stand vlastne je. V tomto rozšírení sa budete na „až“ piatich mapách brániť pred vlnami nepriateľov. Každá misia sa končí po dvanástej vlne, aj keď vždy môžete hrať aj ďalej v rámci nekonečného režimu. Po štvrtej, ôsmej a nakoniec dvanástej vlne dostanete za obranu medailu. Každý tento míľnik však so sebou prináša aj menšiu výzvu v podobe bossa. Tým sa stáva nejaké špecifické vozidlo alebo pechotné družstvo. Boss je takto, samozrejme, silnejší oproti bežným jednotkám a má aj nejaké špeciálne schopnosti. Niektorí vám dokážu poriadne zavariť, keď si nedáte dobrý pozor. V rámci týchto obranných misií je vašou úlohou obrániť vaše veliteľstvo. Nepriatelia však spočiatku prechádzajú okolo predsunutých obranných pozícií, kde by ste mali umiestniť vaše prvotné ohniská obrany. Tieto obranné pozície sa dokážu samy brániť a je možné z nich dopĺňať oddielom stratených členov. Môžete ich, samozrejme, aj opravovať a neskôr dokonca vylepšiť.
Po dokončení obrannej misie alebo prípadne po jej zlyhaní dostávate body predností. Ich počet závisí predovšetkým od zvolenej náročnosti, počtu vĺn, ktoré ste zdolali, a počtu obranných pozícií, ktoré ste udržali. Za body si následne môžete odomykať rôzne bonusy zoradené do stromu. Každá frakcia má vlastný strom bonusov, aj keď viaceré bonusy sú rovnaké pre všetky frakcie. Bonusy si však odomykáte postupne a väčšina bonusov má viacero úrovní. Celkovo tak musíte do každého stromu investovať skoro 8000 bodov, čo nie je zase až tak málo. Tieto bonusy vám však dokážu často vcelku pomôcť hlavne na vyšších náročnostiach. A práve vďaka vyšším náročnostiam získate aj viac bodov. Menší problém však spočíva v tom, že body sa vám nesčítavajú. To znamená, že keď získate 100 bodov za USA, tieto body môžete použiť len v strome pre USA.
Final Stand vás takto núti dookola hrať tých päť dostupných máp, aby ste získali dostatok bodov na zaplnenie stromu s bonusovými schopnosťami. To je v podstate vaša jediná motivácia, prečo dookola hrať jednotlivé misie. Čo je však vcelku vtipné, tak prednosti si môžete aj deaktivovať, ak by vám to náhodou napadlo. Alebo prípadne len zresetovať, takže si priradíte len toľko bodov, koľko vám príde aktuálne vhod. Misie však majú predsa len aj nejaké výhody (teda aspoň v prvých niekoľkých hodinách hrania). Tak ako vy získavate náhodné jednotky, pasívne či technologické schopnosti, ktoré sa neustále líšia, rovnako aj nepriatelia dostávajú priebežne nejaké špeciálne udalosti, ktorými vám dokážu poriadne zatopiť. Hra má takto určitú dávku znovuhrateľnosti, ktorú však najpravdepodobnejšie oceníte v režime kooperácie. A to je zrejme hlavný účel tohto rozšírenia. Otázne však ostáva, či cenovka na Steame zodpovedá obsahu, ktorý zakúpením tohto rozšírenia obdržíte. Zodpovedanie tejto otázky už však necháme radšej na vás.
Final Stand prichádza primárne ako kooperatívne rozšírenie, ktoré vám umožní si zahrať všetkých päť dostupných máp vo dvojici s nejakým parťákom. Každý z vás tak bude ovládať svoju vlastnú frakciu, aj keď cieľ stále ostáva rovnaký. Musíte obrániť vaše veliteľstvo. Kooperatívny režim takto prináša nové taktické možnosti a jednotlivé misie sú týmto zároveň aj zábavnejšie. Aj keď môžu vyznieť chaotickejšie, keďže odrazu budete mať na bojisku viac jednotiek, vašich ale aj protivníka. Po stránke hrateľnosti však ide naďalej o starý dobrý Company of Heroes štýl. Rozšírenie má však aj svoje muchy. Spomedzi niekoľkých bugov, ktoré sú v hre aj naďalej od pôvodného vydania, mi asi najviac vadí to, že mapy sú pomerne malé. Nepriatelia však neprichádzajú z nejakého rohu mapy, ale z častí, ktoré sú pre vás uzamknuté. To však často vedie k tomu, že nepriateľ už z týchto miest dokáže na vás útočiť alebo dokonca sa tam aj stiahnuť. Vaše jednotky sa tam však nemôžu presunúť a dokonca na dané miesta ani útočiť. Tento problém dokáže niekedy spôsobiť riadnu frustráciu.
Nové rozšírenie Company of Heroes 3 prináša vcelku zaujímavý herný režim, ktorý primárne posúva aspoň kooperatívny režim na trochu vyššiu úroveň. Za takmer 30 € však dostávame len minimum nového obsahu. Toto rozšírenie skôr v mnohých ohľadoch pripomína Frankensteina či tortu psíčka a mačičky. Tvorcovia zobrali niekoľko častí základnej hry a zbúchali z toho práve toto kooperatívne rozšírenie, ktoré má síce niečo do seba, ale rozhodne nie je pre každého. Tento pokus teda veľmi nevyšiel, Relic, no veríme, že remaster prvého Company of Heroes to zachráni.
