Fishbowl – Celý život v niekoľkých krabiciach

V titule Fishbowl som videl od začiatku potenciál a súčasne cítil, že tvorcovia zo štúdia imissmyfriends majú v rukách niečo výnimočné. Po jeho dokončení sa moje prvotné predpoklady nielenže potvrdili, no samotná hra dokonca dokázala prekonať už beztak vysoké očakávania. Ak sa pri nej totiž zamyslím nad vlastným životom a doženie ma až k slzám, znamená to, že robí niečo skutočne dobre. Poďme si preto rozobrať, prečo by ste Fishbowl rozhodne nemali obísť a čím je taký výnimočný.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh sa sústreďuje na dospelú Alo, ktorej sa podarilo nájsť si nové bývanie aj prácu. Keďže však vo svete zúri pandémia COVID-19 a stále trvá lockdown, čaká ju hlavne dlhodobý home office a samota v novom byte. Aby toho na ňu nebolo málo, zároveň sa vyrovnáva i so smrťou svojej starkou Jaje, ktorá podľahla rakovine. Tá jej však zanechala niekoľko vecí zabalených v krabiciach a medzi nimi Alo objaví aj svoju obľúbenú hračku – naťahovaciu rybičku na kľúčik menom Paplet. Ten sa ju snaží rozveseliť, hrať sa s ňou a pripomínať jej šťastné spomienky, ktoré so starkou prežila. Postupne sa však tieto spomienky začnú zahmlievať temným tieňom, s ktorým bude musieť Alo bojovať.

Tento rok sa ku mne dostalo viacero hier venujúcich sa duševnému zdraviu. Veľmi som vyzdvihoval napríklad titul Apopia: A Sugar Coated Tale za jeho prístup k téme. Fishbowl však prináša jeden zásadný prvok, ktorý jeho posolstvo ešte zosilňuje – zasadenie do obdobia lockdownu, ktoré si väčšina z nás stále veľmi dobre pamätá. Zatvorené podniky, minimálny sociálny kontakt a všadeprítomná samota. Lockdown síce mal zachraňovať životy, no zároveň často odkryl problémy, ktoré sme dovtedy prehliadali.

Tomu sa nevyhne ani Alo, ktorá okrem smútku čelí aj silnému autorskému bloku. Celý život túžila byť poetkou, no zrazu má pocit, že jej slová nie sú dosť dobré. Každú báseň preškrtne a zahodí. Zlom však prichádza vo chvíli, keď jej mama oznámi, že chce všetky veci po starkej vyhodiť. Alo s tým nesúhlasí a presvedčí ju, aby jej ich poslala. Čoskoro sa jej byt zaplní desiatkami krabíc a ona sa pustí do ich postupného rozbaľovania.

Nastáva čas čeliť spomienkam – a nie všetky budú príjemné.

Počas hrania som si neustále uvedomoval, že sa pod povrchom skrýva niečo temné a smutné. Keď stratíme blízkeho človeka, aj tie najkrajšie spomienky môžu zrazu pôsobiť bolestivo. V prípade Alo však zohráva dôležitú úlohu aj detské vnímanie sveta. Hoci detstvo môže pôsobiť jednoducho, mnohé veci si podvedome uvedomujeme. Rovnako ako nás ovplyvňujú hádky rodičov, ovplyvňujú aj Alo konflikty medzi jej mamou a Jajou. Možno im spočiatku nerozumie, možno ich jej myseľ potlačí – no časom sa tieto spomienky vracajú a formujú nás.

Hra tieto témy veľmi citlivo spracúva prostredníctvom rozbaľovania krabíc a skúmania ich obsahu. Zároveň ukazuje, ako sa v dospelosti meníme – ako zabúdame zavolať blízkym a presviedčame sa, že máme ešte čas. Možno raz príde moment, keď budeme ľutovať, že sme niečo odložili „na inokedy“. Možno ten jeden zmeškaný hovor bol dôležitejší než čokoľvek iné. Nikdy to nevieme.

Nie je to však len Alo, kto robí hru takou silnou. Aj ostatné postavy sú zaujímavé, riešia vlastné problémy a snažia sa zvládať situáciu najlepšie, ako vedia. Jej mama bojuje o prežitie rodinnej čajovne, zatiaľ čo jej kamarátka Zuari ako učiteľka čelí výzvam online výučby a nerovnosti v prístupe k internetu. Každý má svoje starosti – no aj malé gestá môžu veci zlepšiť.

A potom je tu Paplet. Pravdepodobne najzaujímavejšia postava celej hry. Nie preto, že ide o oživenú hračku, ale preto, čo symbolizuje. Predstavuje šťastné spomienky a snahu udržať pozitívnu energiu. Snaží sa Alo rozveseliť, no čím viac sa sústreďuje na negatívne myšlienky a vlastné zlyhania, tým viac to ovplyvňuje aj jeho. Z hravej, energickej rybičky sa postupne stáva smutná bytosť ležiaca na dne akvária.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že príbeh ma výrazne zasiahol a odniesol som si z neho veľa. Pozrime sa však aj na hrateľnosť. Tá je v jadre pomerne jednoduchá – sledujete každodennú rutinu Alo. Ráno vstať a splniť základné úlohy: osprchovať sa, umyť si zuby, napiť sa, najesť sa či vybaviť pracovné povinnosti. Tieto drobné činnosti postupne zlepšujú jej náladu a pomáhajú rozptyľovať temné myšlienky. Naopak, niektoré aktivity – napríklad bezcieľne scrollovanie sociálnych sietí – ju môžu zhoršiť.

Postupne sa odomykajú ďalšie aktivity, pričom jednou z najzaujímavejších je objavenie starej hernej konzoly. Na nej si môžete zahrať jednoduchú hru EcoCat, ktorá má mimoriadne chytľavú hudobnú linku, ktorá vám ostane v hlave ešte dlho po dohraní.

Pracovná náplň v podobe editovania videí je spracovaná ako minihra, kde presúvate farebné obdĺžniky na správne miesto. S každým úspechom sa tempo zrýchľuje, chyby ho naopak spomaľujú. Ide o jednoduchý, no zábavný systém, ktorý si môžete uľahčiť aj špeciálnymi schopnosťami.

Aj ostatné činnosti majú formu minihier – od rozbaľovania krabíc až po bežné domáce práce. Sú nenáročné a bez penalizácie, čo znamená, že nehrozia žiadne negatívne následky.

Silnou stránkou je aj hudba. Okrem spomínaného EcoCat ponúka hra kvalitný soundtrack – od energických skladieb počas práce až po nostalgické melódie pri rozbaľovaní krabíc. Nechýba ani možnosť pustiť si gramofónové platne spojené so spomienkami na babku. V tomto smere nemám hre čo vytknúť.

Vizuálne spracovanie je rovnako pôsobivé. Spomienky sú jemne tlmené, zatiaľ čo realita je farebne výraznejšia. Pixelart je veľmi pekný, najmä počas telefonátov, kde postavy ožívajú priamo pred vami. Oceňujem aj vizuálne znázornenie nálady Alo – od kvitnúcej rastlinky až po temné mraky či dokonca „čiernu dieru“ pri silnej bolesti.

Zaujímavým prvkom sú aj nočné mory, ktoré predstavujú temný svet plný rozhodnutí. Alo sa musí rozhodnúť, či bude čeliť svojim strachom, alebo sa pred nimi ukryje. Navigácia môže byť miestami menej prehľadná, no nikdy nie natoľko, aby bola frustrujúca.

Úprimne, len ťažko hľadám niečo zásadné, čo by som Fishbowl vytkol. Občas som musel dlhšie hľadať interaktívne prvky a možno by som uvítal viac herných mechaník s Papletom. To sú však skôr drobnosti, ktoré nijako neovplyvňujú celkové dojmy.

Fishbowl je výnimočný titul. Má silný príbeh, uveriteľné postavy a realistické problémy. Výborne sa hrá, skvele vyzerá, má kvalitnú hudbu a technicky funguje bez problémov. Predovšetkým však dokáže emocionálne zasiahnuť a prinútiť zamyslieť sa nad vlastným životom. Ak ste niekedy zažili stratu blízkeho, pocit samoty alebo náročné obdobie, Fishbowl je hra, ktorú by ste nemali prehliadnuť. Pre mňa ide o jeden z tohtoročných highlightov a hoci vás nemusí nadchnúť až tak ako mňa, rozhodne zaslúži aj vašu pozornosť.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti /Popagenda